Nerozhodný11.10.2017 o 19:07 - čo sa týka pokračovania MaW, ku ktorému sa máte vyjadriť, nevidím ho veľmi ružovo... Škola mňa máta a vyťažuje, do toho ďalšie problémy... no Neviem neviem.

Kapitola 9 - Za závojom (O)

1. března 2017 v 19:59 | Altheda |  Obliviate
A sľúbená posledná kapitola Obliviate... Dúfam že sa vám poviedka páčila a že mi prepáčite tú dlhšiu pauzu, ktorá nastala :D




A muž sledoval, ako sa Harry zhlboka nadýchol, pozbieral sa, a otvoril dvere do Oddelenia záhad.
Harryho dych sa skracoval. Toto je miesto, kde zomrel ho krstný otec... miesto, kam nalákal Siriusa, spôsobil jeho smrť...
A samozrejme, najhoršie zo všetkého, miesto, kde Harry zomrie.
Harryho celé telo sa triaslo. Napriek odhodlanému odporu, ktorý zvyčajne cítil, keď sa zaoberal Smrťožrútmi alebo Voldemortom, pocit, ktorý mal teraz - nervozita zmiešaná s neistotou - bolo niečo úplne nové.
Myšlienky mu začali plynúť hlavou veľkou rýchlosťou. Jeho rodičia, padajúci za zem v záblesku zeleného svetla... Strýko Vernon, kričiaci na neho pre niečo nepodstatné a zabuchujúci dvere... záplava listov, ktorá sa valila z komína, kým sa Harry pokúšal nejaký chytiť... Ron omračujúci trolla v prvom ročníku jeho vlastným kyjakom, zachraňujúc Hermionu pred smrťou... chvejúca sa Hermiona, ktorá sa mu hodila do náručia keď sa chystal vypiť Snapeov elixír... pocit keď ho lietajúci Ford Anglia odvážal do Rokfrotu... zápisník Toma Riddla, roztrhaný baziliskovým zubom... Sirius letiaci do diaľky na Hrdozobcovi... Mäso sluhu, krv nepriateľa... približujúca sa Cho Chang pod imelom... Siriusov šokovaný výraz, keď padal cez závoj... Gi-Hermionin bozk, keď prešiel cez portrét... ďalší záblesk zeleného svetla, a Dumbledorovo telo padajúce z astronomickej veže.. Snapeova finálna obeť, keď doručil šiesty horcrux Harrymu... Nevillov šokovaný pohľad, keď ho Bellatrix bodla nožom do srdca... Jeho prvá noc s Hermionou a to, ako vyzerala... jeho svadobný deň...
Harry cítil, akoby mu žalúdok robil kotrmelce, ale pokračoval ďalej, zatláčajúc každú pozitívnu myšlienku von z hlavy a nútiac sa sústrediť len na obrázok toho, ako sa Ronove a Hermionine pery spojili v cukrárni...
A prekročil prah do miestnosti s otáčajúcimi sa dverami.
Harry sa pripravil na zmätenie, ktoré bude onedlho nasledovať. Ozvalo sa hučanie, keď sa dala mašinéria do pohybu, a dvere a sviečky okolo neho sa točili, až sa zo sveta stala jasná modrá škvrna.
Povzdychnúc sa nad tým, že bude musieť prejsť celým tým točením ešte raz, ale vediac, že na tom málo záleží, Harry prehovoril, usilujúc sa držať svoj hlas pevný, ale bez úspechu.
"K-komnata smrti, prosím?"
Harry počul tichý zvuk štartovania mašiny, ale potom utíchol tak rýchlo ako začal, a dvere ostali tak ako boli. Zmätený Harry sa pokúsil ešte raz.
"Eh - miestnosť so Závojom?"
Mašina sa ticho rozozvučala a Harry takmer začal premýšľať čo sa s tým deje, keď zvuk zosilnel a Harry sa ocitol vo víre otáčajúcich sa kruhov. Zakolísal sa, jeho svet sa otáčal hore dolu. Na moment zastavil, aby sa spamätal, kým sa vybral k dverám priamo pred ním.
Civel na ne, neistý, čo vlastne plánoval. Jeho oči sa zľahka pohli nahor, a spočinuli na plakete, ktorá hlásila "Brána". Samozrejme - brána do ríše mŕtvych.
S trasľavými rukami Harry vystrčil ruku, kým rýchlo uchytil kľučku a pokúsil sa otvoriť dvere.
A bol zastavený kliknutím.
Harry sa pozrel na kľučku a skúsil znovu, stisnúc ju znova a znova, ale nič sa nestalo. Potom vytiahol prútik a vyslovil "Alohomora", istý, že Odomykacie zaklínadlo bude fungovať. Komnata smrti nebola nikdy predtým zamknutá... myslel si neisto...
Harry stál, prútik namierený na dvere, čakajúci na kliknutie alebo nejakú známku toho, že dvere sa otvoria, ale žiadna neprišla. Záblesk červenej mu preletel pred očami, a jeho vnútornosti sa začali od hnevu zapaľovať... obrátil sa späť na dvere, zúrivo premýšľajúc, ako ich otvoriť...
A stále sa nič nedialo. Sviečky na stenách otáčajúcej miestnosti jemne svietili, akoby sa mu vysmievali.
A potom to bolo, akoby k nemu prehovoril hlas. Použi nôž.
A náhle Harry vedel, čo má robiť. Siahol do vrecka svojho habitu, náhle vďačný, že zabudol odhodiť aj nôž spolu s ostatnými stopami, a vytiahol objekt, podobný darčeku, ktorý mu Sirius dal v štvrtom ročníku, posledná zo stôp, ktoré dostal v záhadnom liste. Ak Harry potreboval posledný dôkaz, že list bol pravdivý, že ho podvádzali, bolo to toto. Nôž zapadol perfektne do otvoru na dverách do komnaty smrti, a dvere sa otvorili, kým sa nôž roztopil na pariacu sa hmotu.
Harryho prvá myšlienka bola, že ho otáčajúca sa miestnosť špatne pochopila. Miestnosť do ktorej prišiel nevyzerala vôbec tak, ako keď tu bol predtým - od incidentu v piatom ročníku sa sem vrátil tri krát ako auror, a iba raz dokázal pokračovať v misii, len s pomocou veľkého množstva okulumencie sa dokázal zbaviť emócií, ktoré pociťoval.
Ale teraz to vyzeralo, akoby sa Nedotknuteľní rozhodli pre úpravu. Rady lavíc, ktoré obkolesovali závoj z každej strany, kde starovekí čarodejníci a čarodejnice sedeli ako svedkovia popráv, boli preč. Predtým tam bolo len málo dvier, ale teraz boli steny pokryté krbmi a dverami, ktoré boli tesne vedľa seba, zaberajúc malú časť miestnosti. Harry len stál s otvorenými ústami, sledoval poskakujúce plamene v jednom krbe čo sa zdalo ako hodiny, kým si spomenul, prečo tam je.
Harry sa otočil do centra miestnosti, a jeho oči sa okamžite upriamili na jednu vec, ktorá sa nezmenila. Nad mnohými dverami a krbmi, na obdiv tak, aby to všetci videli, bol závoj, na vrchu schodov, na ktorých Harry stál, keď sledoval, ako jeho krstný otec vchádza do ríše mŕtvych. Sirius...
Harry sa pripravil na nával emócií, ktoré ho obyčajne zasiahli pri spomienke na náhle úmrtie jeho krstného otca, a vyžadovali všetku jeho mentálnu silu, aby ich odtlačil preč. Ale ku podivu, nič neprišlo. Namiesto toho strašného smútku v jeho srdci, čo bola normálna reakcia na Siriusa, sa jeho telom rozširovala prázdnota, ako keby sa Harry náhle stal necitlivým na každého a všetko. Bola to naozaj zvláštna skúsenosť, a to už bolo niečo, keďže Harry bojoval s Voldemortom tri razy toľko ako ktorýkoľvek iný čarodejník a prežil.
Na ničom už nezáležalo. Čokoľvek si Harry predtým myslel, rozhodnutia, ktoré urobil, jeho posudok bol zatemnený emóciami, ktoré cítil k ostatným. Ale teraz bol sám v tme, len on a závoj, a náhle sa Harryho myseľ vyjasnila.
Snívalo sa mu o Ginny, nie Hermione, ktoré ho pobozkala v šiestom ročníku, ale jeho spomienky mu jasne hovorili, že to bola Hermiona, kto okolo neho zovrel náruč a dal mu jednu z najlepších spomienok v živote. Zvláštne, Ginny bola unesená a zabitá Smrťožrútmi týždne po incidente počas dňa metlobalového zápasu. A bola mu minimálne raz vymazaná pamäť... možno mu Ginny povedala niečo, čo nemala, a oni mu potom museli vymazať pamäť?
A náhle bol Harry rozhodnutý zistiť čo najviac, kým zomrie. Úmyselne kráčal k jedným z mnohých dverí, ktoré boli po stenách, a otvoril ich.
A bol ihneď sklamaný. Miestnosť bola extrémne malá, a nebolo v nej nič len zrkadlo, ktoré pokrývalo jednu stenu. Žiadne stopy alebo odhalenia, len miestnosť, ktorej účel Harry nevedel odhaliť.
A, stále zvláštne prázdny, jeho myseľ sa znovu zahalila, vyšiel z miestnosti, potichu za sebou zatvoriac dvere. Už nemohol čakať. Radšej nežiť vôbec, než žiť falošný život.
Harry sa otočil znovu k závesu, jeho telo a kroky zvláštne ľahké. Bol čas. Bol to jediný spôsob. Bude slobodný.
A pomaly, veľmi pomaly, začal kráčať k závoju, aj keď si toho nebol vedomý. Zrazu zistil, že jeho strach a nenávisť k oblúku boli nahradené zvedavou fascináciou, ktorú cítil v piatom ročníku pred Siriusovou smrťou.
Jeho kroky sa ozývali po celej miestnosti, keď vyšiel po schodoch, teraz priamo pred závojom, ktorý visel z oblúku. Bol čas.
Harry začal kráčať dopredu.
A náhle zastavil. Cítil v hlave cudziu prítomnosť... nič také ako keď ho Voldemort posadol, toto bolo ako jeho súčasť, ako keby tam bola vždy... ale to nedávalo zmysel...
Harry.
Hlas sa ozýval Harrymu v hlave. Okamžite mu myšlienky na samovraždu vyleteli z mysle a Harry obrátil plnú pozornosť tomu, čo počuje, neistý, či sa úplne zbláznil.
Je to v poriadku, Harry. Môžeš rozprávať. Počujem ťa.
A zase. Nuž, tak to dokazovalo, že sa Harry nezbláznil. Normálne by bol zamrznutý od šoku a obáv, ale nedávne udalosti tak ako rozhodnutie, ktoré učinil znamenali, že už viac nebol šokovaný. Namiesto toho si začal všímať malé detaily... ako zvláštna známosť hlasu...
"Kto si?" spýtal sa Harry, jeho hlas znel cudzo dokonca aj jeho vlastným ušiam.
Som tvorca projektu, ktorý poskytuje nádej a radosť a inšpiráciu celej populácii čarodejníckeho sveta.
Harry cítil, že si začína uvedomovať skutočnosť, ale bol neschopný dozvedieť sa niečo z toho vyjadrenia. Cítil, ako stúpa jeho hnev, a ani sa ho nesnažil zamaskovať. "Ale kto si?"
"Ah, áno, Harry. Myslel som si, že by ti to došlo z tej Čokoládovej žabky. Harry by prisahal, že hlas znie sklamane. Rád Merlina, prvá trieda. Najvyššia hlava Medzinárodnej Konfederácie Čarodejníkov. Predseda Wizengamotu a poraziteľ Temného pána Grindelwalda v 1945. Užívam si bowling a som takisto známy za objav dvanástich využití dračej krvi a za moju prácu v oblasti alchýmie s Nicholasom Flamelom.
"Ale... to je nemožné. Ste mŕtvy. Ja..."
Obávam sa, že nie som tak mŕtvy, ako si si myslel. Bol som nútený predstierať svoju smrť, aby som strávil viac času na svojich iných... aktivitách.
"A aké sú vaše iné aktivity?"
Nuž, to je jednoduché. Vieš, som tvorca a režisér Potter Show.
Harryho srdce sa zastavilo. Jeho hlas - takmer svojvoľne, keď Harry nebol schopný prehovoriť, sa spýtal Dumbledora. "Potter Show?"
Ale iste Harry. Zápisky tvojho života, založené na mojich spomienkach...
"Vašich spomienkach?"
Cez naše spojenie. Vieš, vynašiel som veľmi užitočný vynález, ktorý sa volá Mysľovízia - je to jednoducho prenesenie muklovskej televízie do čarodejníckeho sveta. Spôsob, akým funguje, je prekvapivo jednoduchý - jedna osoba uloží jeho alebo jej spomienky do mysľomisy, ktorá má na sebe spájacie zaklínadlo, aby umožnila pozerať sa na spomienky viacerým ľuďom. Zrejme nevieš, čo to spájacie zaklínadlo je, keďže si nedokončil svoj siedmy ročník školy, ale, jednoducho, umožňuje združiť dohromady podobné predmety tak, že keď sa stane niečo jednému z nich, stane sa to každému. Myslím, že muklovia volajú jeden príklad tohto kúzla voodoo.
Harry civel pred seba. Jeho myseľ nepracovala.
Akákoľvek osoba, ktorá si želá vidieť moje spomienky, môže urobiť spájacie zaklínadlo na ich vlastnej mysľomise, čím jej umožní zobrazovať moje spomienky. Dáva to zmysel?
Možno Harry prikývol, možno nie. Každopádne, Dumbledore pokračoval.
Vieš, Harry, je mi ľúto, že ťa musím informovať, že tvoje spojenie s jazvou, o ktorej veríš, že ťa spája s Tomom Marvolom Riddlom, známym ako Lord Voldemort, je vlastne spojenie s mojou jazvou - ktorá náhodou vyzerá ako presná kópia londýnskeho metra - a tvojou, ktorá mi umožňuje vidieť veci cez tvoje oči. Potom umiestnim spomienky do mojej mysľomisy a spájacie zaklínadlo urobí zvyšok.
Harry civel.
Máš ešte nejaké otázky, Harry? spýtal sa Dumbledore, ako keby sa rozprávali v jeho kancelárii na Rokforte.
Harry si bol istý, že ak by bola jeho myseľ schopná pracovať, mal by dosť otázok, ktoré by vystačili až do smrti Dumbledora, ale nebol schopný vydať ani slovo. Predstavil si svojho bývalého riaditeľa, ktorý bol údajne mŕtvy už dva roky, za jeho stolom, so spojenými prstami a trpezlivo čakajúceho. Nakoniec jedna otázka sa mu v mysli vynorila a dostala na pery.
"Takže... kto som ja?"
A ďalšia jednoduchá otázka - uľahčuješ mi moju prácu Harry. Si Harry Potter. Si, ako muklovia hovoria, hviezdou show. Každý deň milióny čarodejníkov a čarodejníc pozerajú a sú inšpirovaní tým, ako prekonávaš všetky prekážky v podobe zlého domáceho života a osudu, ktorý siaha ďaleko za schopnosti jedného muža, ako pokračuješ s bojom proti Lordovi Voldemortovi a jeho Smrťožrútom.
Harry bol šokovaný.
"Čo? Ako môžete byť taký pokojný ohľadom Voldemorta? Má dobrú šancu, že si podrobí celý svet, Dumbledore! Je... myslel som, že viete! A celý čas ste ma dávali do show, kým som riskoval život..."
Lord Voldemort ma nemusí trápiť, Harry, pretože neexistuje. On a jeho Smrťožrúti.
"On-čo?"
Sú to herci, Harry. Len - predstierajú. Ako som spomenul predtým, si v televíznej show.
Harryho myseľ si začala uvedomovať, čo sa stalo, a jeho srdce ostalo neciteľné, ako keby ho chcelo chrániť pred pravdou. Spýtal sa otázku, ktorá bola teraz najdôležitejšia.
"Bolo niečo skutočné?"
Áno, Harry - ty si skutočný. Ty si to, kvôli čomu je môj experiment taký populárny. Zažil si strach a podvod a nenávisť a radosť a lásku a odvahu a silu. Mal si zlé dni, zabudol si domácu úlohu, robil si chyby. Tak ako všetci, pretože všetci sme ľudia. Ľudia sa s tebou mohli stotožniť, Harry. Si vzorom pre skutočný svet, tak ako si bol v Potter Show. Dal si mnohým ľuďom nádej a silu len tým, že si bol sám sebou.
"Ale... ale to nie je skutočné! Myslite si čo chcete, ale nie je! Neviete ako sa cítim, ani moje sny alebo čo si myslím!"
Uisťujem ťa, že je to skutočné tak ako život každého iného. Vytvoril som tento svet pre teba a len teba, Harry, ale uistil som sa, že si zažil lásku a stratu, hnev a radosť, šťastie a depresiu, tak ako každý iný. Si veľmi skutočný.
"Vy ste vytvorili svet? Ako?"
Existuje veľmi komplikované kúzlo, ktoré umožní jednému vytvoriť svet veľmi podobný skutočnému svetu, podľa obrazu v jeho alebo jej mysli. Ale to teraz nie je dôležité Harry.
"Čo-čo Ginny?"
Najprv, Harry, obávam sa, že jej pravé meno je Andrea Johnsonová. Originálny plán bol taký, že si ťa zoberie za muža ona, nie Jane - prepáč, Hermiona. Ale, keď sa s tebou slečna Johnsonová zblížila a pokúsila sa ťa upozorniť na myšlienku show, museli sme naplánovať jej zmiznutie. Milovala ťa tak veľmi a dodnes ma unavuje tým, že mi hovorí, ako na to raz prídeš - tak ako si na to prišiel teraz.
Harry uvidel záblesk jasných červených vlasov, kým zmizli do zákutia jeho mysle. "Takže... Hermiona a Ron..."
Ako každá ďalšia osoba v tejto show, sú to herci, Harry. Boli vybraní ako tvoji najlepší priatelia dlho predtým, ako si ich spoznal. Boli sme ti nútení upraviť spomienky po incidente s Andreou Johnsonovou a vytvoriť tvoj vzťah s Jane - Hermionou.
Harryho myseľ to už nemohla uniesť. Každá jedna vec, ktorá a mu v živote stalo, bola falošná. Bol v show - bol sledovaný celý svoj život...
"Prečo ja?" spýtal sa náhle Harry.
Mali sme veľa kandidátov pre túto show. Všetci z nich, ako ty, stratili rodičov vo veľmi mladom veku, alebo mali rodičov ktorí si nemohli dovoliť vychovávať ich - tak ako to bolo v tvojom prípade - a nemali by nádej na budúcnosť, ak by nebolo môjho programu. Vybrali sme ťa na základe tvojich vlastností - dokonca ako malé dieťa si bol veľmi zvedavý a veľmi tvrdohlavý.
Harry vedel, že by sa mal cítiť pobúrene, nahnevane, smutne... niečo, ale namiesto toho sa cítil ako robot - úplne bez citu.
"Nuž, myslíte si, že o mne viete všetko," povedal na rovinu Harry. "Ale neviete."
Nie?
"Nie. Z toho, čo ste mi povedali, to znie tak, akoby ste ma iba pozorovali. Nemôžete mi čítať myseľ. A nemôžete ma zastaviť pred tým, aby som sa zabil, Prof-Dumbledore."
Hlas v jeho hlave bol tak pokojný ako vždy. Chápem, ako sa cítiš, Harry. Bojíš sa. Nevieš ako sa máš cítiť. To je dôvod, prečo nemôžeš odísť. Je to v poriadku, Harry, chápem to. Sledoval som ťa celý tvoj život. Sledoval som ťa, ako si urobil prvé kroky. Keď sa stretol svojich priateľov, keď sa prešiel prekážkami pre Kameň mudrcov, keď si stretol krstného otca, keď si sa zaľúbil do Alici Fanovej...
Harry stál bez pohybu.
Nemôžeš odísť, Harry. Patríš sem... so mnou. Môžeme ti znovu vymazať pamäť a môžeš viesť život aký si vždy chcel. Máš krstného otca, svojich priateľov... zariadime to tak, aby Voldemort zmizol, Harry. Nemusíš sa strachovať o proroctvo. Môžeme zmeniť show tak, aby si viedol normálny život, ako normálna osoba. Nikdy by si o tom nevedel...
Náhle, ako keby sa stena v Harryho mysli zbúrala. Krátky obraz mu preletel pred očami... on ako sa drží za ruky s ryšavým dievčaťom a pozerá sa jej do očí...
Doľahla na neho záplava emócií. Cítil rozhorčenie, nenávisť, smútok, strach, odvahu, zmätok, nevieru, túžbu, nostalgiu, nádej...
A náhle, jeho myseľ čistá, sa rozhodol.
Sústredil sa. Predstavil si Albusa Dumbledora, jeho brada spadajúca k pásu, jeho modré oči s iskričkami, ktoré vždy vedeli všetko. Videl prsty, ktoré poklepávajú po stole, čakajúc na Harryho odpoveď, vediac, že nemá dosť odvahy na to, aby urobil, čo povedal.
Keď prehovoril, vložil do slov každú uncu nenávisti, ktorú kedy mal pre Voldemorta, Bellatrix, Pettigrewa... každého o ktorom si myslel, že je zodpovedný na jeho hrozný život. Skombinoval ich do jedného a vypustil vo svojom finálnom prehovore k Albusovi Dumbledorovi.
"Choď do riti."
A, naposledy sa rozhliadol po svete živých, a vstúpil cez závoj.
Bolo to ako tisíc prenášadiel skombinovaných dohromady, krútili ním a držali ho za pupok, až si myslel, že mu bude zle, potom sa svet zachvel pred jeho očami a Harry si myslel, že zacítil krátke trhnutie v jazve. Všetko okolo neho bolo biele, nekonečne biele, a zdalo sa, že Harry cestuje cez tubu, tak ako pri premiestňovaní...
Cez jeho telo postupoval zvláštny pocit, a jeho myseľ sa oslobodila od niečoho, čo sa jej držalo mnoho, mnoho rokov. A potom biela ustupovala čiernej, a neostalo nič, žiadny pocit, len čierňava okolo neho a točenie sa zastavovalo...
Takže toto bola smrť. Bolo to ako život, ku podivu, až na to, že jeho hlava bola čudne ľahká, hlavne okolo jazvy, ako keby sa oslobodil od niečoho, čo ho zväzovalo celý život.
A potom Harry počul hlasy, ktoré vstupovali do reality, až kým nezneli tak, akoby boli hneď vedľa neho.
Harryho oči sa otvorili. Jeho pohľad sa vyjasnil a ukázal veľké budovy, ktoré ho obklopovali. Zdalo sa, že sedí na obrubníku rušnej ulice. Autá zastavovali a chodci kričali a ukazovali nech odíde, keď sa vyštveral na nohy, stále neistý.
Postavil sa a obdivoval výhľad. Mrakodrapy sa zdanlivo tiahli donekonečna všade okolo neho. Ľudia a autá sa preháňali okolo, s občasným zatrúbením alebo výkrikmi. Nad ním svietilo bezoblačné nebo a slnko svietilo priamo na Harryho.
A vtedy si Harry uvedomil... on nebol mŕtvy. Závoj musel byť brána... brána do skutočného sveta...
A ako Harry Potter stál a civel na scénu pred ním, jeho myseľ stále nedokázala pochopiť čo sa práve stalo, len obdivoval fakt, ktorý vedel na istotu.
Prvý raz v jeho živote bol skutočne voľný.


A to je koniec. Mňa osobne by zaujímalo, ako sa Harry vysporiadal s reálnym svetom. Či je všetko také isté alebo sú tam zmeny, ktorým by sa musel prispôsobiť. Hádam, že Andrea, teda Ginny, by si ho veľmi rýchlo našla, hneď ako by sa rozšírila táto informácia, že je koniec Potter show, a pomáhala by mu. V mojej fantázii by spolu ušli niekam ďaleko, aby na nich Dumbledore nemohol (pretože Harry je predsa len majetok show) a nakoniec by Harry s jej pomoocu vydal knihu, v ktorej by popísal prečo je celý koncept show nesprávny. :)
Inak by ma zaujímalo, či si niekto všimol to meno "herca", ktorý hral Siriusa. Mal sa volať Stubby Boardman - rovnako ako v originálnom HP5 písali v Sršňovi, v článku Sirius Black - zloduch alebo spievajúci zázrak? , kde trvali na tom, že Sirius Black je vlastne Stubby Boardman :D Neviem ako vás, ale mňa tento malý fakt veľmi pobavil :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Cassia | 9. října 2017 v 22:07 | Reagovat

Je to dlho čo som čítala túto poviedku a zanechala jeden konšpiračný komentár. Divné, nakoľko som sa strafila do výsledku. Poviedka zanechala dojem, wau. Som rada, že som ju nakoniec po tej dobe mala možnosť dočítať a odhaliť tajomstvo Harryho života. Bŕ. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama