Smějící se18.9.2017 o 9:53 - Tak práve som oficiálne doprekladala poslednú kapitolu MaW, takže sa nemusíte báť, že by som sa zase na rok odmlčala :D Ako to bude teraz so stránkou ďalej neviem, hlavne keď mi zase začína škola...

44.kapitola - Je to Pinball Čarodejník (MaW)

29. srpna 2017 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
Tak som tu zase s kapitolou - minulý týždeň som bola na výlete a bez prístupu k notebooku, takže nič nepribudlo, ale teraz som kapitolu stihla doprekladať :) Užite si.




"Môžete na chvíľu pán Potter?" zachytila McGonagallová Harryho na ceste do Veľkej siene.
"Čo pre vás môžem urobiť, profesorka?"
"Podarilo sa mi zrušiť váš metlobalový zákaz, predstavte si moje prekvapenie, keď mi povedali, že tento rok nemienite hrať." Stará žena si povzdychla, "posledná vec, o ktorej vás chcem poúčať, je ako máte žiť váš život. Nemienim vás prinútiť aby ste hrali a nebudem strácať čas presviedčaním, aby ste zmenili názor. Len chcem aby ste mi povedali prečo?"
"Dobre profesorka," súhlasil Harry. Zhlboka sa nadýchol a chvíľu počkal, aby si rozmyslel odpoveď. "Mám vaše slovo že toto ostane medzi nami?"
"Máte," súhlasila McGonagallová. "Sľubujem že neodhalím nič z našej konverzácie nikomu bez vášho dovolenia."
"Vidíte tú tapisériu na konci haly?" Harry si zložil okuliare.
"Áno, čo s tým má spoločné?"
"Tu," Harry podal starej žene svoje okuliare a začal čítať nápis nad tapisériou. "Štyria zakladatelia sa rozhodli vybudovať školu mágie, rozhodli sa že... mám čítať ďalej aby ste si utvorila názor?"
"Váš zrak je uzdravený," povedala Minerva. Stará žena podala Harrymu naspäť jeho okuliare.
"Nie len uzdravený," povzdychol si Harry. "Pred pár rokmi ma zaujala madam Hoochová. Chcel som vedieť, či niekedy hrala profesionálne metlobal."
"A objavili ste jej nehodu," Minerva zatvorila oči. "Zistili ste, že nemôže hrať profesionálny metlobal, lebo má vylepšené oči."
"Správne profesorka," súhlasil Harry. "Nebolo by fér zabrať miesto v teame niekomu inému."
"Ste ochotný stále hrať v rezervnom teame?" spýtala sa Minerva s nádejným úsmevom.
"Ak ma potrebujete, rád budem hrať za školský team," povedal Harry po chvíli premýšľania. "Ale len ak ma budete potrebovať."
"Ďakujem pán Potter, oceňujem fakt, že ste ochotný pomôcť." McGonagallová sa otočila na odchod. "Než pôjdete, môžem sa vás spýtať jednu otázku?"
"Môžete profesorka."
"Ako ste si zlepšil zrak?" spýtala sa McGonagallová. "Nemyslela som si, že by ste urobili niečo, čo by vám mohlo zničiť vašu metlobalovú kariéru."
"Bola to nehoda, profesorka," priznal Harry. "Sám som bol prekvapený, že perfektný zrak bol vedľajší efekt."
"Rozumiem," Minerva chvíľu premýšľala. "Nemala by som vám to hovoriť, ale odvážim sa povedať, že v knižnici sa nachádza kniha so zeleným obalom na tretej polici vpredu. Má zaprášenú obálku nazvanú História Ponožiek a je skrytá za knihou o záhradníctve. Verím, že ak si ju prečítate, nebudete trpieť toľkými vedľajšími efektmi. Želám pekný deň pán Potter, uisťuje vám že nemám žiadny dôkaz. A keďže nemám žiadny dôkaz, nemám žiadnu povinnosť robiť niečo ohľadom tejto situácie."
"Ďakujem profesorka," odpovedal veľmi zmätený Harry. Po rozhovore so svojou vedúcou fakulty Harry plánoval ísť do veľkej siene, ale zvedavosť ho dostala a zmenil kurz na knižnicu. Zabralo mu to pätnásť minút hľadania, kým našiel knihu o ktorej mu McGonagallová povedala. "Nelegálna príručka Ako sa stať Nelegálnym Animágom, hm?" prečítal Harry nadpis. "Vidím ako by to mohlo byť užitočné."
IIIIIIIIII
"Chyť ho," zakričal George. Na tento príkaz jeho dvojča chytilo ich brata Percyho, keď vychádzal z ministerskej budovy. "Znehybni ho," prikázal George.
"Mám ho," povedal spokojne Fred.
"Dobrá práca, dostaňme ho odtiaľto než si toho niekto všimne."
"Dobrý nápad," súhlasil Fred. "Máš prenášadlo?"
"Len sa týmto dotkni Percyho a budeme späť v obchode," George držal staré noviny.
Traja bratia sa zjavili vzadu v obchode so žartmi a behom minúty bol Percy priviazaný k stoličke.
"Zistíme prečo odišiel od rodiny než skontrolujeme ministerstvo?" spýtal sa George.
"Ministerstvo je jediná vec ktorú potrebujeme vedieť," povedal Fred. "Ale chcel by som vedieť prečo sa rozhodol stať väčším hlupákom ako obvykle."
"Nechajme si na výsluch kapucne," navrhol George. "Nevidel naše tváre a bol by som radšej keby nevedel kto mu toto urobil."
"Súhlas," povedal Fred.
Dvaja bratia sa nasadili kapucne a zobudili ich znehybneného brata.
"Kto ste a prečo ste ma zobrali?" dožadoval sa Percy.
"Dve kvapky Veritaséra, myslím," zamrmlal George. "Otvor mu ústa."
Percy bojoval keď mu jedna z tmavých postáv násilím otvorila ústa, aby druhá mohla podať sérum pravdy.
"Prečo si opustil rodinu?" dožadovali sa tmavé postavy.
"Neopustil," zastenal Percy.
Fred a George si vymenili pohľad, "prečo si opustil rodičov a súrodencov?"
"Aby som udržal rodinu v bezpečí," odpovedal Percy.
"Ako ich to, že si ich opustil, udržalo v bezpečí?" dožadoval sa George.
"Neopustil som svoju rodinu," povedal duto Percy.
"Prečo si opustil svojich rodičov a súrodencov? Ako to udržalo tvoju rodinu v bezpečí?" Fred začínal chápať spôsob vypočúvania osoby pod veritasérom.
"Pretože oni neobťažujú rodiny ministerských zamestnancov, ak sa držia mimo všetkého," povedal Percy. Sliny mi začali vytekať z kútika úst. "Ak by som ostal s mojimi rodičmi, moja rodina by zomrela."
"Nedáva zmysel," zamrmlal Fred. "Máš predstavu o čom hovorí?"
"Nie," povedal George. "Ale myslím že to dokážeme zistiť."
"Povedz," navrhol Fred.
"Kto je tvoja rodina?" dožadoval sa George.
"Penny a dieťa," zasmrkal Percy.
Fred a George si vymenili šokovaný pohľad, "aké dieťa?"
"Moje dieťa," Percyho telo sa zatriaslo, keď bojoval s efektmi elixíru.
"Ako staré je tvoje dieťa?" Fred si olizol pery, toto nečakali.
"Ešte a nenarodilo," Percy stisol čeľusť.
"Kde sú?" spýtal sa George, "kde sú Percy?"
"Vyprchal elixír?" Fred sa zohol aby skontroloval svojho brata, "nezdá sa, že by vypršal."
"Stále by to malo byť zopár minút," súhlasil George. "Myslíš, že by sme mu mali dať ďalšiu dávku?"
"Malo by to byť bezpečné," dumal Fred. "Mama bude chcieť vedieť o svojom vnúčati."
"Otvor mu ústa," povedal George po chvíli premýšľania. "Nájdeme Peny a dovedieme ich oboch k mame."
"Bude rada že sa k nej to pako vrátilo," povedal Fred nadšene. "A my takisto."
"Tak tak, drahé dvojča."
Fred násilím otvoril bratove ústa a zbledol. "Sakra, musíme ho dostať k liečiteľovi."
"Čo je?" spýtal sa George.
"Jeho ústa sú naplnené krvou, myslím že si prehryzol jazyk," povedal Fred urgentne. "Zavolaj Doktorku."
"Doktorka," zavolal George do svojho Zippo. "Potrebujeme vás tu hneď teraz, máme medicínsku pohotovosť."
"I'm on my way," the Doctor's voice replied. "What's the situation?"
"Som na ceste," odpovedal Doktorkin hlas. "Čo sa deje?"
"Máme brata pod veritasérom a on si prehryzol jazyk," odpovedal rýchlo George. "Prosím ponáhľajte sa."
"Som tu," povedala Doktorka, keď sa zjavila v obchode. "Kde je problém?"
"Tu," Fred stále držal svojho staršieho brata, "prehryzol si jazyk... neviem prečo."
"Čo sa stalo?" doktorka vyslal rýchle kúzlo na zastavenie krvácania a začala vyhodnocovať situáciu.
"Otvoril som mu ústa aby som mu dal viac veritaséra, keď neodpovedal na otázku a videl som, že sú naplnené krvou," povedal rýchlo Fred. Dvojčatá boli zjavne znepokojené situáciou v ktorej sa ocitli.
"Akú otázku odmietol odpovedať?" doktorka vyslala niekoľko diagnostických kúzel.
"Chceli sme vedieť kde je jeho rodina," odpovedal Fred.
Percy začal zápasiť, keď počul Fredovu otázku.
"Sakra," zakričala Doktorka. "Znehybni ho."
Fred vyslal rýchly znehybňovač a vyzeral trochu stratený. "Čo sa stalo?"
"Očividne nechce odpovedať na otázku ohľadom jeho rodiny," odpovedala sucho Doktorka. "Kvôli veritaséru musíme počkať pár minút kým mu budem môcť dať akýkoľvek elixír. Zatiaľ si chcem pozrieť prepis rozhovoru."
"Dobre," odpovedal Fred.
George podal Doktorke papier. Obe dvojčatá vrhli nervózny pohľad na ich staršieho brata, kým Doktorka čítala.
"Myslela som, že ste sa mali pýtať na ministerstvo?" spýtala sa náhle Doktorka.
"Chceli sme vedieť prečo sa správa ako idiot," povedal ticho George.
"Nemysleli sme si, že sa takého niečo stane," dodal Fred.
"Navrhujem aby ste obidvaja vyšli z miestnosti," zavrčala Doktorka. "Práve teraz som na vás nahnevaná a bolo by najlepšie, ak by ste mi zmizli z dohľadu."
"Ale bude v poriadku?" nástojil George.
"Neodídeme kým nám nepoviete že bude v poriadku," súhlasil Fred. "Je náš brat a stále nám na ňom záleží."
"Nezávisle na tom, aký je to idiot," dodal George.
"Hlavne teraz keď vieme prečo," dokončil Fred.
"Mal by byť v poriadku," povedala rýchlo Doktorka. "Teraz choďte."
Dvojčatá sa rýchlo stiahli a Doktorka pár krátmávla prútikom, aby zobudila pacienta.
"Ako sa cítite?" spýtala sa profesionálnym hlasom.
"Mám trochu bolesti," povedal Percy pomaly. "Je ťažké rozprávať."
"To je normálne," povedala rýchlo Doktorka. "Takmer ste si prehryzli jazyk a svaly sa stále opravujú. Máte nejaké bolestivé miesta?"
"Nie," povedal Percy po chvíli kontroly. "Kto ste?"
"Som Doktorka," odpovedala. "Pracujem pre pána Blacka."
"Vďaka Bohu," Percy si uľahčene vydýchol. "Myslel som že..."
"Ospravedlňujem sa za tých dvoch idiotov," pokračovala Doktorka. "Oni sa vám taktiež neskôr ospravedlnia. Prečo mi nepoviete o Penny."
"Prečo?" znehybnel Percy.
"Pretože chcem aby ste používali jazyk," odpovedala Doktorka. "Nebudem sa pýtať kde je, videla som čo sa stalo a nemám najmenšiu túžbu dva razy za deň prišívať akékoľvek dva kúsky vášho tela."
"Oh," povedal Percy. "Je mi to ľúto, len ich nechcem stratiť."
"Je to v poriadku," uistila Doktorka Percyho. "A možno mám riešenie vášho problému."
IIIIIIIIII
Harry bol na ceste do skrytej miestnosti, ktorú používal ako spálňu, keď narazil na priateľa na obchádzke.
"Ahoj Ron," privítal Harry priateľa. "Ako sa darí?"
"Dobre," povedal Ron nervózne. "Všetko je tiché... nemal by si byť v posteli? Prečo nezamieriš späť do veže?"
"Cítiš sa dobre kamoš?" Harry zažmurkal nad Ronovou čudnou odpoveďou, druhý chlapec nikdy nebral svoje povinnosti tak vážne.
"Hej kamoš," povedal rýchlo Ron. "Len nechcem aby si sa dostal do problémov... takže by si mal ísť späť do veže."
"Snažíš sa ma zbaviť?" spýtal sa Harry pomaly.
"Prečo by si si to myslel?" zachichotal sa Ron nervózne.
"Si tu Ron?" zašepkal dievčenský hlas dole na chodbe.
"Heh," očervenel Ron. "Mohol by som byť chvíľu sám Harry?"
"Kto to je?" Harry začal kráčať k hlasu. "Ahoj Hannah."
"Ahoj Harry," dievča z Bifľomoru odpovedalo nervózne. "Čo robíš o takomto nočnom čase na chodbe?"
"Uspokojujem svoju zvedavosť," povedal Harry sucho. "Bavte sa vy dvaja."
"Ahoj Harry," povedal Ron ticho. "Držme to len medzi nami dvomi, dobre kamoš?"
"Nič ma do toho nie je," súhlasil Harry.
"Vďaka Harry," zavolal Hannah k Harryho vzďaľujúcemu sa chrbtu.
"Hej, vďaka kamoš," súhlasil Ron.
Harry práve zabáčal za roh k jeho spálni, keď narazil na ďalšiu osobu.
"Môžem s vami chvíľu hovoriť, pán Potter?" profesorka Sproutová stála v Harryho ceste.
"Záleží na tom čo chcete," povedal Harry pomaly. "Môžem sa vás spýtať ako ste vedeli že tu teraz budem?"
"Nechala som nech vás hľadá celý Bifľomor," priznala Sproutová. "Potrebovala som sa s vami porozprávať a chcela som tak urobiť pred tým, ako dostanú šancu ostatní profesori."
"Hannah?" uškrnul sa Harry.
"Povedala že vás videla ísť týmto smerom," súhlasila profesorka Sproutová. "Harry... môžem vás volať Harry?"
"Môžete," odpovedal Harry.
"Chcela som sa s vami porozprávať o vašej lekcii," začala Sproutová nervózne. "Preukázali ste bifľomorský prístup, keď ste rozprávali o zomieraní pre vašich priateľov."
"Zomrieť pre priateľa je jednoduché," zašepkal Harry. "Zabiť pre priateľa je o niečo ťažšie, hlavne keď človek vyrástol v tejto spoločnosti. Chcel som im ukázať, že situácia je vážna."
"Rozumiem," povedala rýchlo profesorka Sproutová. "Len som vám chcela povedať, ako veľmi si vážim faktu, že ste ochotný naučiť mojich študentov túto ťažkú lekciu. Naša fakulta si váži lojálnosť, prvákom sa rozprávajú príbehy o veľkých činoch z lojálnosti. Počujú o tom, ako čarodejník dal svoju krv priateľovi alebo ako čarodejnica zomrela za svoju priateľku... doteraz im nikto nepovedal príbehy o tom, ako ľudia zabíjali pre svojich priateľov. Pomohli ste im pochopiť obetu, ktorá je pre taký čin nutná. Ďakujem pán Potter, za všetkých bifľomorčanov. Ďakujem vám za túto lekciu našej fakulte."
"Toto som nečakal," povedal pomaly Harry. "Očakával som, že zbor nebude nadšený mojou malou ukážkou, ďakujem za pochopenie."
"Dovolili by ste viacerým študentom prístup do vášho klubu?" spýtala sa rýchlo Sproutová, "myslím, že všetkým členom fakulty by pomohli vaše inštrukcie."
"Obávam sa, že potom by som mal toho až príliš veľa," povedal Harry po chvíli premýšľania. "Bolo by možné aby tí biflomorčania, ktorí už chodia do klubu, naučili svojich spolužiakov to čo vedia?"
"Bude to možné," súhlasila Sproutová. "Dovolili by ste mi zúčastniť sa jednej vašej lekcie? Som profesorka a myslím, že by bolo dobré ak by som mohla pomôcť mojim študentov priniesť vedomosti z vašich lekcií."
"Rád pomôžem profesorka," odpovedal Harry. "Ak sa chcete zúčastniť mojich lekcií, pokojne príďte, ste ochotná pomôcť študentov aj z iných fakúlt?"
"Teraz nie je čas na rivalitu medzi fakultami, pomôžem komukoľvek, kto to bude chcieť," povedala pevne Sproutová, "nezávisle na fakulte do ktorej boli zaradení v prvom ročníku."
"Ďakujem profesorka."
"Ďakujem Harry," Sproutová sa zhlboka nadýchla, "niektorí moji kolegovia nemajú... také pochopenie ako ja."
"Chápem." Harry zdvihol ruku, "očakávam, že budem mať niekoľko rozhovorov o mojich činoch a pochybujem, že budú také príjemné ako tento."
"Som rada že sme si všetko vyjasnili," povedala Sproutová s nemaskovanou úľavou. "Dobrú noc Harry."
"Dobúr noc profesorka."
IIIIIIIIII
"Percy," zvolala Penelope, keď jej milenec prešiel dverami. "Tak som sa bála, keď si neprišiel domov."
"Aj ja," Percy zobral dievča do náručia. "Myslel som si, že ma zabijú."
"Čo sa stalo?" Penny ho odmietala pustiť.
"Zajali ma dvaja muži," odpovedal Percy. "Dali mi Veritasérum a spýtali sa ma kopec otázok ohľadom teba a dieťaťa."
"Čo si im povedal?" spýtala sa Penny nervózne.
"Len to že existuješ," uistil Percy dievča. "Podarilo sa mi nepovedať im nič dôležité. Nie som si istý čo sa stalo potom, ale krátko som sa rozprával s jedným z ľudí pána Blacka, povedala mi, že by ťa boli ochotní zobrať niekam do bezpečia."
"Nechcem ťa opustiť," povedala ticho Penny. "Už sme opustili naše rodiny, máme len jeden druhého."
"Ani ja ťa nechcem opustiť," povedal rýchlo Percy. "Ale viac sa bojím toho, že ťa stratím, som si istý že vymyslíme niečo tak, aby si bola v bezpečí a zároveň sme mohli byť spolu."
"Ako to urobíme?" Penny položila hlavu na Percyho rameno.
"Ponúkli mi práci administrátora pre Black Ink." Povedal Percy, keď hladil brucho svojej milej. "Neviem aký by bol plat... pravdepodobne nižší než mám teraz, ale boli by sme spolu."
"Prijmi to," Penny rozhodla. "Nepotrebujeme veľa a boli by sme spolu a v bezpečí."
"Zavolám im zajtra ráno," odpovedal Percy po chvíli premýšľania. "Možno by sme mohli urovnať veci s našimi rodičmi, keď budeme v bezpečí."
IIIIIIIIII
Harry sa nasledujúce ráno zobudil skoro a rýchlo prešiel do menej izolovanej časti hradu. Harry s veselým pískaním vstúpil do veľkej siene a bol rád, že má celé miesto len pre seba.
"Sneezy sa ospravedlňuje pane," prehovoril čudný škriatok. "Nemysleli sme si, že niekto bude hore takto skoro a ešte sme nepripravili raňajky."
"To je v poriadku," rýchlo uistil Harry malého škriatka. "Mohol by si mi niečo priniesť teraz alebo bude lepšie, keď sa vrátim neskôr?"
"Sneezy vás niečo prinesie teraz pane."
"Tak mohol by som dostať vajce a niekoľko plátkov slaniny medzi dvomi kúskami toastu?" spýtal sa Harry po chvíli premýšľania, "niečo čo rýchlo zjem."
"Áno pane," Sneezy luskol prstami a Harryho sandwich sa objavil na stole. "Je to všetko čo pre vás môže Sneezy urobiť pane?"
"Áno, ďakujem."
Harry dojedal raňajky keď začali prichádzať prví ľudia a bol takmer preč z veľkej siene, keď sa podarilo zadržať ho vedúcej jeho fakulty.
"Môžete na moment, pán Potter?" spýtala sa rýchlo McGonagallová.
"Čo pre vás môžem urobiť, profesorka?" spýtal sa Harry.
"Riaditeľ by sa s vami chcel porozprávať ohľadom vašej študijnej skupiny," povedal pokojne McGonagallová. "A profesor Hamilton vyjadril starosť ohľadom toho, že na jeho hodinách nedávate pozor."
"Oh?" Harry zdvihol obočie.
"Áno," potvrdila Minerva. "Rád by sa s vami takisto stretol."
"Kedy to mám všetko stihnúť?" povzdychol si Harry.
"Dnes ste ospravedlnený z vyučovania," vysvetlila McGonagallová. "Riaditeľ si myslel, že bude najlepšie dopriať vám čas na rozmýšľanie po vašom rozhovore."
"Aké milé od neho," povedal bez emócií Harry.
"Ak by ste boli tak dobrý a splnili želanie starej ženy," McGonagallová zafixovala Harryho ostrým pohľadom. "Buďte tak dobrý a príďte do mojej učebne po tom, čo dokončíte vaše stretnutia s riaditeľom a profesorom obrany, ak budem práve v triede, prosím vstúpte dnu a zaujmite moju pozornosť bez hluku, aby nebola hodina narušená."
"Dobre profesorka," súhlasil Harry. "Ak chcete."
"Ďakujem pán Potter," Minerva prepustila študenta s malým úsmevom. "Oceňujem fakt, že ste ochotný mi v tomto vyhovieť."
Harry prešiel k riaditeľovej kancelárii a zamračil sa, keď si uvedomil, že sa zabudol spýtať na heslo.
"Pozrime sa na to," zamrmlal pre seba. "Zdá sa že si spomínam na kúzlo presne pre takúto situáciu... oh áno, Expositus."
Harryho kúzlo prinútilo gargoyla odstúpiť a on tak mohol vyjsť hore schodmi na stretnutie s Dumbledorom.
"Chceli ste ma vidieť?" spýtal sa pokojne Harry.
"Áno, posaď sa," odpovedal Dumbledore. "Chcel som sa s tebou porozprávať ohľadom stretnutia tvojej študijnej skupiny."
"Čo o ňom?" Harry nemal záujem uľahčiť mu to.
"Trochu ma trápi tvoja demonštrácia," povedal Dumbledore zamračene. "Bolo nutné nechať ich veriť, že si zabil niekoľkých mužov?"
"Smrť je neoddeliteľnou súčasťou vojny," odpovedal Harry. "A chcel som, aby videli, že situácia je vážna."
"Áno, ale bolo nutné ukazovať im to teraz?" spýtal sa rýchlo Dumbledore, "bolo nutné ukazovať deťom také hrozné veci?"
"Áno," povedal Harry pevne.
"Prečo?" prosil Dumbledore, "môžeš to starému mužovi vysvetliť?"
"Dobre," Harry sa chvíľu zamyslel. "Neukončili ste posledné vyčíňanie temného pána tým, že ste ho objímali, nie? Vyžadovalo to nejaké nebezpečné kúzla, a vy si myslíte že v tejto situácii ich nie je nutné použiť?"
"Nie," potriasol Dumbledore hlavou. "To si nemyslím."
"Takže sa zhodneme že je nutné učiť smrteľné kúzla," prikývol Harry, "myslíte si, že smrteľné kúzla nie sú smrteľné? Že by sa nemali používať zodpovedne a opatrne?"
"Nie, to si nemyslím, a som celkom rád, že tento názor zdieľame," odpovedal Dumbledore so smutným polo úsmevom.
"Dobre," povedal Harry. "Pretože teraz sa dostávame k ďalšej časti môjho argumentu, mohli by ste vytvoriť kus dreva?"
"Samozrejme," potvrdil Dumbledore. Kus sa objavil na stole a Dumbledore sa pozeral na Harryho s nádychom zvedavosti.
"Možno by bolo najlepšie keby bol na zemi," povedal Harry, keď presunul kus dreva. "Teraz sa pozorne pozerajte... reducto."
"Čo som mal vidieť?" spýtal sa Dumbledore nechápavo.
"Len chvíľu," Harry vytvoril koženú tašku a umiestnil ju na zvyšky dreva, "teraz porovnajte to, čo ste videli, s týmto... reducto."
Taška vybuchla a zmenila sa na krvavú spleť a Harry zo seba vypustil mrazivý výkrik, aby dodal efekt.
"To bolo veľmi zaujímavé," Dumbledore vyslal niekoľko čistiacich a opravujúcich kúzel. "Ale mohol by si byť taký dobrý a dostať sa k pointe."
"Ktorý príklad vám dal lepšiu predstavu o tom, čo dokáže urobiť reducto osobe?" spýtal sa ticho Harry.
"Druhý," odpovedal Dumbledore. Starý muž začínal chápať Harryho stanovisko.
"Teraz skúste myslieť ako mladý študent, práve ste sa naučili jednu skvelú novú kliatbu a chcete ju vyskúšať," začal Harry. "Budete ju skúšať na jednom z vašich priateľov po tom, čo ste videli, ako urobila toto taške? Chcel som, aby videli vážnosť toho, čo sa ich chystám učiť a nebezpečenstvá, nechcem vidieť žiadne nehody, ktoré by niekto mohol povedať, že vzišli z toho, čo som ich učil ja."
"Prepáč Harry," Dumbledore sa ponoril späť do kresla. "Pochyboval som o tebe, teraz vidím, ako tvoj príklad urobil školu bezpečnejšou. Hanbím sa priznať, že som si neuvedomil, ako môže byť nebezpečný prvák, keď si nie je vedomý sily, ktorú dokáže vytvoriť len švihnutím prútika."
"Môj príklad bol horší ako explodujúca taška, vedeli ste, že taška je mŕtva... že nemôže cítiť žiadnu bolesť. Oni mali každý dôvod veriť, že Smrťožrúti sú reálni a to vyslalo silnejší signál," povedal rýchlo Harry. Chlapec si zložil okuliare a začal si masírovať koreň nosa, "takisto to malo tú výhodu, že ich to uviedlo do bojovania. S trochou šťastia nezamrznú, keď ich pustíme do reálneho boja."
"Rozumiem... dalo mi to veľa na premýšľanie," povedal smutne Dumbledore. "Možno bude najlepšie ak sa pustíme do iných vecí, ktoré som dúfal, že prediskutujeme."
"Aké iné veci?"
"Siriusov závet," odpovedal Dumbledore. "Nechal ti všetko, chcel by si s tým niečo teraz urobiť?"
"Chcel by som knihy," prikývol Harry, "mohli by ste ich sem priniesť? O všetko ostatné sa môžem postarať neskôr."
"Si si istý Harry?" spýtal sa potichu Dumbledore, "niektoré z nich sú celkom temné."
"Radšej chcem vedieť proti čomu stojím," opáčil Harry.
"Asi áno." Riaditeľ mu posunul po stole obálku, "tvoje výsledky VČÚ."
Harry otvoril obálku a chvíľu ju skúmal očami, "lepšie než som čakal. Je to všetko profesor?"
"Áno, ďakujem za tvoj čas Harry."
"Kedykoľvek profesor," odpovedal Harry, keď vychádzal z dverí.
Harry opustil riaditeľovu kanceláriu a išiel na stretnutie s profesorom Hamiltonom.
"Ah, Harry," privítal profesor obrany Harryho v hale pred učebňou. "Prosím poď ďalej."
"O čom ste so mnou chceli hovoriť?" spýtal sa Harry rýchlo, chcel mať toto za sebou čo najskôr.
"Všimol som si, že na hodine nedávate pozor," odpovedal Hamilton. "A to ma trápi, môžete mi povedať, prečo vás to nezaujíma?"
"Už viem väčšinu z toho, čo sa momentálne učíme," odpovedal Harry. "A môže byť trochu nudné počúvať niečo čo už viete, ale dávam pozor ak sa vyskytne niečo, čo ešte neviem."
"Rozumiem... aby som bol úprimný, obával som sa, že toto môže byť ten dôvod," povedal Hamilton pomaly. "Ste mimoriadne nadaný študent, podľa vašich známok, a takí študenti majú obvykle problém sústrediť sa na veci, ktoré sú pre nich príliš jednoduché. Máte pre toto nejaké riešenie?"
"Bolo by v poriadku ak by som trochu študoval na hodine sám?" ponúkol Harry, "tak by som mohol počúvať keď bude niečo nové a čítať ďalej, keď nebude."
"Myslím, že by to bolo vynikajúce riešenie," súhlasil Hamilton. "Ak sa vás môžem spýtať ešte jednu vec než pôjdete?"
"O čo ide?"
"Bolo by možné aby som sa zúčastnil jedného z vašich stretnutí študijnej skupiny obrany?" spýtal sa s nádejou Hamilton, "niekoľko starých priateľov ma požiadalo, aby som im povedal o vašich schopnostiach a rád by som videl aj ja, čo všetko dokážete."
"Myslím, že sa to dá zariadiť," súhlasil Harry. "Pekný deň profesor."
"Pekný deň pán Potter," rozlúčil sa Hamilton so svojím najnadanejším žiakom.
Harry left the Defence classroom and began walking to his last meeting.
Harry opustil učebňu obrany a išiel na svoje posledné stretnutie.
"Je to akoby hrali Harry pinball," sťažoval sa popod nos. "Každý krát čo dokončím stretnutie som odrazený na ďalšie."
Harry si hvízdal 'Pinball Čarodejník' keď došiel k učebni transfigurácie. Pamätajúc na profesorkine inštrukcie Harry potichu otvoril dvere a vkĺzol do miestnosti.
"Ďakujem že ste sa pripojili pán Potter," zavolala McGonagallová. "Ak by ste boli tak dobrý a prišli na moment sem."
"Ok profesorka," súhlasil Harry. Harry podišiel do stredu miestnosti a stúpol si vedľa svojej vedúcej fakulty.
"Povedali by ste, že transfigurácia je užitočné odvetvie mágie, pán Potter?" zdvihla obočie Minerva.
"Veľmi užitočné," súhlasil Harry.
"Prečo nám nedáte niekoľko príkladov?" navrhla Minerva.
"Nuž, transformácia na animága je užitočná na špehovanie a tak. Metamorfomágus sa dá tiež použiť na špehovanie a hádam, že sú aj iné viac obyčajné dôvody na zmenenie vášho vzhľadu," dokončil Harry.
"A čo dueling?" pokynula mu Minerva.
"Oh áno," povedal rýchlo Harry. "Transfigurácia je veľmi užitočná v dueli, ak ju použijete správne, vyžaduje viac premýšľania ako len vysielanie kúzel, ale dokáže byť ohromne efektívna."
"Ďakujem pán Potter," povedal pyšne Minerva. "Chcem do konca týždňa dve stopy na možné použite transfigurácie v dueli a nechcem aby ste podvádzali a pýtali sa pána Pottera... môžete ísť." Minerva sa spokojne usmiala, keď sa študenti náhlili z miestnosti. "Ďakujem pán Potter, povedala by som, že vaša malá prezentácia pozdvihla popularitu mojich hodín viac, ako sa to mne podarilo za posledné roky."
"O čom ste so mnou chceli hovoriť, profesorka?"
"Chcela som vám dať nejakú perspektívu," odpovedala Minerva. "Dokážem si predstaviť, že vám Albus naplnil hlavu vznešenými predstavami o vykúpení a ako dobro nakoniec vždy vyhrá."
"Možno také niečo povedal," súhlasil Harry.
"Chcela som, aby ste vedeli, že sú to úžasné myšlienky, ale že možno nebude najlepšie držať sa ich v týchto temných časoch." McGonagallová si povzdychla, "vojna je hrozná vec pán Potter, a ja som počas života videla dve... tri, ak počítame aj túto najnovšiu. Odporúčala by som vám ostať realistický a pri zemi, kým ju tu riziko útoku. Ak chcete nasledovať Albusove ideály, možno bude najlepšie počkať kým sa veci utíšia. Albus je dobrý muž, ale..."
"Ale nežije v rovnakom svete ako my," navrhol Harry.
"Áno, presne tak," súhlasila Minerva. "Chcem aby ste rozumeli, že sa nesnažím znevážiť Albusove ideály, sú veľmi úctyhodné a je najlepšie sa ich držať v dobách mieru. Problém je, že teraz sa nenachádzame v dobe mieru."
"Ďakujem profesorka," Harry bol potešený tým, že jeho vedúca fakulty si našla čas na to, aby mu toto povedala, "chceli ste rozprávať ešte o niečom inom?"
"Ako išlo vaše stretnutie s profesorom obrany?" spýtala sa mierne Minerva.
"Bolo ok, povedal že môžem študovať iné veci, kým on rozpráva o niečom čo už ovládam."
"Dokážem si predstaviť že musí byť ťažké sedieť na tak jednoduchej hodine, hlavne keď sa zoberie do úvahy spôsob ktorým sa rozhodol učiť." McGonagallová sa zhlboka nadýchla. "To čo musíte pochopiť je, že veľa študentov bude dávať oveľa väčší pozor, ak im dáte príklad niekoho, koho obdivujú a kto použil rovnaké kúzla, aké sa učia. To je dôvod prečo som vás nechala dať mojej triede pár príkladov, títo študenti si uvedomia ako je moja hodina užitočná, lebo ste ich príkladom. Je to to isté ako v obrane, väčšina študentov bude veriť v užitočnosť kúzel a taktík, lebo boli použité pánom Blackom."
________________________________________
Omake: História pána Blacka
"Mohol by mi niekto povedať ako pán Black ovplyvnil anglický jazyk?" spýtal sa ticho profesor Hamilton.
"Black opr," zvolal jeden študent. "Operácie tak nebezpečné a tajné, že by mohli byť robené pánom Blackom."
"Black projekty," dodal iný študent. "Ako nukleárny výbuch. Veci ktoré boli vytvorené pre alebo od pána Blacka."
"Muži v Čiernom," zvolal jeden muklorodený študent. "Tajní agenti, ktorí sa obliekajú do čierneho a ktorí zakrývajú existenciu UFO."
"To je šialené," zamračil sa profesor Hamilton.
"A... um... pracujú pre pána Blacka?"
"Ah, dvadsať bodov," súhlasil profesor Hamilton, "ak pracujú pre pána Blacka, musí to byť pravda."
________________________________________
OMAKE od Hebi R.
Ron a Hermiona sledovali, ako Harry hovorí do svojho zippo zapaľovača. Nundu, ktoré malo na sebe zvláštny obojok, spadlo z oblohy a následne zmrzačilo Smrťožrútov pred nimi.
"Mali by sme sa teraz začať pýtať otázky?" spýtala sa Hermiona.
"Nie, Harry je dokonale v poriadku," odpovedal Ron.
IIIIIIIIII
"Môžeme sa ho pýtať teraz?" spýtala sa Hermiona, keď sledovala ako Harry vyšiel do chumelice bez kabátu aby zahnal útočiacich yeti.
"Harry bude v poriadku Hermiona," odpovedal Ron, usrkujúc si horúcej čokolády.
IIIIIIIIII
Hermiona prehltla, keď sledovala ako Harry ignoroval mnohé hryznutia od Voldemortových hord vlkolakov a rezal ich malým nožom. "Ron, nemyslíš že by sme mali..."
"S Harrym nie je nič špatne! Nechápem prečo si tak sklamaná!" stopol ju Ron, civiac na horu zničených upírích tiel vedľa neho. Ďalej obhryzoval ľadovú myš.
________________________________________
OMAKE: by Steve2
V Kapitole 24 Harry, nie neochotne, odišiel s vílami. Rýchlo ho odprevadili do manoru.
"Harry," začala Gabriellina sesternica, "čo budeš teraz robiť?"
Niekoľko víl si už myslelo že vie čo chce a začalo si vyzliekať prebytočné kusy oblečenia - začali topánkami.
"Nuž, som na prázdninách a chcem si ich užiť," odpovedal Harry nevinne. Alebo tak nevinne ako len teenager dokáže.
Víly 2 a 3 na seba žmurkli a začali si dávať dole aj ponožky.
"Ako užiť, Harry?"
Harry sa nervózne usmial, neistý či si má takisto zložiť topánky. "Um, nuž... je to niečo čo som nikdy nerobil a vždy som chcel."
Väčšina víl na seba kývla a všetky ostávajúce topánky išli dolu, uložené pri dverách. Nemalo zmysel zašpiniť nábytok odtlačkami topánok, vždy to hovorili.
"Čo by si chcel, Harry?" prišla odpoveď.
"Vždy som... nie, budete si myslieť že je to hlúpe."
To ich upútalo. "Čo, Harry? Nebudeme si myslieť že je to hlúpe. Veľa mužov to hovorí." Ako to povedala, tiež zložila topánky.
"Ok," pokrčil plecami Harry. "Nuž... vždy som chcel hrať Monopoly. Videl som to pár krát u svojho bratranca, jeho kráľovskej blbosti... ehm, prepáčte moju francúzštinu."
"On hovoril francúzsky?" spýtala sa víla 4.
"Počkaj nech si to ujasním," povedala Gabriellina sesternica, kým všetky ostatné víly zvedavo pozerali. "Si vo veľkom manore, žiadni rodičia naokolo, s tuctom dospelých víl, ktoré nemajú žiadne topánky a ty chceš hrať Monopoly?"
Harry prikývol. "Alebo Clue. To by mi tiež nevadilo, ak by ste nemali Monopoly. Nikdy som to nehral, tak chcem vedieť, čo mi chýbalo."
Naraz ho zasiahlo tucet úsmevov. "Ty chceš hrať hru? Spoločenskú hru? Oh, Harry, mali by ste ťa pobozkať!"
"Ale neurobíme to, lebo to nie je v pravidlách," povedala víla 2, položiac Monopoly hru na stôl, kde mladý čarodejník a tucet víl následne rozložilo svoje kúsky.
Neskôr, oveľa neskôr
Harry potlačil zívnutie a spýtal sa, "Kedy si dáme prestávku? Už som unavený. Hráme posledných 13 hodín."
"Ak priznáš porážku, môžeš ísť hore do postele," povedala víla 3. "Inak musíš hrať ďalej. Hovorí sa to aj v pravidlách."
"Vážne?"
"Nedokážeš čítať francúzštinu, že?" spýtala sa víla 4.
"Nuž... normálne nie, ale..."
"Potom oui, hovorí sa to v pravidlách," trvala na svojom víla 4.
"Sakra. Nuž... čo takto nejaká ohnivá whiskey, ktorá by hru oživila?" Harry bol, napokon, trochu smädný po toľkej hre. Kto vedel že Monopoly mali všetky tie pravidlá o vyjdení z cudzieho územia len s vykonaním nejakej fyzickej aktivity na to, aby sa vyhol pokute.
Víla 2 sa usmiala a povedala. "Ok, pravidlo 435 hovorí, že ak osoba s Top Hat kúskom požiada o ohnivú whiskey, potom musí byť tekutina k dispozícií a musí mu byť daný bozk na líce od každej dostupnej víly. Prepáč Harry, ale tak je to v pravidlách."
Harry odpovedal, po tom čo dostal tucet bozkov na líce (a niekoľko tesne minutých, ktoré skončili na jeho ústach), "je tam niečo o ďatelinovom pive?"
Neskôr, oveľa neskôr
"Takže hovoríš," začal Harry, "že keďže sme v slepej uličke v Monopoly, musíme prekonať nadchádzajúcu finančnú krízu tým, že si zahráme zápas na mori o víťazstvo?"
"Oui."
"A názov hry?"
"Lodičky, Harry."
"Môžeme previazať mená majetkov ktoré nechceme s názvami lodí, takže keď sa potopia, pozemky sa oslobodia a my môžeme pokračovať v hraní?"
Víla 5 sa usmiala a povedala, "Harry natrafil na dnešný tajný kód dňa. Pravidlo 654. Ďalšie kole bozkov na líce, dievčatá!"
Neskôr, oveľa neskôr
"Nuž, dievčatá, nemôžem vám ani povedať ako som sa za posledné dni zabavil hraním Monopoly, Lodičiek, Clue, Risku, Candylandu a mnohých ďalších. Želám si, aby som tu mohol ostať a hrať celé leto, ale tieto hry sú ťažké. Myslím tým, nespal som celé dni. Vďaka Bohu za povzbudzujúce elixíry."
"Ale Harry, mohol si s nami spať kedykoľvek si chcel," povedali víly 6 a 7 zároveň (boli dvojičky) a veľmi sugestívne.
"Vďaka dievčatá, ale tak dobre som sa pri hre bavil, že som nechcel ani jednu z vás sklamať. Ale teraz musím ísť späť k prázdninám a oddýchnuť si. Vďaka za pozvanie. Veľmi dobre som sa bavil. Budem si tento moment vážiť po zvyšok života."
Zhromaždeným vílam sa objavili v očiach slzičky. Aký milý chlapec.
"Práve som si všimol že vaše svetlo na terase je pokazené. Chcete aby som ho opravil?"
"Oh, netráp sa tým, Harry. Len povieme starému záhradníkovi aby sa na to pozrel, keď sa tu nabudúce zastaví. Je len 15 metrov nad zemou."
"Oh, žiadny problém. Zožeňte náhradnú žiarovku a ja zatiaľ nastavím tento roztrasený, starý, rozhýbaný rebrík a pozriem sa, či ju nemôžeme vymeniť."
"Dva franky že spadne keď sa dostane k piatej priečke," povedala víla 8 víle 9.
"Myslím že všetko urobí a spadne až keď sa bude vracať."
"Mohli by ste mi vy dievčatá podržať rebrík prosím? Je trošku nestabilný," povedal Harry zvrchu rebríka, keď sa už snažil odšraubovať žiarovku.
"Prepáč Harry. Ale nemáme na sebe žiadne topánky," zamrmlali zhromaždené víly, a ponáhľali si ich nasadiť. Topánky boli dôležité. Hlavne keď sa malo ísť do špinavého vonkajška.
Bohužiaľ, dávali si ich na seba príliš pomaly.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Obiwan | 31. srpna 2017 v 17:31 | Reagovat

Skvelé teraz budú chodiť okolo Harriho po špičkách no aspoň vedia ako ho nasrali. Keď to praskne že hárky je pán Black nikdo sa smiechu neutrIme :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama