Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

39.kapitola - Aký dlhý čudný výlet to bol... (MaW)

4. července 2017 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
A konečne je tu ďalšia kapitola :) Ako som sľúbila, zo všetkých síl sa pokúsim tieto prázdniny dokončiť tento preklad :) Pre podrobnejší popis som napísala samostatný článok.




"Oh, moja hlava," zastonal Profesor.
"Dobré ráno," usmiala sa Páža. "Ako sa dnes cítiš?"
"Strašne," odpovedal Profesor a zachvel sa. "Mohol by som dostať nejaký elixír na opicu?"
"Nie," potriasla Páža hlavou. "Všetky došli."
"Ale videl som, ako si včera robila dve fľaše," protestoval Profesor.
"To bolo pre mňa a pána Black," odpovedal namyslene Páža. "Nie pre teba."
"Ale pán Black včera večer nič nepil," zastonal Profesor. "A ty nemávaš opicu."
"Chcela som si byť na istom," Páža si to užívala. "Dala som elixír vypiť pánovi Blackovi hneď ako som vypila ja svoj, boli naplnené vitamínmi, takže je dobré keď si jeden občas dáš, aj keď nemáš opicu."
"Ale chutia ako použité ponožky," Profesor začínal ľutovať faktu, že bol stále nažive. "Prečo by si ho chcela piť, ak nemusíš?"
"Len tie ktoré dávam tebe chutia ako použité ponožky," usmiala sa Páža. "Naše chutia akokoľvek chcem aby chutili, dnes napríklad ako jahodové milkshake. Boli veľmi chutné."
"Do čerta s tebou," Profesor zaboril hlavu do vankúša. "Kde sme?"
"Nad Atlantikom," usmiala sa Páža. "Pán Black hovorí, že našiel knihu a je na ceste naspäť."
"Takže podvodné zvončeky fungujú?" Profesorov hlas opäť začínal znieť živo.
"Hej," odpovedal veselo Páža. "Ako aj kyslíkové tuby, takže ani nemusel použiť záchranné elixíry."
"Dobre," odgrgol Profesor. "Nastav kurz na Anglicko hneď ako sa vráti."
"Som späť," Harry strčil hlavu do dverí. "Necítite sa príliš dobre?"
"Nie," zamrnčal Profesor.
"Mali ste mať jeden z tých milkshakekov ktoré dnes ráno Páža pripravila," Harry sa usmial pri spomienke. "Chutili skvele, ešte raz ďakujem Páža."
"Rado sa stalo," odpovedal veselo Páža.
"Zákerná potvora," dodal Profesor svoj prídavok.
"Našli ste knihu ktorú ste hľadali?"
"Hej," Harry vytiahol knihu von. "A pozrel som sa na ňu kým som bol na dekompresii... nie je to úžasná kniha, ale čo ste čakali, vzhľadom na to kto je autorom."
"Čo to je?" Páža vytiahla knihu z Harryho rúk a začala ju skúmať.
"Kuchárska kniha," povzdychol si Harry. "Mohla by byť ale aspoň trochu užitočná, myslím, že som tam videl nejaké elixíry."
"Vďaka," prikývla Páža. "Videli ste ešte niečo kým ste boli dole?"
"Mesto je dobre zachované, vzhľadom na to čo sa stalo a ako dávno to bolo," povedal pomaly Harry. "Myslím, že si zaslúži bližšie skúmanie... existujú nejakí magickí archeológovia?"
"O žiadnych neviem," zakrútila hlavou Páža.
"Tak potom budem možno prvý," zahĺbil sa Harry. "Celkom som si užíval pozeranie sa na staré mesto... a takisto som sa bavil aj v Egypte."
"Idú vám aj jazyky," dodala Páža.
"Asi hej... ako dlho potrvá než sa dostaneme do Anglicka?"
"Asi hodinu," povzdychla si Páža. "Jeden z našich motorov je na tridsiatich percentách, takže potrvá dlhšie než prekročíme Atlantik."
"Takže," Harry skontroloval hodinky. "Okolo ôsmej greenwichského času?"
"Tak nejako," Páža urobila pár rýchlych výpočtov v hlave.
"Tak potom si zdriemnem," povedal Harry po chvíľke premýšľania. "Zavolajte ma, ak by ste niečo potrebovali."
"Môžem si požičať vaše okuliare?" spýtala sa nádejne Páža. "Ešte stále som nedokončila to prekladacie zaklínadlo."
"Určite to dáš," zazíval Harry. "Neskôr."
"Čau." Páža sa vrátila do riadiacej miestnosti a pozerala sa chvíľu na nastavenia. "Pán Black na most."
"Čo potrebuješ?" prišiel o niekoľko sekúnd neskôr Harry.
"Dole je nejaká mala loďka ktorá má očividne problémy," odpovedala rýchlo Páža. "Budeme priamo nad nimi za tri sekundy."
"Premiestnim sa dole a zistím, či nepotrebujú nejakú pomoc," povedal Harry. "Zaberie to minútu alebo dve."
"Vďaka," odmenila Páža Harryho širokým úsmevom.
"Hádam že jediné čo môžem povedať je... portujte ma dole," Harry sa objavil na drevenej palube toho, čo vyzeralo ako stará drevená loď. Harry sa chvíľku rozhliadal a potom sa vydal nájsť majiteľa.
"Len utekajte, vy zakrútené bobky čajky," Harry našiel čudného muža, nakloneného cez zábradlie a nadávajúceho oceánu.
"Zdravím," Harry sa prihovoril mužovi, aby získal jeho pozornosť. "Ste v poriadku?"
"Áno," zachrčal starý muž.
"Potrebujete nejakú pomoc?" spýtal sa Harry s úsmevom.
"Nie," zachraptil starý muž. "Vďaka za opýtanie."
"Tak potom sa uvidíme neskôr," pokračoval Harry pevným hlasom. "Páža... portuj ma hore."
Harry sa zatackal, keď sa objavil na moste a rozhliadol sa okolo s trochu zmäteným výrazom.
"Dali sme na most ďalší router portu," vysvetlila Páža.
"Oh... Ak ma budete na niečo potrebovať," Harry sa zastavil, kým vyšiel z miestnosti. "A predtým než zabudnem, potrebujem niečo, čo dokáže zakryť môj pach... vlkolaci vedeli, že som bol pohryzený, keď som sa s nimi včera večer rozprával."
"Ok," prikývla Páža. "Tak neskôr."
IIIIIIIIII
"Už sme v Anglicku," zobudil Harryho z hlbokého spánku Profesorov hlas. "Vypite to, vyrieši to váš malý problém s pachom."
"Vďaka," Harry si pretrel oči. "Cítite sa lepšie?"
"Áno," prikývol Profesor. "Oveľa."
"Dobre." Harry sa pozrel na hodiny, "chceli by ste niečo podniknúť?"
"Ešte sa musím postarať o pár vecí." Profesor prikývol, "ale moje poobedie a večer sú voľné."
"Super," odpovedal Harry entuziasticky. "Je dobré byť späť."
"To som si istý." Profesor sa uškrnul, "čo keby ste sa portovali dole a ja by som sa k vám neskôr pripojil?"
"To by šlo." Harry pomaly prikývol, "zavolajte mi, ak by ste niečo potrebovali."
"Určite," prikývol Profesor.
Harry podišiel k PortTrans miestnosti a vytiahol Zippo. "Portuj ma dole."
IIIIIIIIII
"Ako ide biznis, dvojča moje?" privítal Fred svojho brata s úsmevom.
"Práve sme otvorili, ale máme vysoké očakávania," odpovedal George. "Ja..." Akákoľvek ďalšia reč bola prerušená príchodom čudného muža.
"Čo pre vás-"
"-môžeme urobiť?"
"Musím sa s vami porozprávať." Čudný muž zažmurkal. "Zatvorte na hodinu obchod prosím."
"Prečo by sme to mali robiť?"
"Ako sa voláte?"
"Koľko máte rokov?"
"Vaše zamestnanie?"
"Vaša veľkosť topánok?"
"Dátum narodenia?"
"Pán Black." Harry sa uškrnul, tí dvaja mu chýbali. "A myslím, že vás bude zaujímať čo chcem povedať."
"Pán Black-"
"-Profesorov šéf?"
"Zatvoríme obchod."
"Všetko poporiadku," usmial sa Harry. "Nevolám sa naozaj pán Black."
"My--"
"-sme si to domysleli."
"Som Harry Potter," Harry deaktivoval mágiu, ktorá mu zakrývala tvár. "Čaute."
"Ty si-"
"-pán Black? Desaťtisíc rokov starý ex-temný pán?"
"Ničiteľ civilizácií?"
"Hľadač pokladov?"
"Záhadný super špión?"
"Reinkarnácia smrti?"
"Najnebezpečnejší muž čo kedy žil?"
"Čo?" Harryho oči sa rozšírili. "Nie, som len Harry."
"Pozri sa na toto kamoš," povedal mu George s úsmevom. "Je to tvoja čokoládová kartička."
"Alebo skôr kartička pána Black," dodal Fred.
"Čokoládová kartička?" Harry si zobral kartičku a začal čítať.
"Myslíš že naozaj urobil všetky tie veci?" spýtal sa George svojho dvojčaťa.
"Keďže poznám Harryho..." Fred sa na chvíľu zamyslel. "Áno... myslím že áno."
"Ten chalan nemá práve šťastie," súhlasil George.
"Nuž." Harry šokovane civel na kartičku. "Hádam že aj takto sa na to dá pozerať."
"Takže si to všetko neurobil?" George bol sklamaný.
"Nie všetky," prehovoril Harry trasľavo. "Niektoré... niektoré sa len stali okolo mňa a ja som bol proste len v tej oblasti."
"Vieš čo to znamená Harry?" dvojčatá sa na neho so záujmom pozerali.
"Nie?"
"Vystrelil si si z celého sveta--"
"-výborná práca Harry, výborná."
"Takže... niečo nové?" prehovoril pomaly Harry.
"Táto karta z čokoládovej žabky-"
"-pomôže normálnym ľuďom bojovať so Smrťožrútmi."
"Ako funguje?" Harry si ju zobral k sebe.
"Poklepeš ju prútikom-"
"-a z nej vystrelí čokoláda-"
"-ktorá ich zajme a zneškodní." Dokončil George pyšne, "a najlepšie je, že ju nemôže proti nám použiť starý Moldy a jeho skupina prisluhovačov. Zaútočí na každého s temným znamením."
"Snape nikdy nezistí čo ho dostalo," zasmial sa Fred.
"Super, ja... cítite ten chlad?"
"Trochu," Fred pozrel na svoje dvojča.
"Teraz keď to spomínaš," George podišiel k oknu, "vyzerá to že vonku je niekoľko dementorov."
"Sakra," zavrčal Harry. "Prečo sa toto vždy deje mne?"
"Len šťastie, hádam-"
"-choď von a urob čo musíš."
"Nenávidím svoj život," zamrmlal Harry, keď znovu aktivoval svoje magické predmety. "Prečo nemôžem mať tichý pokojný život? S bielym plotom, kde ma nemôže otravovať nič iné než prach?"
"Máš proste šťastie," pokrčil plecami George.
Harry vyšiel von z obchodu a zdvihol prútik... a znovu ho odložil. Na jednej strane, keď použije patrona, všetci budú vedieť že je Harry Potter a potom ho reportéri a fanúšikovia nenechajú chvíľu osamote. Na druhej strane, ak to neurobí, ľudia zomrú.
"Naozaj nenávidím svoj život," dumal Harry. Pozrel dole a všimol si, že kartička pána Blacka bola stále pevno zovretá v jeho ľavej ruke. "Ale čo... nemôže ublížiť skúsiť to." Harry poklepal kartičku prútikom a namieril ju na temné stvorenia.
Asi meter od nárazu karta explodovala. Temné bytosti boli zasiahnuté teplou, lepkavou, pulzujúcou masou čokolády.
Z okien obchodov sa vynorili hlavy a oči sa šokovane rozšírili, keď ľudia pozerali ako dementori začali škriekať.
"Nuž," prehovoril George, keď dvojčatá vyšli z obchodu. "Ako sa vám páči náš najnovší vynález, pán Black?"
"A súhlasíte s modifikáciami, ktoré sme urobili vašej štandardnej karte?" spýtal sa Fred s úškrnom.
"Dobrá práca," prikývol Harry. "Teraz keď ma ospravedlníte, musím navštíviť a doriadiť jedného predavača."
Hlavy z okien znovu zmizli, keď sa predavači skryli pod stoly a začali sa triasť. Každý z nich dúfal, že to nebol on s kým si chcel pán Black pohovoriť. Ako dôsledok sa väčšina obchodov v Šikmej uličke otvorila až o tri hodiny... a desať ľudí sa pocikalo.
Omake
"A tak som tam bol," starý námorník sa rozhliadol okolo. "V Bermudskom trojuholníku, mali sme túru a strážnik zaspal."
"Čo sa stalo?" spýtalo sa jedno z detí dychtivo.
"Keďže sa nikto nedíval, príšera sa dostala blízko a omotala sa okolo lode." Starý námorník potriasol hlavou, "nebolo cesty späť a vedel som, že všetci zomrieme, kým sa to nestalo. Loď obkolesila hustá hmla a príšera sa pustila a odplávala čo najrýchlejšie sa dalo."
"A?"
"A počul som kroky," námorník si utrel dlane do trička. "A z hmly vystúpil muž. Bol oblečený celý v čiernom a obzeral sa okolo. Napokon sa ma hlbokým hlasom opýtal, či som v poriadku."
"Čo ste urobili?"
"Povedal som mu že áno," námorník sa hystericky zasmial. "Potom sa ma opýtal či nepotrebujem pomoc, povedal som mu že nie a on išiel svojou cestou a až po tom, čo som sa dostal k prístavu, som zistil..."
"Zistil čo?"
"Že v okolí je pán Black," zašepkal námorník. "Príšera utiekla, lebo zacítila že v okolí je nebezpečnejší predátor a ja... ja už nechodím von bez toho aby som sa uistil že sú vonku tri stráže a každý jeden z nich nespí."
________________________________________
Omake na kapitolu 38 od luinlothana
"... Takže viete Profesor, mysleli sme si, že by sme mohli založiť tento ženský kostým na jemne modifikovanom Všehodžúse, ale nemôžeme si dovoliť ingrediencie v takom množstve, aby sme mohli urobiť bezpečné experimenty."
"To je veľmi zaujímavá myšlienka, Judith. Som si istý že Páža vám bude ochotná pomôcť..." Profesor sa na chvíľu odmlčal. "Pán Black chcel, aby som vám povedal, nech ste opatrní pri experimentoch s Všehodžúsom. Povedal, že pozná osobu, ktorá zistila prečo sa Všehodžús a mačky nemajú miešať."
"Eh, vďaka za varovanie, hádam. Teraz, boli by ste ochotní financovať produkciu našej Pravé Diery Farby?"
"Čo dokáže?"
"Umožní vám namaľovať skutočné diery na stenu. Keď zaschne, môžete ale ísť len von, nie dnu. Zatiaľ vyzerá sľubne, ale pracujeme na pridaní vlakového efektu?"
"Vlak? To je zaujímavé..." O pol hodinu neskôr Judith skončila s konverzáciou.
"Tak ako to šlo?"
"Lepšie než som čakala, Brandy. Boli ochotní zafinancovať všetko. Dokonca aj nohavice na Cestné Behanie, o ktorých si povedala, že si ich nikto nekúpi."
"Tak prečo vyzeráš ustarostene?"
"Pán Black ma varoval. Neviem či si mám o tom myslieť. Niečo o tom, že Všehodžús a mačky nejdú dobre k sebe..."
"Oh, to. Hádam, že mi to úplne vypadlo pri tom vzrušení ohľadom podpory pána Blacka."
"ČO ti vypadlo?"
"Pamätáš si Raya, chlapca z teamu ktorý sa ti páčil?"
"Jasné že áno. Čo to je za otázku?"
"Nuž, skúšal ťa pozvať na rande pred tým trestom, ktorý za teba odsedela Muffy. A vieš ako neznáša tú kolínsku ktorú si občas dáva... Každopádne mu dala takú facku, že skoro spadol. A asi ho aj poškrabala nechtami. Ale nebolo to nič vážne, som si istá..."
"A ty si mi to zabudla povedať."
"Uh, hej, tak nejako, prepáč. Aspoň mu to môžeš čiastočne vysvetliť svojimi ženskými problémami."
"Hej, potom so mnou možno bude hovoriť niekedy v nasledujúcom tisícročí. Aspoň viem prečo pán Black nepovedal nič o tom ako som vynechala trest. Asi si myslel že toto je dostatočné. Napokon, je síce milší než som čakala, ale nezískal svoju povesť náhodou."
________________________________________
Omake od Chris Hill Endsville, USA...
Harry bol na moste s Profesorom a Pážou, užívajúc si deň, keď si v strede mesta všimol bytosť.
"Profesor, prosím zastavte. Musím niečo urobiť."
Po tom čo sa portoval dole Harry vybral kosu, keďže sa to javilo ako dobrý nápad, keď doslova narazil na ďalšiu osobu s kosou. Cudzinec, v oblečení ktoré mu zakrývalo tvár, povedal: "Ty tam, kam sa ponáhľaš?"
"Excuse me," Harry said, "I have to go stop that creature."
"Nie," odpovedala osoba. "To nie je potrebné, je to len Billyho nové zvieratko. Zbavím sa ho, keď ho omrzí."
Harry zdvihol obočie, keď si všimol, že nikto z miestnych nevyzerá ustarostene. "Je to magické mesto alebo tak? Myslel som, že mulovské."
"Oh, to je. Ale tu sa takými vecami príliš netrápia. Čo takto šálok čaju?"
Harry pokrčil plecami, keď si všimol lebku namiesto tváre. Domyslel si. "Dobre. Hádam že tu nie je žiadna práca pre mňa?"
"Nie. Inak pekná kosa. Ako to ide spolu s kúzlením?"
"Neskúšal som to," odpovedal Harry. "Používam ju len občas."
Smrťák prikývol, keď dorazili k miestnej reštaurácii. Všimol si niekoho s nahrávacím zariadením a rozhodol sa trochu pobaviť. "Takže, počul som že ste tu na prázdninách, pán Black. Kedy sa vrátite k svojmu zvyčajnému rozvrhu?" usmial sa Smrťák. Možno by mohol niečo urobiť s osobou, ktoré mu unikla.
"Za pár dní. Bol to dobrý oddych."
"To je dobre," odpovedal Smrťák, keď ukázal na servírku. "Dva čaje prosím."
"Takže, ako sa ti darí v živote?" spýtal sa Harry a premýšľal, či nespí.
"Nie zle. Mám plné ruky práce s Billom a Mandy, ale sú rodina. Ak to ale niekedy zopakuješ, popriem to." Smrťák sa uškrnul na Harryho. "Dokonca som si našiel brigádu v miestnej škole ako náhradný učiteľ."
"Oh? Myslel som, že budeš viac zaneprázdnený," uviedol Harry.
"Nuž, musím sa postarať o tých dvoch a všetci tu na okolí si na mňa tak zvykli, že som sa tu usadil." Smrťák si odpil z čaju. "Trochu zaostávam. Možno by si mi mohol pomôcť."
Harry si povzdychol, muselo sa to stať. "Čo potrebuješ?"
"Nuž, keď som bol v Anglicku, niekto mi ušiel a tak som rozmýšľal, či by si ho mohol pohľadať?"
"Ako sa volá?"
"Voldemort. Mám tu niekde jeho čas." Smrťák vytiahol presýpacie hodiny, ktoré nemali žiadny piesok, ktorý by padal z vrchu dolu. "Proste mi uniká keď sa ho snažím dostať."
"Niečo ako ja a Červochvost."
"Tak asi, ale keďže ideš tým smerom..."
"Vezmem to," odpovedal Harry, odpíjajúc si zo svojho čaju do ktorého pridal trochu medu.
"Vďaka. Oh, ak by som mohol, trochu krvi?"
Harry sa zamračil, "načo ju potrebuješ?"
Smrťák zdvihol kostené ruky. "Na nič, len ako suvenír."
Harry pokrčil plecami, Smrťák mal naozaj nezvyčajné hobby. "OK."
Po tom, čo dostal ampulku, obaja za sebou začuli hlas. "OK, Smrťák, kto je to a prečo sa flákaš počas roboty?"
"Mandy, toto je môj priateľ, pán Black."
"Hej hej. Pokiaľ ti nepomôže, prestaň vysedávať a zastav Billyho kým zo seba urobí ešte väčšieho hlupáka."
Harry prikývol. "Hádam že sa uvidíme neskôr. Portujte ma, Profesor."
Po tom čo Harry odišiel sa Smrťák pozrel, či sa v okolí stále nachádza agent s mikrofónom. "Čo pre teba môžem urobiť Mandy? Vieš ako je ťažké stretnúť ho?"
"Aký máš problém. Veď ty si Smrť!"
"Problém je, že on je môj ŠÉF. On je v zabíjaní majster."
Oči agenta 86 sa rozšírili. Mesto muselo byť samozrejme nahlásené, ale neodvažovali sa nič urobiť, keď nezakročil ani pán Black. Ale to, že je tu Smrť sama, a že pán Black je jeho šéf... Nuž, náčelník sa o tomto MUSÍ dopočuť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 obiwan | 6. července 2017 v 18:30 | Reagovat

Dakujem za kapitolu potesila a pobavila. Black je sef smrti no toto nerozdycha ani voldy :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama