Nerozhodný11.10.2017 o 19:07 - čo sa týka pokračovania MaW, ku ktorému sa máte vyjadriť, nevidím ho veľmi ružovo... Škola mňa máta a vyťažuje, do toho ďalšie problémy... no neviem neviem.
Usmívající se 19.8.2018 o 15:33 - blog dostal nový layout, ktorý je snáď čitatelnejší než ten minulý... Mal by vyjadrovať môj pocit "Where the road takes me", ktorý mám ohľadom blogu. Pomaly začínam dostávať blog do takej podoby, ktorá by snáď mohla slúžiť ako archív...

49.kapitola - Pasca je pripravená (MaW)

3. října 2017 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
Predposledná kapitola tejto poviedky. Snáď si ju užijete :)





Spoločenská miestnosť rokfortskej najnenávidenejšej fakulty bola tichšia ako zvyčajne. Odkedy bol potupne verejne porazený rukami svojho večného nepriateľa počas duelu na obrane, slizolinský vodca trucoval v svojej izbe. Mnohí študenti využili túto možnosť danú Dracovou neprítomnosťou na oddych, bolo úžasné mať šancu trochu povoliť pozornosť. Bez Draca bola podstatne menšia šanca že rodina nejakého študenta bude informovaná o jeho pokĺznutí, iste, takmer všetci súhlasili, že svet by bol oveľa lepší ak by v ňom boli len čistokrvní... alebo aspoň taký v ktorom by si čistokrvní mohli nechať svoje privilégiá, ale bolo to tak únavné neustále to opakovať. Nemohli by niektoré veci ostať tak ako sú? Prečo musel ten malý podrazák poslať sovu v okamihu ako sa ich pozornosť začala sústrediť na domáce úlohy, radšej než na konštantnú diskusiu o nadradenosti čistokrvných?
Draco si nikdy neuvedomil, aké mal šťastie že sa mu podarilo dostať cez prvý ročník bez toho, aby utrpel... nehodu. Napokon sa starší študenti rozhodli zdržať sa, citujúc fakty, že Dracov otec je dôležitý ministerský úradník a že ich vedúci fakulty má nezdravý záujem o chlapca. Teraz, po smrti chlapcovho otca... nuž, dalo by sa povedať, že veci sa zmenia.
IIIIIIIIII
"Do čerta s tým polovičným humusákom," zamrmlal si Draco pre seba. "Musím len počkať, temný pán im ukáže, on..." Draco zastavil a začala sa mu v hlave formovať myšlienka. "Prečo by som mal čakať?" dumal Draco, "prečo by som nemohol nastaviť pascu pre toho špinavého chrabromilského zjazvenca?"" Draco začal vyťahovať kúsok pergamenu a začal písať všetko, čo vedel o slabých stránkach svojho protivníka. "Temný pán dostal Pottera tak, že využil môjho zradcovského bratranca, možno by som mohol urobiť to isté?"
Dracove oči sa rozšírili šokom, keď si uvedomil, že jediné čo bude musieť urobiť je niekoľko malých zmien v originálnom pláne a... osviežiť návnadu.
Cítiac novú energiu vyskočil Draco z postele a utekal dolu do spoločenskej miestnosti.
Na miestnosť padlo rezignované ticho, keď oznámil Draco svoju prítomnosť. A zase naspäť k starej rutine... pre zatiaľ.
"Všetci ku mne," zvolal Draco. "Mám plán ako eliminovať Pottera a vyčistiť cestu pre nášho pána."
"Aký plán?" spýtal sa jeden siedmak neutrálne.
"Do toho ťa nič," ocapil sa na neho Draco. "Jediný spôsob, akým by plán mohol zlyhať je, že by sa niekto preriekol, a ja nedovolím, aby Potter znovu ušiel smrti tým, že by som vám všetkým prezradil detaily."
"Takže čo nám povieš?" spýtal sa pokojne študent, Dracove vysvetlenie dávalo prekvapivo zmysel... ak jeden ignoroval zdroj z ktorého vyšlo.
"Všetci budete vedieť dosť na to, aby ste splnili svoju úlohu," odpovedal Draco s úškrnom. "Má ešte niekto nejaké otázky?"
"Mám jednu," prehovoril ďalší siedmak. "Kto na seba zoberie vinu, ak to zlyhá?"
"Vy idioti," povedal Draco arogantne. "Môj plán je perfektný, jediný spôsob akým by zlyhal je, ak ho jeden z vás pokazí. Nejaké INTELIGENTNÉ otázky?" Chlapcovu poslednú otázku privítalo ticho. "Dobre. Chcem aby ste si kúpili sovu... niečo čierne, alebo možno v slizolinských farbách."
"Hneď sa do toho pustím," súhlasil študent pomaly.
"Tiež potrebujem osamotenú miestnosť," pokračoval Draco. "A ochránenú, takže sa tam bude dať bojovať duel bez toho, aby si to niekto všimol."
"Hádam že by som to mohol urobiť," ponúkol jeden z pýtajúcich sa študentov. Nebola to ťažká úloha, ani nelegálna. Ak... nie, keď, opravil sa chlapec. Dracov plán zlyhá, nuž... závisiac na tom, ako veľmi zlyhá, mohlo by byť pekné ponúknuť nejaké dôkazy, aby sa dostal z akýchkoľvek dodatočných obvinení. Otec vždy hovoril, že súdy preferujú tých, čo majú na rukách najmenej krvi. Samozrejme, vždy sa dalo spoliehať na to, že peniaze nejakú tú krv z rúk zmyjú.
"Dobre," povedal Draco s úškrnom. Vedel, že všetci budú nasledovať jeho vedenie, napokon, nebol jeho otec jeden z najlepších bojovníkov temného pána, až kým nešiel proti... nuž, smrti? "Takisto potrebujem niekoho, kto pošle list po sove v dohodnutom čase."
"To urobím," ponúkol sa ďalší unavený študent.
"A chcem aby všetci ostatní stáli bokom," dokončil Draco. "Nájdite miestnosť blízko duelovej a skryte sa, kým nevkročím do duelovej miestnosti."
"Prečo to potrebuješ?" spýtala sa jedna študentka, dievča ledva dokázalo zakryť úškrn.
"Potrebujem svedkov," odpovedal Draco. "A možno budem potrebovať, aby ste zabránili vyrušeniu."
"Dobre," súhlasilo dievča.
"Teraz, ohľadom rolí ktoré som pridelil," prikázal Draco.
"Takže," zašepkal jeden študent druhému. "Myslíš, že sa ten idiot znovu pokúsi bojovať s Potterom?"
"Pravdepodobne," súhlasil druhý študent. "Ten tupec sa sťažoval ako Potter nebojoval fér a ako Potter zaútočil, keď on ešte nebol pripravený. Môj odhad je, že ten debil priláka Pottera sem dole, budeme sledovať ako ho Potter zadupe do zeme, potom Draco zakričí na pomoc od svojich 'svedkov' a bude sa sťažovať, ak budeme predstierať, že sme ho nepočuli."
"To znie pravdepodobne, tupý malý bastard. Keď je jeho otec preč, jediné čo ho ochraňuje je Snape."
"To dokážeme obísť," súhlasil študent. "Nechce sa mi zapájať do boja s Potterom, zmenil sa."
"Bojuje tvrdo."
"A mal by si sa niekedy pozrieť do jeho očí," pokračoval študent. "Videl som ten pohľad u niektorých priateľov môjho otca... vieš ktorých."
"Hej... hádam že Draca nebudeme počuť, miestnosť mala príliš veľa ochrán."
"To znie dobre, povieme to ostatným."
IIIIIIIIII
"Existuje nejaký dôvod pre ktorý si zvolala toto stretnutie, Amelia?" spýtal sa jeden z vedúcich oddelenia. Od Fudgeovej rezignácie a následnej... samovraždy riadili vládu vedúci oddelení.
"Mám v jednej cele mŕtveho muža," odpovedala madam Bonesová. "A ten súhlasil, že nám povie všetko čo vie o Voldemortovi pod podmienkou, že nebude odsúdený na smrť."
"Takže prečo by nás malo toto trápiť?" spýtal sa pomaly muž, "zdá sa mi, že toto je záležitosť tvojho oddelenia."
"Kým to odpoviem, nechajte ma spýtať sa otázku," odpovedala s úsmevom Amelia. "Všimli ste si niektorí z vás, že ministerské obete boli... dosť vysoké počas uplynulých týždňov?"
"Stratil som päť ľudí," súhlasil muž. "A to všetko vďaka politike idiotského Fudgea, ktorý ignoroval problém a dúfal, že zmizne."
"Sedem z môjho oddelenia," súhlasil ďalší. "Štyria z nich v nehode, ktorí zahŕňala pätnásť libier pudingu."
"Pudingu?"
"Niekoľkí z nich boli Smrťožrúti," odpovedala rýchlo Amelia, aby sa stretnutie nezvrtlo na inú tému. "Podľa informácií z môjho zdroja. Aspoň niektorí pracovali pre pána Blacka a nemám ani potuchy, ako vyzerá skutočný zoznam obetí."
"Sú naše oddelenia kompromitované?" prehovoril Arthur prvý raz za stretnutie.
"Neviem," priznala zamračene Amelia. "Ale myslím, že by bol dobrý nápad záležitosť prešetriť."
"Naozaj si myslíte, že by ich pán Black nechal žiť?" dumal Arthur, "v minulosti nenechával veľa preživších."
"Neviem," prerušila ho Amelia. "Ale už som nariadila Moodymu, aby sa na to pozrel."
"Pán Black pomáha tým, ktorí si pomáhajú sami..."
"Takže aký je problém?" spýtal sa Arthur, "zdá sa mi, že všetko máš pevne v rukách."
"Problémom sú súdy z minulej vojny," vysvetlila Amelia. "Máme aspoň jedného muža, ktorý bol poslaný do väzenia za čin, ktorý nespáchal, máme ďalšieho, ktorý ušiel z väzenia s pomocou ministerského úradníka, a je všeobecne známe, že niekoľkí Smrťožrúti sa vyhli bozku len vďaka peniazom."
"Takže čo hovoríš?" popohnal ju jeden z ľudí.
"Hovorím, že už je naozaj načase, aby sme sa pozreli na spôsob, akým sa v našom svete viedli súdy," odpovedala Amelia. "Je naozaj načase, aby sme prepísali naše zákony a procedúry, aby sa tento výsmech justícii nemohol opakovať."
"Súhlasím," povedal rýchlo Arthur. "Takisto by som chcel, aby sme sa znovu pozreli na súdy z minulej vojny."
"Chcem aby sa prešiel každý súd," odpovedala Amelia. "Začneme tými, ktorí sú stále vo väzení, a budeme pracovať odtiaľ."
"Takže čo potrebuješ od nás?" spýtal sa jeden vedúci oddelenia zamračene.
"Váš súhlas," odpovedala Bonesová. "Buďme úprimní, pán Black sa prerezal našou hierarchiou vedúcich. Niektorí z nás sú vedúcimi oddelenia len preto, že nie je minister ktorý by potvrdil naše nové pozície, a zvyšok z nás bolo odstránených z hierarchie, lebo ten idiot Fudge sa príliš bál, že chceme jeho prácu. Pán Black zabil alebo nechal zmiznúť každého z normálnej hierarchie a ministerské zákony sú príliš zmätené, takže by nám trvalo mesiace rozhodnúť, kto má vlastne veliť. Či sa nám to páči alebo nie, táto skupina prakticky ovláda ministerstvo, kým nebude zvolený nový minister."
"Takže čo hovoríš Amelia?" spýtal sa Arthur, jeho ústa náhle suché.
"Hovorím, že potrebujem váš súhlas, kým čokoľvek urobím," povedala Amelia."Odmietam konať bez voľby väčšiny... urobiť opak by znamenalo niektoré veľmi nepríjemné následky."
"Súhlasím," povedal Arthur. "Nemyslím si, že niekto z nás sa chce stať novým Fudgeom."
"Hore ruky," prehovorila Amelia. "Tí čo ste za môj plán... Hádam, že plán prešiel. Ďalej, musíme zvoliť nového ministra... má niekto potuchy kto by mal teraz veliť? Pozerala som sa na ten zmätok ktorý nám Fudge zanechal a nemôžem sa v tom vôbec vyznať."
"Možno by sme sa mohli opýtať môjho syna," navrhol Arthur. "Pracoval ako Fudgeov asistent."
"A je tiež agent pána Blacka," povedala s úškrnom Amelia.
IIIIIIIIII
"Ok všetci," zvolal Harry. "Myslím, že je čas začať."
Harryho študenti sa k nemu očakávajúco obrátili. "Čo dnes budeme robiť, Harry?"
"Tréning duelov," odpovedal Harry. "Pamätajte na pravidlá."
"Je to podvádzanie len keď to urobí ten druhý," odpovedali študenti s úškrnom.
"Tak je," súhlasil Harry. "Jediná nefér výhoda je tá, ktorú nemáte. Toto nie je hra, je to vojna. Druhé pravidlo je vyraďte druhých kým dostanú šancu vyradiť vás."
Študenti ukázali že pochopili a rozdelili sa do skupín. Harry sledoval, ako študenti trénujú to, čo ich naučil, a na tvári sa mu začal formovať úškrn, toto nebola skupina ktorú by dobrovoľne zobral do boja, ale bola to skupina, ktorá prekvapí každého útočiaceho Smrťožrúta... snáď na tak dlho až dorazí pomoc.
"Harry," zavolala Hannah. "Môžem sa s tebou nachvíľu porozprávať?"
"Iste," súhlasil Harry. "Poď sem."
Hannah si nervózne olizla pery a podišla k Harrymu, "neviem ako to mám povedať."
"Len to povedz," navrhol Harry. "A od toho sa odrazíme."
"Mrzí ma to," prehovorila pomaly Hannah. "Viem že ťa tým sklamem, ale... ale nemyslím si, že dokážem niekoho zabiť. Je mi to ľúto Harry, ja... ja som... pokojne opustím skupinu, ak budeš chcieť."
"Prečo by si to robila?" spýtal sa Harry s nechápavým výrazom na tvári.
"Pretože nemôžem bojovať," zakvílila Hannah. "Som pre teba neschopná a každého tým sklamem."
"To nie je problém Hannah," uistil Harry svoju kamarátku. "Vieš prečo vediem túto skupinu?"
"Aby si mal viac ľudí na svojej strane keď budeš konfrontovať Vold... Voldemo... Voldemorta," odpovedala nervózne Hannah.
"Nie," povedal Harry. "Aby ste mali vy všetci lepšiu šancu ochrániť sa, keď sa stane najhoršie. Nemám žiadny úmysel vtiahnuť vás všetkých do boja a aby som bol úprimný, ani by som netušil ako vás viesť."
"A čo potom tá ukážka?" upokojila sa Hannah.
"Bol to najrýchlejší spôsob aký som vymyslel na to, aby som vám ukázal, že situácia je vážna," vysvetlil Harry. "Nechcem aby sa niekto hral s tým, čo vás učím, je to nebezpečná mágia a nemali by ste sa s ňou zahrávať."
"Vďaka Harry," povedala uľahčene Hannah. "Ale čo by som mala robiť? Nechcem nikoho zraniť a nechcem opustiť skupinu."
"Buď kreatívna," navrhol Harry. "Lav vyhrala zápas použitím kúzla na zväčšenie hrude, nemusíš ľudí zraniť na to, aby si vyhrala duel."
"To by som mohla urobiť," súhlasila Hannah. "Čo chceš aby som robila keď budeš učiť ostatných pokročilé kúzla?"
"Nezaškodila by aby si sa ich naučila," povedal Harry s pokrčením pliec. "Ale ak nechceš, potom by som navrhoval aby si si našla niečo iné na štúdium, obávam sa, že ti nebudem môcť veľmi pomôcť ak sa rozhodneš študovať niečo ako elixíry alebo liečiteľstvo, ale posnažím sa."
"Liečiteľstvo?" spýtala sa Hannah s úsmevom.
"Mohlo by byť užitočné mať u seba niekoho, kto dokáže trochu liečiť," súhlasil Harry. "Keď nad tým premýšľam, asi by bolo najlepšie ak by sme sa všetci naučili nejakú mágiu na liečenie."
"A bolo by naozaj dobré vedieť ako liečiť keď budem mať deti," povedala nadšene Hannah.
"Ty a Ron ste na tom tak vážne, huh?" spýtal sa s úškrnom Harry.
"Ja... um," zachrapčala Hannah. "Nie je to tak ako si myslíš."
"Oh?"
"Vždy som chcela mať veľkú rodinu," vysvetlila Hannah. "Je to jedna z vecí ktoré ma na Ronovi priťahovali, vieš ako zvyknú byť Weasleyovské rodine veľké."
"Viem," súhlasil Harry. "A myslím, že vy dvaja sa k sebe hodíte."
"Nie sme na tom tak vážne, ale je to niečo nad čím by som mala premýšľať, nie?" spýtala sa nervózne Hannah, "nemyslíš že je divné že nad tým premýšľam, však?"
"Myslím že si stále dosť mladá," povedal pomaly Harry. "A takisto si myslím, že si vo veku, kedy je normálne premýšľať nad tým, čo prinesie budúcnosť."
"Vďaka Harry," povedala rýchlo Hannah. Celá červená si stúpla na špičky a pobozkala Harryho na líce. "Si dobrý priateľ."
"Rád som pomohol," odpovedal Harry. Harry skontroloval hodinky a uvedomil si, že čas, vyhradený pre normálnu hodinu, sa blíži ku koncu. Chlapec sa zhlboka nadýchol a zvýšil hlas, aby bol počuť v dave. "Dobre všetci, vyzerá to, že náš čas sa blíži ku koncu. Má niekto otázky?"
"Je v poriadku ak sa neskôr vrátime na tréning?" spýtal sa jeden prvák, "tak ma baví dueling že nechcem prestať."
"Nevidím dôvod prečo nie," odpovedal Harry. "Len sa uistite že privediete pár priateľov, jedného s ktorým budete trénovať a druhého pre prípad nehody. Ďalšia vec, ktorú by ste mohli urobiť, je opýtať sa vašich vedúcich fakulty na radu, viem že aspoň niektorí z nich sú skúsení duelanti. Ak nič iné... ok, nechajte si svoje prútiky na trénovanie a skúste pred ďalšou hodinou trochu samoštúdia. Chcel by som aby ste sa všetci pred ďalším stretnutím pozreli na liečiteľské kúzlo. Dovidenia a veľa šťastia."
Pokročilá skupina ticho sledovala, ako ostatní študenti opustili miestnosť, a keď sa vyprázdnila, prehovoril Ron. "Takže čo sa dnes naučíme, Harry?"
"Potrebujem nejaké figuríny v kúte," povedal Harry s úsmevom. "Pozorne sledujte." Harry mávol prútikom a zamrmlal pod nos zaklínadlo, čím vystrelil guľu čierneho svetla z konca prútika smerom na ciele.
"Čo to sakra bolo?" spýtal sa šokovane Ron.
"Ruská bojová mágia," zašepkala Hermiona.
"Správne Hermiona," povedal pyšne Harry. "Ruská bojová mágia bola navrhnutá na použite pre polo trénovaných odvedencov. Je to najjednoduchší spôsob aký poznám na to, aby ste urobili veľa škody. Bola hodne používaná v zimnej vojne vojakmi na oboch stranách a trochu menej v neskorších vojnách kvôli čistkám."
"Harry," povedala pomaly Hermiona. "Kde si sa naučil..."
"Je to len jedno kúzlo?" dožadoval sa hlasno Ron, "čo obranné zaklínadlá?"
"Obrana nie je dobrá," odpovedal Harry. "Pohyb prútikom pre toto kúzlo je krátke mávnutie smerom k cieľu a zaklínadlo znie..."
IIIIIIIIII
V učiteľskej miestnosti mali profesori prvé stretnutie roku.
"Uplynulo už niekoľko týždňov od začiatku semestru," povedal Dumbledore s úsmevom. "Ako sa darí novým študentom?"
"Tento rok máme dobrú skupinu," prehovorila McGonagallová.
"Dobre," nadchol sa Dumbledore. "A čo ostatní študenti?"
"Nemala som žiadne problémy," povedala Minerva s úsmevom. "Severus?"
"Zatiaľ máme... tichý rok," priznal Snape zamračene.
"Ako sa darí vašim triedam, profesor Hamilton?" obrátil sa Dumbledore na najnovšieho učiteľa.
"Výborne," odpovedal rýchlo Hamilton. "Potter je úžasný, je to akoby bol materiál napísaný pre neho."
"Harry bol vždy dobrý v obrane," dodala pyšne McGonagallová. "A čo slečna Grangerová?"
"Väčšinu času trávi pozeraním na Pottera," odpovedal Hamilton.
"Hormóny," odfrkol si Snape.
"Nemyslím si," povedal Hamilton, kým mala McGonagallová šancu oponovať. "Vyzerá, že ju niečo trápi."
"Pán Potter... Harry," povzdychla si McGonagallová. "Sa správa čudne, odkedy sa vrátil z letných prázdnin." Miestnosť upadla do nepríjemného ticha, kým ho neprerušila McGonagallová ďalšou otázkou. "Komu sa ešte vo vašej triede darí dobre?"
"Lavender Brownovej," povedal Hamilton s úškrnom. "Nateraz je jediná kto má šancu Pottera poraziť v boji o prvé miesto v rebríčku najlepších študentov."
"Lavender Brownová?" spýtala sa šokovane Minerva.
"Vyhrala duel pomocou kozmetického kúzla," vysvetlil Hamilton. "A keď som zadal prácu na kreatívnu obranu, jej priatelia mali najlepšie nápady, jeden z nich spomenul použitie čistiaceho zaklínadla na oslepenie protivníkov a ďalší špekuloval nad možným použitím variacich kúzel."
"Čo to má spoločné so slečnou Brownovou?" spýtal sa Dumbledore s očakávajúcim úškrnom.
"Spýtal som sa dievčat odkiaľ dostali nápady," odpovedal s úškrnom Hamilton. "Všetky mi povedali, že by to nespravili bez pomoci ich dobrej priateľky Lavender."
"Naozaj?" spýtala sa prekvapene McGonagallová. "Možno som to dievča podcenila."
"Potrebovala len správnu motiváciu," vysvetlili Hamilton. "Vie veľa kozmetických kúzel a mali by ste vidieť, ako sa jej rozžiari tvár keď počuje o tom, ako pán Black použil opaľujúce kúzlo na zabitie skupiny upírov."
"Uvedomila si, že všetok čas, ktorý premárnila učením sa ako byť krásna sa dá využiť na niečo užitočné," preložil Snape. "Je dobré vidieť ako jeden z tvojich študentov používa mozog, Minerva."
"Ale ďakujem, Severus," povedala namyslene McGonagallová.
"Ak by len používala svoj novo nadobudnutý mozog pri elixíroch," dokončil Snape s povzdychom. "Mohla by byť skvelá ak by ju klobúk zaradil do správnej fakulty."
"Ideme ďalej," prerušil Dumbledore rýchlo nastávajúcu hádku, o ktorej vedel že s blíži.
IIIIIIIIII
Hermiona sa nasledujúce ráno zobudila skoro a ponáhľala sa do spoločenskej miestnosti zachytiť Harryho, kým sa vydá na raňajky. Jej priateľ odišiel zo stretnutia obrany kým ho mala šancu zahnať do kúta a vyspovedať, kde sa naučil ruské kúzla.
"Hej Hermiona," zvolal Ron, keď zišiel po schodoch. "Čo robíš hore tak skoro?"
"A čo robíš hore ty tak skoro?" opáčila Hermiona.
"Idem na stretnutie s Hannah," odpovedal Ron s úškrnom. "Čo robíš tu dole?"
"Čakám sa Harryho," priznala Hermiona.
"Oh, nuž, ten nejde dole," povedal Ron.
"Čo tým myslíš?" spýtala sa sucho Hermiona.
"Už odišiel na raňajky," vysvetlil Ron. "Tento rok sa budí skôr ako všetci ostatní, myslím, že skúma nové kúzla v knižnici."
"Sakra," zavrčala Hermiona.
"Hermiona?" Ronove oči sa šokom rozšírili.
"Čo?" vyštekla Hermiona a okamžite toho ľutovala. "Je mi to ľúto Ron."
"To je v poriadku," povedal s obavami Ron. "Prečo mi nechceš povedať čo ťa dnes ráno tak vytočilo?"
"Chcela som sa spýtať Harryho kde sa naučil tie ruské kúzla," priznala Hermiona.
"Chcela si vedieť či sa ich naučil z tej istej knihy ako ty?" spýtal sa Ron.
"Nie," povedala Hermiona. "Nenaučila som sa ich z knihy."
"Nenaučila si sa ich z knihy?" spýtal sa neveriaco Ron, "potom kde si sa ich naučila?"
"Pán Black toto leto zachránil mňa a Tonksovú pred Smrťožrútmi," povedala pomaly Hermiona. "Pán Black nechal Profesora nech nás zachráni."
"Čo sa potom stalo?" dožadoval sa Ron, "bola si zranená? Prečo si mi to nepovedala?"
"Nebola som zranená a nechcela som ťa vystrašiť," vysvetlila Hermiona.
"Takže čo sa stalo potom?" spýtal sa Ron, jeho srdce sa pomaly začalo vracať do normálu.
"Z diaľky sme sledovali ako pán Black zabil Smrťožrútov," odpovedala Hermiona. "Najprv použil nejaké vybuchujúce zaklínadlo a potom ich zasiahol niekoľkými ruskými kúzlami."
"Oh," povedal chápavo Ron. "Mohol sa ich naučiť na Percyho svadbe."
"Možno," súhlasila Hermiona. "Ale chcem počuť, čo k tomu povie on."
"Len na neho príliš netlač," nariadil Ron.
"Nebudem," sľúbila Hermiona.
"Super," povedal šťastne Ron. "Poďme za Hannah a potom na raňajky."
"Je to všetko na čo dokážeš myslieť?" dráždila ho Hermiona, "stučnieš ak budeš takto ďalej jesť."
"Len žiarliš na moju ženskú postavu," opáčil Ron, keď vyšli skrz portrét Tučnej pani smerom k bifľomorskej spoločenskej miestnosti.
"Čo si Hannah pomyslí keď to začuje?" spýtala sa Hermiona v predstieranom horore, "musí byť pre dievča ťažké súťažiť s takým priateľom."
"Je to silné dievča," povedal Ron s pokrčením pliec. "Dostane sa cez to."
"Ja..." Hermionu prerušil príchod jedného nového prváka.
"Prepáčte," prerušil ich mladý prvák. "Mohli by ste mi pomôcť?"
"Čo potrebuješ?" spýtala sa Hermiona s priateľským úsmevom.
"Stratil som žabu," povedal prvák pomaly. "A rozmýšľal som, či by ste mi mohli pomôcť ju nájsť?"
"Samozrejme že áno," súhlasila Hermiona.
"Ďakujem," povedal šťastne prvák. "Nechcel som ísť za slizolinskými prefektmi, lebo som sa bál že by si zo mňa zase uťahovali."
"Nuž ja si z teba nebudem uťahovať," uistila Hermiona mladého študenta. Jej oči zaleteli na zelený a strieborný odznak na chlapcovom habite.
"Musím ísť za Hannah," prehovoril Ron. "Porozprávame sa neskôr Hermiona."
"Neskôr Ron," súhlasila Hermiona.
"Tadiaľto," povedal ticho prvák. "Je dole v žalároch."
"To sa dá očakávať," uistila Hermiona malé dieťa. "Žaby majú rady temné vlhké miesta a to nie je tak ďaleko od tvojej spoločenskej miestnosti."
Hermiona nasledovala prváka dolu niekoľkými schodmi a cez bludisko chodieb.
"Naposledy som ho videl v tejto izbe," vysvetlil prvák, keď prešiel cez tmavý vchod.
"Potom začneme hľadať tu," súhlasila Hermiona. Jej úškrn zmizol, keď si všimla, že miestnosť nie je prázdna.
"Ahoj humusáčka," uškŕňal sa Draco. "Je pekné ťa tu stretnúť."
"Povedal si, že mi ho dáš naspäť," hlas prváka sa triasol keď prehovoril.
"Tu," Draco mu hodil žabu cez miestnosť. "Teraz choď čakať s ostatnými... nebude pre teba dobré ak sa pokúsiš ísť inde."
"Mrzí ma to," zašepkal prvák keď sa pretisol popri Hermione.
"To je v poriadku," zašepkala naspäť Hermiona.
"Je čas dokázať raz a navždy že ľudia ako ty nemajú miesto v mojom svete," uškrnul sa Draco. "Vyzývam ťa na duel."
"Chceš so mnou bojovať?" spýtala sa pobavene Hermiona.
"Chcem dokázať že čistokrvný dokáže poradiť humusáka kedykoľvek," opravil ju Draco. "Ty si najlepšia humusáčka na škole, takže si najlepšia pre moju ukážku."
"Prečo si myslíš že sa tohto zúčastním?" spýtala sa Hermiona s úškrnom.
"Pretože Potter si myslí že ťa má Temný pán," povedal radostne Draco. "Ak sa čoskoro nevrátiš do veľkej siene, bude neskoro ho zastaviť."
"Čo?" Hermionin hlas zvážnel.
"Nemám v úmysle ťa pustiť z tejto miestnosti," pokračoval Draco. "Si si istá že nechceš bojovať?"
"Dobre," vyprskla Hermiona. "Urobme to."
Draco sekundu upravoval svoj úchyt prútika a začal mávať prútikom v komplexnom pohybe. Na perách sa mu vynoril úškrn v očakávaní, keď myslel na to, čo sa stane tej špinavej malej humusáčke.
Hermionine zamračenie za prehĺbilo, keď rozoznala kúzlo, ktoré sa Draco chystal vyslať. Zdvihla prútik a pripravila sa vyslať rýchle kúzlo, ktoré preruší Dracove prípravy a snáď ukončí duel kým bude mať šancu vôbec začať.
________________________________________
AN: Hermiona sa chová tak ako sa chová preto, lebo sa jej nepáči že stráca priateľa a to, kým je Harry teraz, sa prieči jej obrazu o ňom. V mojej mysli je Hermionin obraz Harryho ako jedenásť ročného chlapca, ktorý ide zachrániť jedenásť ročné dievča. Ron konečne dospieva, píšem Hermionin pohľad na neho ako na mladá pako ktorá konečne dostáva rozum. Hermiona vie, čo Harry musí urobiť, ale chce aby bol do toho donútený a aby sa potom veci vrátili do normálu.
________________________________________
-Omake- Manatheron
Hermiona si nervózne hryzla nechty, nebolo to niečo čo by robila normálne, ale teraz jej to nejako pripadalo správne.
"Ron? Si si istý že by sme sa s ním nemali porozprávať? Myslím tým, VYZERÁ šťastne, ale nie je to trochu výstredné?"
Ron pokrčil plecami a naložil si ďalšie BBQ.
"Niee, Harry nám to povie keď bude chcieť."
Hermiona si znova hrýzla nechty a prehovorila.
"Ale on OTVORENE včera flirtoval s niekoľkými vílami! A ony sa všetky chichotali! Ako keby vedeli niečo čo my nie!"
Ron neodpovedal, jeho myseľ prehrávala jeho najobľúbenejšie vílie fantázie, kým mu z kútika úst visel kus uhorky. Keď to Hermiona uvidela, odfrkla si a potom sa obrátila naspäť k pódiu, kde bývalý minister Fudge podával zlaté žezlo nášmu obľúbenému hrdinovi.
"S požehnaním pána Blacka vás vymenovávam za kráľa Harryho Prvého! Nech žije kráľ!"
Hermiona si trochu odfrkla keď zvyšok davu zakričal naspäť, "NECH ŽIJE KRÁĽ!"
Omake od Rijl Kent
Harry, Ron a Hermiona boli stále na recepcii, keď ich všetkých prekvapil príchod pána Blacka.
"Je to ten kto si myslím že to je?" spýtal sa Ron.
"To... nie je možné," odpovedal Harry, keď sa pozeral na zakrytú tvár pod kapucňou.
Všetci traja sledovali, ako pán Black zablahoželal Percymu a Penny a krátko sa rozprával s ostatnými hosťami, kým si to namieril k im trom. "Užívate si návštevu, Harry? Ron? Hermiona?" spýtal sa ich milo.
Ron a Hermiona len civeli s otvorenými ústami na pána Blacka. Ich pohľady sa obrátili na Harryho, ktorý sa spýtal, "Kto naozaj si?"
"Ah, vždy opatrný. Schvaľujem to. Poďme sa na chvíľu porozprávať."
Harry nasledoval postavu cez chodby do jedného zabezpečeného miesta poblíž. Ktokoľvek to bol, poznal dosť dobre celé miesto na to, aby vedel, že malý výklenok bol zabezpečený ochrannými kúzlami. Keď si pán Black zložil kapucňu, Harry bol ohromený, keď videl, že naňho pozerá vlastná tvár.
"Čo-?" povedal.
Druhý Harry sa na neho len usmial a skontroloval hodinky. "Tu," povedal, podávajúc mu plášť, aby si mohol zložiť malé presýpacie hodiny na prívesky na krku. "Už sa blížim ku koncu. Musíš čoskoro vyraziť."
Harry začínal chápať ako sa tu dokázal objavil pán Black a dal si na seba plášť a aktivoval pokročilé zastieracie kúzlo. "Ale... ako sa ti podarilo dostať plášť a časovrat?"
Harry sa pozrel na nového pána Black a povedal, "Duh-dal som ich sám sebe!" Dal mu časovrat okolo krku.
Harry začínal hovoriť, "Ale potom kde on, myslím tým ja, dostal-" prerušilo ho, keď Harry obrátil hodiny ešte raz a bol premiestnený preč.
Harry kráčal naspäť na párty a hovoril si, "čakal som hodinu aby som videl ten výraz na mojej tvári... Stálo to za to."
Omake Časť 3: Koniec Komnaty najvyššej potreby od MisterQ
Plne vyzbrojený a nachystaný Harry vstal a zažmurkal, keď mu do hlavy vkĺzla myšlienka a nechcela preč.
"Vieš Ron. Ja ani nemusím odísť. Môžem len požiadať miestnosť aby mi priviedla Smrťožrúta. Potom, hneď ako sa objavia, ich zajmem touto červenou guľou..." Chlapec-ktorý-prežil zabudol správny názov artefaktu, o ktorom požadoval aby dokázal zajať Smrťožrútov bez toho, aby ich zranil.
Ron prekročil slintajúcu Hermionu, jej mozog stále imitoval 'Modrú obrazovku smrti' z Windows 98. "Zabralo by večnosť kým bol si dostal VŠETKÝCH Smrťožrútov... a myslím, že miestnosť ťahá veci aj z alternatívnej reality. V multiverse je pravdepodobne nekonečno Smrťožrútov."
"Máš pravdu Ron! Ale čo môžem urobiť? Naozaj nechcem zabiť všetkých Smrťožrútov, ak nebudem musieť." Harry sa posadil naspäť do pohodlného kresla a nevedomky začal krútiť Zo-Šušňa-Vytvorenou-Bowlingovou-Guľou-S-Hlavou-Temného-Pána na zemi tak rýchlo, ako to len jednou rukou zvládal.
Harry sa pozrel na zelenú guľu a povedal, "Chcem aby bola bowlingová guľa s hlavou Toma Riddla umiestnená na pracovnom stole riaditeľa Dumbledora. A pridajte slová, 'S láskou pán Black a Harry Potter'."
Guľa s veľmi veľmi závratnou hlavou Temného pána zmizla.
"Nuž, ty si majster stratég. Čo navrhuješ?" pokrčil plecami Harry.
Ron si vyžiadal stoličku podobnú Harryho a posadil sa, aby popremýšľal. "Čo ak by sme požiadali miestnosť aby z nich neboli Smrťožrúti?" spýtal sa slabo. "Nie... to je hlúpe."
"Hej, Ron. To je hlúpe," povedal Harry. "Tak hlúpe že by to mohlo fungovať!"
Hermiona otvorila ústa aby skúsila oponovať už len zo zvyku, ale jediné čo vyšlo von bol prúd slín a 'Guh' zvuk.
Harry, na druhej strane, zdvihol hlavu a povedal, "Želám si, aby tie časti mozgu, ktoré robia každého Smrťožrúta na svete strašnou odpornou osobou, boli poslané do Zombie sveta."
Nič očividné sa v miestnosti nestalo.
"Naozaj existuje Zombie svet?" spýtal sa Ron po chvíľke premýšľania.
Harry len pokrčil plecami.
Zombie svet:
"Zombie Dumbledore hovorí Zombie Harrymu Potterovi, že Temný Zombie Pán je zlý. Temný Zombie pán si necháva všetky mozgy. Nechce sa o žiadne podeliť!"
"Zombie Harry Potter si myslí že to zlé. Zombie Harry Potter želá, aby z oblohy padali mozgy!"
"Zombie Dumbledore myslieť, že to hlúpe želanie!"
Z oblohy zrazu začali padať kúsky Smrťožrútov.
Dve magické zombie sa na seba pozreli, zažmurkali a povedali to, čo prišlo na ich rozum.
"Mozgy!"
"Mozgy!"
"Mozgy!"
"Citrónové cukríky... ehm... myslím... Mozgy!"
Rokfort:
Komnata najvyššej potreby bola vytvorená pred tisíc rokmi všetkými štyrmi zakladateľmi Rokfortu len kvôli jednej jedinej veci: aby vytvárala jedlo pre domácich škriatkov, ktorí by ním nasýtili zväčšujúce sa množstvo študentov. Zakladatelia si domysleli, že po čase sa počet študentov zvýši - takže zaistili, aby miestnosť absorbovala všetku ambientnú mágiu na Rokforte. Každý krát, čo niekto vyslal kúzlo do steny, vyprázdnil kotlík poklepaním alebo len použil mágiu - Komnata najvyššej potreby časť mágie absorbovala ako obrovská magická baterka. Ale na rozdiel od normálnych bateriek s limitom koľko energie môžu načerpať; Komnata - keď plná - použila nejakú svoju nahromadenú mágiu aby zvýšila svoje limity. Konečný výsledok bolo najväčšia koncentrácia čistej mágie na jedinom mieste na svete.
Takže keď si Harry uvedomil, že sa práve postaral o všetky svoje problémy a povinnosti ktoré mal voči čarodejníckemu svetu, urobil jedinú vec na ktorú dokázal myslieť. "Chcem aby Ron Weasley a Hermiona Grangerová boli naspäť v ich izbách bez spomienok na to, čo sa stalo v izbe odkedy som tu."
Harryho priatelia zmizli.
"Vlastne si želám aby nikto okrem mňa nevedel, že Komnata najvyššej potreby exituje alebo niekedy existovala." Harry sa pozrel na všetky artefakty rozmiestnené okolo a uvedomil si, že pre ne nemá žiadne využite. "Chcem aby boli všetky artefakty umiestnené naspäť odkiaľ boli zobrané, pokiaľ nie sú zlé - v tom prípade chcem aby boli zničené."
Všetky rôzne predmety v izbe zmizli.
Harry Potter stál v strede prázdnej bielej miestnosti o ktorej vedel len on. V hlave sa mu zjavila ďalšia myšlienka.
"Ja... chcem aby bola Komnata pripútaná ku mne. Aby bola komnata a všetky jej schopnosti vo mne a odpovedali na moje volanie."
Harry stál na chodbe, presne pred miestom, kde by mala byť komnata.
Usmial sa.
"Želám si veľký tropický drink."
Keď Harry kráčal na ďalšiu hodinu, popíjajúc drink, myslel na to, že by si želal aby všetci zabudli na Harryho Pottera. Odteraz by mohol byť len pán Black. Už nikdy by nebol Chlapec-ktorý-prežil alebo záchranca čarodejníckeho sveta, len by išiel na oveľa, oveľa dlhšie prázdniny ako pán Black. Jeho ostrovná pevnosť a firma by si bez neho poradili. A s tak schopnými zamestnancami by mohol cestovať po svete a pomáhať ľuďom na plný úväzok.
Ale čím dlhšie nad tým premýšľal, tým viac si uvedomoval, že je to jeho jediná šanca prežiť detstvo. Jediná šanca byť s priateľmi, hrať metlobal bez starostí.
Takže na stoličku v žalároch pred ďalšou hodinou elixírov si sadal veľmi šťastný Harry Potter.
Severus Snape prišiel ako zvyčajne a stúpol si za stôl.
"Gah!" drmolil bez rozumu, dodávajúc, "Duh!"
Bola to najlepšia hodina elixírov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aurora | 5. října 2017 v 20:39 | Reagovat

To je škoa, že je koniec :/ mala som túto poviedku rada a ten koniec bol nejaký hr hr... čo už :) budeme sa tešiť na nejakú novú poviedku :) ďakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama