Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

40.kapitola - Kajúcni Hriešnici (MaW)

11. července 2017 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
Tentoraz dosť dlhá kapitola príbehu Make a Wish. Užite si ju :)




"Dobré popoludnie, pán Black." Predavač ani nevzhliadol, keď Harry vstúpil, "ako sa dnes cítite."
"Nahnevane," prehovoril Harry skrz stisnuté zuby. "Chcem sa s vami porozprávať o pár veciach."
"Ako napríklad prečo som vás vyslal na vašu cestu?" predavač prikývol. "Zatvorím obchod."
"Prečo?"
"Čítali ste niekedy Iliad, pán Black?" spýtal sa predavač.
"Áno," prikývol Harry. "A nenamáhajte sa predstierať že neviete kto som."
"Aj steny majú uši," predavač sa rozhliadol okolo. "Možno si spomínate na Cassandru, ženu, ktorá bola prekliata tak, aby videla budúcnosť, ale nebola schopná ju zmeniť? Čo si myslíte že by sa stalo, keby mala deti a jej sily ostali v rodinnej línii?"
"Mám niekoľko nápadov," pripustil Harry. "Ale myslím, že bude najlepšie, ak veci vysvetlíte."
"Túlali sme sa svetom a mnoho z nás sa zbláznilo." Predavač zasyčal, "viete aké to je byť trýznený obrazmi a zároveň neschopný ich zmeniť? Ale bavíme sa o rodine, jedného dňa si jeden uvedomil... uvedomil, že sily, ktoré im neumožnia zachrániť kráľovstvo im poskytnú výhodu v obchode."
"Takže máme výrobcu prútikov, ktorý vždy vie vaše meno a dokáže pre vás niečo nájsť bez väčších problémov, a niekoľkých predavačov, ktorí vedia viac ako priznajú a vždy majú niečo, čo budete v budúcnosti potrebovať?" Harry vydýchol, "prečo ja, bolo to kvôli proroctvu?"
"Proroctvo je hlúposť," predavač odmietavo mávol rukou. "Je to ten typ ktorý je neistý a vyjasní sa až keď sa splní. Každý deň je povedaných stovky podobných proroctiev a len časť z nich sa ukáže ako pravdivá. Jasnovidectvo také, ako sa učí na Rokforte, poskytuje len prinajlepšom neistú pravdepodobnosť a prinajhoršom úplné hlúposti."
"Tak prečo mi pomáhate?"
"Je to síce hlúposť, ale ako sa hovorí, aj miestnosť plná opíc vybavených perami napokon musí vytvoriť diela Shakespeara. Dumbledorovo drahé proroctvo poskytuje nejasné odkazy, ktoré sú len spolovice pravdivé, vy ste muž, ktorý má dobrú šancu poraziť súčasného Temného pána. Nie ste jediný, ktorý to môže urobiť, čo je vec, ktorú by si čarodejnícky svet mal uvedomiť - neexistuje osud, nie sme pripútaní k našej ceste." Predavač sa nadýchol, "pomohli sme vám kvôli šanci na porazenie Temného pána a pretože sme videli možnosť vašich prázdnin, poskytli sme vám informácie a vybavenie a nechali vás vydať sa k problémom."
"Rozumiem," pokračoval Harry porazeným tónom. "Možno by sme mi mohli povedať prečo nie som taký nahnevaný ako by mohol niekto očakávať?"
"Prečo by sme mali byť nahnevaný?" Predavač vyzeral zmätene, "väčšina z nás urobila všetko pre to, aby ste ostali anonymný... Dokonca som vám dal SEP pole."
"Nefungovalo," odfrkol Harry. "Iste, ľudia nespoznali 'úžasného Harryho Pottera', ale neurobilo to nič pre to, aby bol môj život menej vzrušujúci."
"Môžem sa na to pozrieť," predavač chvíľu predmet skúmal. "Nuž, funguje lepšie keď ho máte zapnuté, momentálne je na najnižšom nastavení. Nabudúce si prečítajte manuál."
"Hovoríte mi, že som sa dostal do všetkých tých problémov len preto, lebo som sa neobťažoval prečítať si manuál?" Harryho hlas bol príliš pokojný.
"Áno," prikývol predavač. "Aspoň to vysvetľuje ako ste sa dostali do všetkých tých problémov. Myslel som si, že sa to môže stať, ale nemohol som prísť na to ako."
"Takže mi hovoríte, že všetky tie problémy boli spôsobené tým, že som si neprečítal manuál?" spýtal sa Harry šeptom.
"Áno," odpovedal predavač radostne. "Ale ako sa jeden môže dostať do takých problémov... možno ste ako dieťa nahnevali skupinu ľudí a oni všetci vás prekliali alebo čo."
"Zatiaľ to odložme," Harry drvil zuby.
"Ak chcete," súhlasil predavač. "Čo by ste chceli ešte vedieť?"
"Ako porazím Toma Riddla?" spýtal sa Harry pokojne.
"Prejdete ho autom, vyzvete na duel, odpálite plynom." Predavač odpovedal sarkasticky, "jeden by si myslel, že muž s vašimi skúsenosťami bude mať viac nápadov ako jednoduchý predavač."
"Naposledy keď zomrel sa vrátil naspäť." Harry ovládol svoj hnev, "ako ho jeden nabije nadobro?"
"Tom Riddle urobil pri svojej ceste za nesmrteľnosťou jednu veľkú chybu," predavač sa začal chechtať. "Umiestnil svoju šancu na návrat do malých predmetov, a ako to býva, mnoho z týchto predmetov sa stratilo a padlo do rúk mojich príbuzných. Jediné čo musíte urobiť je zabiť telo a hada, my urobíme zvyšok."
"Prečo ste to neurobili naposledy, keď je to tak jednoduché?" spýtal sa Harry pokojne. "Jeden by si myslel, že bude vo vašom najlepšom záujme urobiť to čo najskôr."
"Pretože niektoré z tých objektov boli držané mimo náš dosah," predavač sa usmial. "O to sme sa postarali, ako hovorím, zabite jeho telo a my sa postaráme o zvyšok."
"Ak je proroctvo hlúposť," Harry sa nadýchol, "tak prečo nemôžete nechať Dumbledora nech sa o to postará?"
"Albus Dumbledore je skvelý muž, ale má jednu veľkú chybu."
"Miluje manipulovať s ľuďmi akoby to boli šachové figúrky," dokončil Harry,
"Nie, nedokáže nikoho zabiť." Predavač pokrčil plecami, "aj keď spoločnosť to nepovažuje za chybu."
"Ale porazil Grindelwalda," protestoval Harry. "Ako to mohol urobiť, ak nikoho nezabil?"
"Albus zabil jedného muža a bol tak zhrozený svojím činom, že už nikdy nikoho nezabil," predavač potriasol hlavou. "To je dôvod prečo nalieha na splnení proroctva, prečo je Rád skôr vyšetrovacia organizácia, a prečo nevyužil príležitosti na zabitie Toma Riddla. Nemôže sa donútiť zobrať niekomu život."
"Takže zo mňa vychoval zabijaka?" zasyčal Harry.
"Vychoval vás tak, aby ste naplnili proroctvo, a pokúša sa nemyslieť na to, čo to zahŕňa." Opravil ho predavač, "je v tom rozdiel."
"Takže čo teraz?" Harry vyzeral stratený, "teraz keď viem... čo mám urobiť?"
"To nemôžem povedať," odpovedal jemne predavač.
"Ale poznáte budúcnosť, prečo mi to nemôžete povedať?" dožadoval sa Harry.
"Po prvé, nepoznám budúcnosť. Poznám tucet alebo tak možných budúcností, každá sa môže ale nemusí stať... sakra, ani jedna z nich sa nemusí naplniť." Predavač zdvihol prst, "čo sa bude diať ďalej je na vás."
"Tak potom aká je jedna možnosť," prosil Harry. "Môžete mi dať nápovedu?"
"Severus Snape," zašepkal predavač. "Je v bare neďaleko odtiaľto. Chce hovoriť s pánom Blackom... má zaujímavú ponuku."
"To je všetko?"
"To je všetko čo mám," odpovedal predavač smutne. "Ani prinajlepšom toho nemáme veľa, a prinajhoršom... prinajhoršom máme príliš veľa a naše mysle sa zrútia z obrazov budúcností, ktoré nikdy neexistovali."
"Ďakujem," Harry sa otočil na odchod.
"Ešte jedna vec kým pôjdete." Predavač položil malú krabicu na stôl, "možno sa vám to bude hodiť."
"Prečo?" Harry si podozrievavo prezrel krabicu.
"Pretože je v nej malý náramok, ktorý z vás znovu urobí Harryho Pottera," povedal pomaly predavač. "Možno si to neuvedomujete ale kým ste boli preč, dosť ste sa zmenili... vaši priatelia by mali problém spojiť si obraz toho kým ste boli, s tým, kým ste teraz."
"Ilúzia?"
"Silnejšie, ale podobné," súhlasil predavač.
"Ďakujem," Harry si ju zobral, "koľko?"
"Na nás," predavač sa začal chichotať. "Len sa uistite, že ste si poriadne prečítali manuál."
"Vďaka," prehovoril Harry skrz stisnuté zuby. "Urobím to."
IIIIIIIIII
Severus si užíval chvíľu pre seba, škola čoskoro začínala a on si tak mohol dať drink v bare podľa jeho výberu. Dostal správu od jedného z jeho zdrojov, aby si vybral súkromný stôl a čakal. Povedali mu, že niekto čoskoro príde, aby mu pomohol vyriešiť... problém.
"Povedali mi, že sa so mnou chcete porozprávať?" spýtal sa hlas z tieňov.
"Mám pre vás ponuku," Snape nezdvihol oči z whiskey v jeho pravej ruke. "Potrebujem, aby jeden muž zmizol a nemôžem sa o to postarať sám."
"Prečo ja?" spýtal sa pokojne hlas, "nemáte jedného z vašich priateľov, ktorý by sa o to mohol postarať?"
"Nemajú v sebe to, čo by im umožnilo pozerať sa mužovi do očí a ukončiť jeho život s úsmevom," Majster elixírov sa napil whiskey, "to je dôvod, prečo som prišiel k mužovi ako ste vy."
"Chápem," svet čudne stíchol, akoby čakal na odpoveď. "Nech ste počuli čokoľvek, nie som nájomný vrah."
"Neodvažoval by som sa povedať že ste," Snape sa znovu napil. "Len som hádal, že by vás tento prípad viac zaujímal kvôli jeho náročnosti, než pre finančnú odmenu. A okrem toho, myslím, že budete súhlasiť s tým, že odstránenie tohto muža zo spoločnosti jej len prospeje."
"Tak potom pokračujete, pán Snape, a ja vám dám odpoveď."
"Jeden z mojich kolegov, muž menom Antonin Dolohov, je v malej izbe nad obchodom v Zašitej uličke," Snape sa znovu napil, "a cez ulicu je team aurorov, ktorí sledujú každý jeho krok v nádeji, že ich zavedie k nejakým jeho priateľom."
"Nevidím dôvod prečo by som zasahoval, len sa porozprávajte s Rádom a nechajte nech ho zatknú aurori."
"Keby to bolo len tak jednoduché," Snape sa chladne uchechtol. "Nemám pochybnosti o tom, že Dolohov si je vedomý každého kroku, ktorý jeho pozorovatelia urobili, a že ak necháme veci tak ako sú, potom sa musíme pripraviť na prepad a vraždu niekoľkých mladých aurorov."
"Prečo sa o to nepostaráte sám?"
"Team pozorovateľov monitoruje každú aktívnu mágiu, ktorá sa dostane do vzdialenosti päťdesiat stôp od izby," Snape si doplnil pohár, "a nepochybujem, že by zamerala znamenie na mojej ruke."
"Myslel som, že vaše malé... tetovanie je len pasívna mágia?" spýtal sa hlas pre viac informácií.
"Len nedávno som sa dozvedel, že si zachováva schopnosť komunikácie cez vysielanie prúdu mágie do iných znamení, takže to nemôžem urobiť sám."
"Rozumiem."
"Takže, prijímate prácu?" spýtal sa mierne Majster elixírov, "alebo si musím nájsť niekoho iného?"
"Rád vám pomôžem vyriešiť túto záležitosť," súhlasil hlas. "a teraz k otázke platu."
"Nemôžem zaplatiť veľa," priznal Snape, "nie s učiteľským platom."
"Nepochopili ste, pán Snape," hlas znel pobavene, "peniaze nie sú niečo, čo by ma zaujímalo."
"Tak čo?"
"Zvedavosť, pán Snape," zastavil sa hlas. "Chcem vedieť prečo ste sa rozhodli práve teraz vyriešiť tento problém?"
"Zranil jednu moju študentku," odpovedal ticho Snape. "Nezáleží na to, či ich mám alebo nemám rád, je mojom povinnosťou chrániť ich."
"Obdivuhodný prístup, pán Snape," komentoval hlas z tieňa. "Ale nie celá pravda."
"Pravda," pokračoval Snape neochotne, "je že nielenže bola mojou študentkou... má... veľký potenciál, dovoliť aby zomrela by bol hriech pre môj odbor."
"Chcete zabiť muža preto, že zranil jednu z vašich študentiek?" hlas znel pobavene. "Náhodou práve tú, ktorá má šancu vyrovnať sa vám vo vašom zvolenom odbore?"
"Nie len jednu," ticho povedal Snape, "niekoľkí ďalší majú potenciál medzi tými tupcami ktorých zvyčajne učím. Ale bol by hriech nechať ktoréhokoľvek z nich zomrieť skôr než by dostali šancu vyznamenať sa v odbore prípravy elixírov."
"Rozumiem... ste mojím dlžníkom, pán Snape," dokončil hlas šeptom, "a keďže vy ste zatiaľ dodržal svoju časť dohody, je načase splniť moju. Takže sa s vami rozlúčim, pán Snape."
"Asi áno," odpovedal Snape prázdnej miestnosti. "Dovidenia, pán Black."
Keď Harry vychádzal z baru, pokúšal sa nemyslieť na to, čo bude musieť urobiť. Krátke pípnutie Harryho prinútil vybrať svoje Zippo, "áno?"
"To som ja, priateľu," odpovedal Profesorov hlas. "Máte prácu?"
"Musím niečo urobiť," odpovedal ticho Harry. "Ale mám trochu času, kým sa do toho pustím."
"Výborne," odpovedal nadšene Profesorov hlas. "Potom sa s vami stretnem za tri sekundy."
"Tri sekundy?" pozrel sa Harry za seba.
"Áno," Profesor zatvoril svoje Zippo a vložil ho do vrecka. "Všimol som si ako idete dolu ulicou a rozhodol sa, že vás pozdravím... čo musíte urobiť?"
"Musím zabiť muža," zašepkal Harry.
"Verím, že ten muž urobil niečo, čím si zaslúžil smrť?" pozrel sa Profesor na Harryho tvár.
"Áno."
"Potom vám pomôžem," Profesorov hlas klesol. "Koho musíme zabiť?"
"Smrťožrúta menom Antonin Dolohov... zranil môjho priateľa a mnoho ďalších."
"Tak sa do toho pusťme," povedal rýchlo Profesor. "Čím rýchlejšie začneme, tých dlhšie nebude ten muž hrozbou pre spoločnosť."
"Áno," súhlasil Harry. "Poďme."
Harry a Profesor kráčali k domu, v ktorom sídlil ich cieľ a zastavili sa, aby všetko zvážili.
"Mám si zložiť výzbroj?" pozrel Harry na priateľa.
"Nie," odpovedal Profesor po chvíli premýšľania. "Nemali by ste."
"Ako si myslíte že by sme na to mali ísť?" spýtal sa Harry, keď podával Profesorovi svoje magické predmety.
"Nie som si istý," Profesor nevyzeral šťastný vývojom udalostí. "Nepoužil by som prútik. Urobil som čo sa dalo aby ho nebolo možné detekovať, ale neriskoval by som to."
"Máte pravdu," prikývol Harry. "Som si istý, že na byte majú veľa rôznych monitorovacích kúzel."
"Ste si istý že to chcete urobiť?" Profesor mal ustaraný výraz, "vážne istý?"
"Nechcem to urobiť," povzdychol si Harry. "Ale nie je príliš na výber, musí sa to stať."
"Potom navrhujem, aby ste sa dostali dovnútra a von čo najrýchlejšie," Profesor potriasol hlavou. "Urobím hluk keď uvidím niekoho prichádzať."
"Vďaka," Harry zhnusene potriasol hlavou. "Začnime."
"Veľa šťastia," zaželal Profesor, keď Harry začal vychádzať úzkym schodiskom.
Harry sa dostal na vrch schodov a pomaly sa blížil k izbe, ktorá pod jeho mágovým pohľadom žiarila najjasnejšie, čo ju robilo najpravdepodobnejším miestom pobytu jeho cieľa.
Harry vyskúšal kľučku a jeho nervozita sa nezmenšila, keď zistil, že nie je zamknuté. Vstúpil do izby a pomaly sa rozhliadol po starom nábytku. Zvuk špliechajúcej vody pritiahol jeho pozornosť ku kúpeľni a Harry podišiel ku dverám a nazrel dnu.
Antonin Dolohov bol vo vani a mal zatvorené oči. Nevyzeral že by ho čokoľvek na svete trápilo, vyzeral uvoľnene... spokojne.
Harry sa zhlboka nadýchol a otvoril dvere. Dva rýchle kroky ho priviedli k vani a v okamžiku schytil mužove nohy a potiahol, čím sa dostala tvár Smrťožrúta pod vodu.
Dolohovov krik bol tlmený vodou a Smrťožrút zúfalo škriabal okraje vane.
Harry zatlačil nohou na mužovu tvár, čím ho donútil dostať sa pod hladinu posledný krát.
Antoninov boj slabol a slabol každou sekundou, keď sa mu vyčerpali zásoby kyslíku a po poslednom zúfalom pokuse o nádych zomrel... nikomu chýbať nebude.
Harry sa pozrel na svoju prácu a zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. Naposledy sa obzrel, zamkol dvere a opustil byt.
Harry vyšiel z budovy naspäť k Profesorovi.
"Ste v poriadku?" spýtal sa Profesor priateľa, keď opustili budovu.
"Neviem," zamračil sa Harry. "Nie som si istý či sa mi páči, kým som bol nútený sa stať."
"Harry," Profesor ignoroval šokovaný pohľad priateľa. "Vojna na ľudí pôsobí čudne, vynáša v nás to najhoršie a najlepšie. Ja... nemôžem vám povedať či to, čo robíte, je správne alebo zlé, jediné čo môžem povedať je... je že ste môj priateľ, a nepočul som o žiadnom prípade, kedy by ste prekročili hranicu. Ak to pomôže, povedzte si, že ste obetovali svoju nevinnosť, aby ste ochránili druhých pred tým istým."
"Ďakujem," povzdychol si Harry. "Ako ste to zistili?"
"Príliš ste rozprávali, keď ste sa v Nemecku opili," Profesorovi sa podaril slabý úsmev. "Páža o tom vie, ale ostatní nemajú ani potuchy. Pre nich ste a vždy budete záhadný pán Black."
"Vďaka," Harry položil ruku priateľovi na rameno. "Poďme."
"Povedal som vám o svojom najnovšom vynáleze?" spýtal sa Profesor, aby zmenil tému. "Je to odznak, ktorý ma veľa zvláštnych a nezvyčajných schopností."
"Ako čo?" Harry vyslal krátke kúzlo, aby si usušil nohu.
"Nuž," začal Profesor. "Má veľa schopností magických predmetov, ktoré nosíte, ale v kompaktnejšej podobe. Dokáže zakryť tvár, blokovať väčšinu foriem mentálnej manipulácie... nezvyčajné veci."
"Mohli by ste poslať pár dvojčatám?" zamračil sa Harry. "To je čudné."
"Áno, môžem," odpovedal rýchlo Profesor. "Čo sa deje, priateľu?"
"Tie dievčatá poznám," povedal Harry. "A myslím že poznám aj jedného či dvoch Smrťožrútov, ktorí ich sledujú."
"Urobíme s tým niečo?" spýtal sa Profesor rýchlo.
"Áno."
"Tak potom toto je vhodná doba na to, aby ste sa dozvedeli o našom nasledujúcom poslednom výtvore," Profesor si nervózne premeral skupinu Smrťožrútov, "je to zariadenie na automatické čistenie miestnosti."
"A ako mi to teraz pomôže?" zašepkal naspäť Harry.
"Nuž," Profesor vytiahol kovovú guľu. "Je to silné explozívne zariadenie."
"Čo," Harryho oči sa šokovane rozšírili. "Ako mi to má pomôcť v čistení izby?"
"Ak miestnosť neexistuje, ako môže niekto povedať, že je špinavá?" prehovoril Profesor príliš pyšne.
"Myslím že by sa mi to hodilo," Harry ignoroval čudné myšlienkové pochody jeho priateľa. "Takisto si myslím, že toto a niekoľko desiatok kúzel čo na nich pošleme ich pripraví na boj so mnou."
"Ako pripraví?" nahlas premýšľal Profesor.
"Zistil som, že veci idú oveľa hladšie, keď ich mozgy vyfarbujú stenu," pokrčil plecami Harry. "Uľahčí to prácu. Postarajte sa o dievčatá, ja o Smrťožrútov."
IIIIIIIIII
Hermiona sedela v svojej izbe a pokúšala sa študovať, keď sa sova jej priateľa začala chovať zvláštne.
"Hoot," Hedviga sa začala šklbať. "Hoot, hoot," zoskočila z bidla a vyletela otvoreným oknom.
"Hedviga," Hermiona zakričala, keď naháňala šialenú sovu. "Počkaj na mňa."
Hermiona letela zo schodov von vchodovými dverami a zúfalo sa snažila udržať sovu v dohľade.
"Čo robíš Hermiona?" Tonksová zhodila neviditeľný plášť a začala bežať s ňou. "Prečo si tak rýchlo opustila dom?"
"Je len jeden dôvod prečo by sa Hedviga chovala takto," prehovorila Hermiona medzi nádychmi. "Vie kde je Harry."
"Tak prečo neskúsime niečo efektívnejšie?" Tonksová zastavila a vytiahla z vrecka fľašu, obsahujúcu čudne vyzerajúcu striebornú látku, a privolala neviditeľný plášť. "Toto je jedna z hračiek ktoré dali na trh Blackovi ľudia."
"Čo to je?" Hermiona civela na zvláštnu nádobu.
"Ja to volám pekná strieborná lietajúca vecička," Tonksová otvorila fľašu a vyliala jej obsah na zem. "Naskoč."
Hermiona sekundu zaváhala, kým nastúpila na mláku niečoho, čo vyzeralo ako ortuť, "čo teraz?"
"Teraz si dáme môj plášť, aby si nás nevšimli, a budeme sledovať toho vtáka," prehovorila Tonksová spod plášťa. "a ideme."
"Plášť nepokrýva spodok," zašepkala Hermiona, keď sa pritisla k staršiemu dievčaťu. "Neuvidí to niekto?"
"Blackovi ľudia sa o to postarali," zašepkala naspäť Tonksová. "Neboj sa, nájdeme Harryho a keď tak urobíme..."
"Bude vo veľkých problémoch za to, že nás nechal sa o neho strachovať," dokončila Hermiona.
"Pozri," Tonksovej hlas sa zjemnil, "ide do Šikmej uličky."
"Nenechaj ju utiecť," zavelila Hermiona.
Dve dievčatá pristali a začali sledovať bláznivého vtáka pešky cez sériu zatáčiek.
"Sme blízko," zavrčala Hermiona. "Cítim to."
Tonksová sa obzrela cez rameno a zamračila sa. "Sakra."
"Nepozeraj sa za seba," zašepkala Tonksová. "Sledujú nás aspoň dvaja známi Smrťožrúti a majú so sebou niekoľkých priateľov."
"Čo urobíme?" spýtala sa nervózne Hermiona, hladkajúc prútik.
"Zašijeme sa do tejto uličky a snáď ich na druhej strane stratíme," odpovedala pevne Tonksová. "Ak všetko zlyhá, bude pre mňa jednoduchšie ich zadržať, kým ty utečieš pod neviditeľným plášťom."
"Neopustím ťa, Tonksová," odpovedala pevne Hermiona. "Neopúšťam svojich priateľov."
"Som profesionálny auror," zasyčala Tonksová. "Urobíš ako poviem, nenechám svoju zverenkyňu zabiť len preto, lebo odmietla nasledovať moje príkazy."
"Tonsková, ale..."
"Utečieš a zoženieš pomoc, kým ja ich zdržím," prerušila ju Tonksová a pozrela ponad plece. "Nie je to najlepší krok, ale udrží ťa nažive."
"Chcela som povedať, že toto je slepá ulička," Hermiona sa slabo usmiala. "Máš ešte tú striebornú lietajúcu vec?"
"Mala som len jednu fľašu," zamračila sa Tonksová.
"Stále môžeš utiecť a ja sa skryjem pod neviditeľným plášťom, kým neodídu," ponúkla Hermiona. "Myslím, že to je najlepšia šanca ktorú máme."
"Neopustím ťa, Hermiona," Tonksová sa otočila k vchodu do uličky. "Choď pod plášť a..."
"Zdravím," prerušil ich muž. "Máte nejaké problémy?"
"Niekoľko Smrťožrútov nás sledovalo do tejto uličky," odpovedala Tonksová. "Takže hádam, že odpoveď je áno."
"Ojoj," prikývol malý muž. "Potom by sme mali utiecť."
"A ako to máme urobiť?" Tonksová sa snažila nebyť sarkastická. "Ak ste si nevšimli, sme tu uväznení."
"Nie, nie sme," nesúhlasil malý muž. "Proste odídeme rovnakou cestou, akou som sem prišiel."
"Ako ste prišli?" Tonksová odmietla odtrhnúť zrak od vchodu do uličky.
"Použil som prenosnú dieru," chválil sa malý muž. "Pán Black ma požiadal, aby som vás skontroloval a toto vyzeralo ako najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta."
"Pán Black," Tonksovej obočie vystrelilo hore. "Prečo chcel aby ste nás skontroloval?"
"Môžeme sa o tom porozprávať až keď odídeme z uličky?" spýtala sa Hermiona nervózne. "Nemyslím, že máme veľa času."
"Ok," súhlasil malý muž, vytiahol niečo ako veľkú čiernu hodvábnu vreckovku, "jediné čo musíme urobiť je nalepiť do na stenu a prejsť cez to." Dokončil malý muž, potom prešiel skrz novú dieru v stene uličky.
"Poďme Hermiona," Tonksová ukázala svojej zverenkyni, aby prešla. "Ideme odtiaľto."
Dve dievčatá prešli skrz dieru a ocitli sa naspäť na hlavnej ulici.
"Prečo ste chceli ísť sem?" spýtala sa Hermiona muža.
"Nuž, keď sa pozriete za roh, uvidíte uličku, v ktorej ste boli uväznené," odpovedal malý muž a zložil zo steny dieru. "A chcel som sa pozerať na masaker."
"Aký masaker?" spýtala sa podozrievavo Tonksová.
"Pozrite sa za roh," zachichotal sa malý muž a sám tam nahliadol. "Práve vstupujú do uličky."
"Vidím," prikývla Tonksová. "Čo teraz?"
"Vidíte toho muža v čiernom, ktorý ich sleduje?" malý muž sa znova zachichotal.
"Hej, prečo?" Tonksová žmúrila, aby lepšie videla.
Než stihol mladý muž odpovedať, muž v čiernom hodil do uličky malú guľu.
"Čo to bolo?" spýtala s Tonksová zmätene.
"Nuž," BOOM, "to je jeden z mojich posledných vynálezov, automatický čistič miestnosti." odpovedal hrdo muž.
"Čistič miestnosti?" spýtala sa nervózne Hermiona.
"Áno," prikývol malý muž, "ak miestnosť neexistuje, nikto nemôže povedať že nie je čistá."
"Čo teraz robí?" Tonksová pozorovala, ako muž v tmavom strčil do uličky ruku a vytvoril niekoľko čudných zábleskov svetla.
"Ruská bojová mágia," odpovedal malý muž. "Hovorí, že ich to riadne pripraví na boj s ním."
"Pripraví ako?" spýtala sa hlúpo Hermiona.
"Hm, oh, vymaľuje stenu ich mozgami," odpovedal neprítomne muž. "A vyzerá to, že je hotový, stačí len vyčistiť, majte sa dobre."
"Počkajte," Tonksová schmatla malého muža za ruku. "Kto ste a kto bol ten chlapík v uličke?"
"Volajú ma," malý muž sa zastavil, aby zvýšil napätie. "Profesor a ten druhý muž je pán Black, možno ste o ňom počuli."
"Do pekla, nie je divu že boj tak rýchlo skončil. Počkajte," Tonksová si zrazu spomenula na dôvod, kvôli ktorému prišla do mesta, "nevideli ste niekde snežnú sovu? Alebo malého chlapca s rozcuchanými čiernymi vlasmi a zelenými očami?"
"Nie, obávam sa, že nie," potriasol Profesor hlavou. "Ale ak by ste chceli, rád sa spýtam pána Blacka, či si niečo nevšimol."
"Urobte to prosím," požiadala Hermiona. "Z toho čo som čítala, ak nám niekto dokáže pomôcť nájsť Harryho, je to pán Black."
"Ako Harryho Pottera?" Profesorove oči sa zúžili a šokovaný pohľad dievčaťa mu poskytol odpoveď. "Rozumiem, možno vám napokon budem schopný pomôcť."
"Ako?" dožadovala s Hermiona, nakláňajúc sa nad malého muža.
"Máte prístup k jednej z týchto vecí?" spýtal sa Profesor a vytiahol malý zippo zapaľovač.
"Áno, mám," prikývla Hermiona. "Prečo?"
"Majte ho dnes pri sebe," usmial sa Profesor. "A ja uvidím, čo sa dá robiť."
IIIIIIIIII
"Hedviga?" spýtal sa neveriaco Harry, keď na neho zazerala snežná sova nad mlákou zo Smrťožrútov.
"Hoot?" sova naklonila hlavu.
"Som to ja dieča," Harry uistil sovu. "Len nevyzerám tak ako by som mal... chceš ísť so mnou?"
"Hoot," súhlasila sova.
Harry zdvihol ruku, aby poskytol svoje miesto na pristátie. "Páža, mám zo sebou sovu... portuj nás dvoch hore."
IIIIIIIIII
"Harry," zavolal Profesor. "Chcem sa s vami o niečom porozprávať."
"Čo pre vás môžem urobiť?" zdvihol Harry obočie.
"Sľúbil som mladej dáme, že jej dnes večer zavoláte," odpovedal nervózne Profesor.
"Ktorej?" vytiahol Harry Zippo.
"Mladšej," vydýchol uľahčene Profesor. "Ďakujem."
"Nie, ja ďakujem vám," odpovedal rýchlo Harry. "Je to niečo čo som mal urobiť už dávno."
"Nuž... poskytnem vám súkromie."
"Vďaka."
Harry išiel späť do svojej izby a opatrne zatvoril dvere. "Hermiona... si tam?"
"Som Harry," odpovedala rýchlo Hermiona. "Ako sa máš? Si v poriadku? Študoval si? Ješ dosť?"
"Áno," Harry čakal, kým sa jeho priateľka nadýchne. "Na všetky tvoje otázky."
"Prečo si odišiel?" dožadovala sa Hermiona.
"Prečo myslíš?" odfrkol Harry.
"Aspoň si v bezpečí," zavrčala Hermiona. "Vieš ako sme sa báli? Nemohlo to byť tak zlé... mohlo?"
"Prepáč mi za to," prehovoril pomaly Harry. "Len som si myslel, že si zaslúžim trochu... nemyslel som si, že mi ostáva veľa času a chcel som si ho užiť."
"Oh... a teraz?"
"Teraz sa cítim oveľa lepšie," zasmial sa Harry. "Toto bolo najlepšie leto môjho života."
"Prečo si nenapísal?" dožadovala sa Hermiona. "Alebo nezavolal?"
"Z niekoľkých dôvodov," vysvetlil Harry. "Nechcel som, aby ma našiel Rád... a... nuž, nie som hrdý že to musím povedať, ale stále som trochu nahnevaný za to, ako ste ma minulé leto izolovali."
"Oh... vrátiš sa späť do školy?" Hermione sa triasli ruky, kým čakala na odpoveď.
"Plánujem sa vrátiť zajtra," sľúbil Harry. "Len chcem ešte niečo urobiť."
"Čo?" Hermionin hlas bol plný podozrievavosti. "Nechceš zmeškať vlak, že nie?"
"Nie, nezmeškám vlak," rýchlo odpovedal Harry. "Sľubujem, že budem v rokfortskom exprese... vedela si, že si medzinárodne známy varovný prípad pre nebezpečenstvá cestovania časom?"
"Čo?" zapišťala Hermiona.
"Rozprával som sa s niekým a oni mi povedali príbeh o tom, ako nezodpovedný je Rokfort, keď umožnil študentke vlastníctvo nebezpečného artefaktu na cestovanie časom." Harryho táto konverzácia nekonečne bavila, "a aby to bolo ešte horšie... urobili to, aby mohla navštevovať extra hodiny."
"Kde si to počul?" dožadovala sa Hermiona, "kto to povedal?"
"Netráp sa tým," zašepkal Harry do svojho Zippo. "Ako sa všetci majú?"
"Majú sa dobre," povedala Hermiona. "Hlavne Luna, vedel si, že niektoré z tých bláznivých stvorení, o ktorých vždy rozpráva, sú skutočné?"
"Oh?"
"Hej," prikývla Hermiona, "a Sršeň sa stal oveľa viac rešpektovaným kvôli tým príbehom, ktoré vydávajú o pánovi Blackovi."
"Pánovi Blackovi?" Harry tomu nemohol uveriť.
"Hej," odpovedala nadšene Hermiona. "Je nejaký druh super aurora, ktorý cestuje po svete a zabíja Smrťožrútov... myslíš že bude schopný postarať sa aj o Voldemorta?"
"Neviem Hermiona," odpovedal úprimne Harry. "Čo Ron a ostatní?"
"Všetci sú v poriadku," zašepkala Hermiona. "Mal by si mu zavolať, pani Weasleyová sa o teba strašne bojí."
"Zavolám im dnes večer, ak už nebude príliš neskoro," sľúbil Harry.
"Profesor Dumbledore nariadil Rádu aby ťa nechali, povedal že je jeho chyba že si utiekol a že ak by ťa našli, mali by rešpektovať tvoje priania a nechať ťa napokoji, ak budeš chcieť."
"Oh... hádam že som nikoho nekontaktoval bez príčiny," Harryho hlas sa zadrhol, "prepáč mi to."
"To je v poriadku Harry," Hermiona si mohla nechať vyhrešenie až na stretnutie tvárou v tvár. "Študoval si niečo?"
"Trochu," Harry sa uškrnul pri tej irónii. "Budem môcť DA naučiť tento rok veľa."
"Čo presne?" spýtala sa Hermiona.
"To záleží na úrovni," zívol Harry. "Plánujem mať dve úrovne, jednu pre každého kto prejde testom a druhú pre ministerských zamestnancov."
"Aký test?" spýtala sa Hermiona podozrievavo.
"Nemyslím že sa ti bude páčiť," Harry sa vyhol otázke. "Ale myslím, že je to potrebné."
"Ok... bavil si sa?"
"Hodne," povzdychol si Harry. "Cítim že som cez leto žil úplne iný život."
"To je dobre, kúpil si si knihy?"
"Nie," Harry zatvoril oči. "Úplne som na to zabudol."
"Zobrala som aj pre teba," uškrnula sa Hermiona. "Vedela som, že zabudneš."
"Vďaka, zaplatím ti ich neskôr," odpovedal vďačne Harry. "Teraz sa porozprávam s Ronom... pokiaľ nemáš nič, o čom by si sa chcela teraz porozprávať."
"Sľubuješ, že sa vrátiš?"
"Sľubujem."
"Uvidíme sa čoskoro, Harry."
"Ahoj Hermiona," Harry zatvoril Zippo a potom ho znovu otvoril. "Ron? Ron, si tam kamoš?"
"Som tu," Ronov hlas znel ospalo. "Kto je to?"
"Tu Harry... ako si sa mal?"
"Harry?" Ron znel šokovane. "Mám sa dobre, a ty kamoš?"
"Nikdy som sa nemal lepšie," odpovedal ticho Harry. "Ako to ide Kanónom?"
"Zlepšujú sa," odpovedal rýchlo Ron. "Majú len zlé obdobie."
"Nevzdávaj sa nádeje," zasmial sa Harry. "Ešte nie je koniec sezóny... a vždy je tu aj budúci rok."
"Hej, hádam."
"Len čakajú kým sa pridáš do teamu ty," povedal Harry s úškrnom. "Nemôžu mať svoje výherné obdobie bez najlepšieho hráča."
"Bez dvoch najlepších hráčov," odpovedal Ron, "potrebujú aj nového stíhača. Ten ktorého majú teraz je idiot."
"Ako si sa mal v lete?"
"Dobre, ty?"
"Dobre."
"Ja... mama mi hovorí aby som skončil, tak neskôr kamoš."
"Uvidíme sa v rokfortskom exprese."
Ron zatvoril Zippo a pridal sa k rodine, "Čo potrebuješ mami?"
"Je čas na večeru," povedala pevne Molly. "A neodložíme ju len preto, že si sa rozprával so svojou frajerkou."
"Nerozprával som sa s frajekrkou," Ron si nabral jedno na tanier, "ale s Harrym."
"Čo?" Molly pustil vidličku. "Povedal si s Harrym?"
"Áno, mama," prikývol Ron. "Povedal mi, aby som odkázal pozdrav."
"Ako sa má?"
"Povedal že dobre," Ron sa zahryzol a využil príležitosti aby si naložil ešte viac jedla na tanier.
"Má dobrú stravu? Je v teplo? Je zdravý?" dožadovala sa Molly, "povedz mi všetko dôležité."
"Neviem mami," pokrčil plecami Ron. "Hlavne sme sa bavili o kanónoch."
________________________________________
AN: Toto nie je posledná kapitola, ete niekoľko do konca. Snapeove dôvody pre jeho chovanie môžu byť dvojaké. Prvý, má nejaké česť. Druhý, je sebecký. Nechce aby zomrel niekto, kto môže priniesť veľa jeho oboru.
________________________________________
Omake: Podsvetie.
"To je môj chlapec," zakričal James. "Harry si vystrelil zo sveta... som na neho tak pyšný."
"Ale keďže je môj krstný syn," vychvaľoval sa Sirius. "Má to po mne."
"Nie, mne!" zakričal James.
"Mne!"
"Mne!"
"Mne!"
"Mne!"
"Čo vy dvaja robíte?" vstúpila do konverzácie Lily.
"Hádame sa, kto z nás je zodpovedný za to, že si Harry vystrelil zo sveta," odpovedal nervózne Sirius.
"Vy idioti," pridala sa Lily. "Je očividné po kom to má, ako sa môžete hádať o niečom tak hlúpom."
"Prepáč," povedali James aj Sirius.
"Má to po mne," dokončila Lily pyšne. "Vy dvaja ste možno zodpovední za niektoré detaily, ale celkovo to má po mne."
"ČO?"
Dodatok k omake z minulej kapitoly od ranmaogami
Úbohý agent 86 sa dopotácal na americkú aurorskú agentúru. "Dajte mi ohnivú whiskey, HNEĎ!" keď sa zošuchol na stoličku pred šéfovým stolom.
"Čo sa stalo?" spýtal sa jeden z kolegov, keď doniesol fľašu horiacej tekutiny.
"Presne moja otázka, číslo 86, a dúfam že to je dobré," zavrčal menej ako potešený šéf, ktorý sa pokúšal lokalizovať pána Blacka, aby ho dostal z krajiny.
"Viete, že SNAFU/FUBAR, je mesto, kde dvaja muklovia zajali Smrťáka?" 86 zvládol na ex vypiť celú fľašu.
"Áno, je to úplná pohroma, čo s tým?" povzdychol si šéf.
"Pán Black je Smrťákov šéf! Hik!" Je úžasné ako jeden dokáže prejsť zo stavu perfektnej triezvosti do úplnej opilosti.
"...Sakraaaaaaaaa," šéf siahol do stolu, vytiahol svoju vlastnú fľašu ohnivej whiskey a okamžite sa pripojil k 86 v opileckom ležaní na zemi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 obiwan | 13. července 2017 v 7:03 | Reagovat

Vdaka za kapitolu. Zacina sa nam to pekne rozuzlovat. Pekne vysvetlene preco sa mu stavaju take veci. Neprecital manual :D tesim sa na dalsie kapitoly.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama