Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

Kapitola 8 - Strach na javisku (O)

22. února 2017 v 19:59 | Altheda |  Obliviate
Ako som sľúbila, je tu ďalšia, predposledná kapitola z Obliviate. Budúcu stredu pribudne posledná a potom sem hodín aj Make a Wish. Užite si ju :)




V Rokforte, skrytom pod nespočetnými kúzlami a zaklínadlami niekde v Škótsku, panovalo skoré ráno. Hmly sa vznášali nad jazerom, obklopujúcom hrad, a premieňali svetlo na zväzok mnohých samostatných lúčov.
Občas zaspieval vtáčik, ale inak bolo všade desivé ticho. Nezachveli sa ani lístok na stromoch, ktoré obklopovali hrad, ani jemný vánok nenarušil vzduch.
Do tejto scény perfektne zapadal osamelý obyvateľ hradu, starý muž, ktoré kedysi gaštanové vlasy už dávno zošediveli a ktorého oči, kedysi ostrejšie ako ktorékoľvek iné v Anglicku, teraz nevideli nič, keď sa nepozerali cez známe polmesiačikovité okuliare.
Tento starý muž teraz sedel v kresle za svojím stolom v riaditeľských komnatách na Rokfrote, chránený dvomi živými sochami gargoylov, ktoré vpustia len toho, kto pozná heslo.
Jeho oči boli pevne zatvorené a zdalo sa, že je v tranze. Na stole bolo roztrúsených niekoľko prázdnych elixírových fľašiek, tá najbližšia hlásala 12-ty December.
Celkovo bol muž perfektným obrazom pokoja - jeho oči pevne zatvorené, jeho polmesiačikovité okuliare sedeli na jeho nose, hruď sa mu zľahka pohybovala hore a dolu s každých nádychom a výdychom. Ale potom sa stalo niečo, čo úplne zmenilo výzor tohto muža.
Náhle sa jeho oči otvorili. Rýchlo si upravil okuliare, potom sa šokovane rozhliadol okolo. Keď nevidel žiadnu známku vyrušenia, rýchlo začal prevádzať meditačné rituály, ktoré by mu umožnili vrátiť sa do stavu, podobného tranzu.
A nič sa nestalo.
Bol zablokovaný.
Starý muž potichu vydýchol. Aby povedal pravdu, toto očakával už istý čas, odkedy chlapec dostal stopy okolo jeho monitoringu. A správa v Parselčine... nuž, to bolo geniálne, proste geniálne.
"Defero Julia," povedal starý už, jeho hlas pevný. Okamžite mu odpovedal nervózny hlas.
"Čo sa deje?"
"Stalo... stalo sa to, Julia. Musíme kontaktovať ostatných a začať hľadanie. Obávam sa, že sme ho podcenili, a znovu mu musíme vymazať pamäť."
"Našiel cestu von?" spýtala sa Julia, s hlasom plným paniky.
"Nie, a pochybujem, že sa mu to niekedy podarí," odpovedal starý muž a ťažké dýchanie na druhej strane sa zjemnilo. "Ale len fakt, že prišiel na spôsob, ktorým by blokoval naše spojenie, či už náhodne alebo úmyselne, nás necháva v nebezpečnej situácii."
"Súhlasím," odpovedala Julia. "Pošlem správu každému mužovi a žene na scéne - musíme ho nájsť. Show musí pokračovať."
"Som rád, že rozumieš. Zdá sa, že ma blokoval náhodne, čo znamená, že keď jeho silný výboj hnevu pominie, mal by som sa byť schopný znovu spojiť s Harrym. Ak je to tak, bude najlepšie, ak tu ostanem, takže vás budem schopný upozorniť na jeho polohu keď a ak sa spojenie vráti."
"Rozumiem, to znie dobre," povedal hlas Julie, ale starý muž zacítil v jej hlase strach.
"Čo sa deje, Julia?" spýtal sa priateľsky.
"T-takže ste si istý, že nevie ako sa dostať von, však?" spýtala sa Julia rýchlo, jej hlas na hrane.
"Julia, ničím v živote som si nebol tak istý."
- - - -
Slnko bolo vysoko na oblohe, keď vysoký ryšavý mladý muž zaklopal na dvere domu Harryho Pottera. "Harry! Harry, kamoš, tu je Ron! Otvor!" zakričal, jeho hlas bez napätia.
Z domu sa neozvala žiadna odpoveď. Muž nazrel cez kukátko, a keď nič nevidel, zaklopal znovu. "Harry, myslím to vážne! Otvor dvere!"
Stále žiadna odpoveď. Teraz vedľa muža stála žena s kučeravými vlasmi a prehovorila. "Harry! Harry, tu je Hermiona! Harry, nič sa včera medzi mnou a Ronom nestalo! Bol to jeden z Voldemortových trikov, Harry! Prosím, otvor dvere! Je mi to ľúto!"
Keď sa nikto nepriblížil k dverám, ryšavý muž vybral z vrecka prútik a ukázal na zámok. "Alomohora," prehovoril, a dvere sa otvorili.
Kučeravá žena prešla prvá, náhliac sa do domu a okamžite zamierila k spálni, ktorú ona a Harry zdieľali. Ryšavý muž vošiel opatrnejšie, s prútikom stále zdvihnutým prehľadal obývačku a kuchyňu, hľadajúc známky Harryho Pottera.
Žena otvorila dvere do ich spálne, jej oči rýchlo prešli neupratanú posteľ a stopy na nočnom stolíku na Harryho strane, kým si všimla papiera, ktorý ležal v strede postele.
"Mark!" zavolala, jej hlas sa ozýval po celom dome. "Mark! Poď sa na to pozrieť!"
Ryšavý muž bol u dverí do spálne okamžite. "Čo? Čo sa deje? Našla si ho?"
"Nie, nie jeho," odpovedala roztrasene žena. "Tu-tu leží nejaký odkaz." Ukázala na narýchlo napísaný odkaz na kuse pergamenu, ktorý ležal na posteli.
Muž sa rýchlo poponáhľal k odkazu, roztvoril ho a nahlas prečítal.
"Drahí Ron a Hermiona," začal a pokúšal sa udržal svoj hlas pevný.
"Najprv, mám na vás otázku. Ako hlúpy si myslíte, že som? Dobre, prečiarknime to, bol som dosť hlúpy, že som vám veril všetky tie lži, ktorými ste ma kŕmili celých osem rokov. Veril som, že niekde tam vonku sa ma Tom Marvolo Riddle, známy ako Lord Voldemort, pokúša dostať, a že ja som jediný, ktorý ho môže zastaviť. Veril som, že Albus Dumbledore, náš úctyhodný bývalý riaditeľ, bol mŕtvy a že jeho jediný cieľ v živote je pomôcť mi s mojím osudom."
Tu sa Ron zastavil a zhlboka nadýchol, v jeho výraze očividná bolesť, kým pokračoval. "Ale moja najhoršia chyba, tá, ktorá ma bolí najviac je, že som veril vám, ako svojím priateľom. Boli ste moji najlepší priatelia, od čias našich rokfortských dní. Vždy sme boli Zlaté trio, nie? Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová. Zachránili sme kameň mudrcov, keď to nikto iný neurobil. Hermiona vyriešila záhadu Tajomnej komnaty a ja a Ron sme išli zachrániť Ginny. Ja a Hermiona sme išli späť v čase aby sme zachránili Sirusa a Hrdozobca pred popravou. Všetci sme bojovali so Smrťožrútmi na Oddelení záhad, riskovali životy, aby sme ochránili informáciu z proroctva pred Voldemortom. A počas siedmeho ročníka sme všetci išli na výpravu za horcruxami. Robili sme všetko spoločne. A hovorte, že som naivný, ale myslel som si, že aj zomrieme spoločne."
"Ale vyrástol som. Už nie som hlúpy. Všetky tie nenápadné pohľady medzi vami dvomi, Ronova žiarlivosť na Kruma... Ronova žiarlivosť na mňa, keď o tom premýšľam. Vždy si chcel to, čo mám ja, že, Ron? Ale problém je, že ja sám neviem, čo teraz vlastne mám. Viem, že mi niekto nedávno vymazal pamäť, aj keď neviem kto. Viem, že si prekrížila na našej svadbe prsty, Hermiona, a že každý krát, keď si povedala, že ma miluješ, si len hrala svoju úlohu. Hrala. Bola si herečka, to je všetko."
"Vedel som, že Sirius nebol mŕtvy, predtým ako ho Ron a Nedotknuteľní vytiahli zo závoja, čo ma núti premýšľať, čo je skutočné a čo nie, a či bol vôbec Sirius niekedy mŕtvy. Viem, že Voldemort nie je to, čo sa zdá byť, a mám vážne pochybnosti o tom, či ma vôbec chce zabiť alebo nie. Hral aj on, Hermiona? Som si istý, že by si to vedela."
Ryšavý muž sa pozeral na ženu a pokúšal sa odhadnúť jej reakciu. Neukazovala žiadnu emóciu, okrem jemného tiku v pravom oku. Pokračoval.
"A hlavne, viem, že môj život určite nie je to, čím sa zdá byť. Neviem, koľkokrát bola moja pamäť vymazaná, alebo či je vôbec magický svet skutočný, alebo či ste boli niekedy mojimi priateľmi, alebo či bol Voldemort niekedy mojím nepriateľom. Každý jedna vec o svete, ktorej sa úplne veril, ktorá ma pripútavala k realite, je teraz preč. A ak vy dvaja za to nie ste zodpovední, určite ste spoluvinníkmi."
"Ale rozmýšľam, či ten, kto ma poslal cez toto peklo sa niekedy zastavil a zamyslel sa, ako by sa cítil, ak by boli naše pozície vymenené. Premýšľam, či sa niekedy zamyslel nad tým, ako sa cítim ja pri všetkých tých hrách, ktoré so mnou hráte. Mysleli ste si, že som hlúpy, mysleli ste si, že mi to nikdy nedôjde. Mysleli ste si, že si neuvedomím že nikto nechce, aby som opustil Anglicko, alebo prečo predo mnou Hermiona nikdy nikoho neuzdravila. Mysleli ste si, že ostanem vaším väzňom celý život."
"Ale nakoniec, utečiem zo sveta, ktorý ste natiahli cez moje oči. Nájdem pravdu, a nezáleží na tom, čo ma to bude stáť. A ja viem čo."
"Vy to nepotrebujete vedieť. Jediné, čo vám je treba je to, že ma už nikdy neuvidíte. A máte šťastie, že som sa nerozhodol pomstiť sa, pretože som si istý, že práve teraz by som zvládol úžasnú kliatbu Crucio. Ale nebojte sa, Ron a Hermiona, pretože idem tam, kde nemôžem zraniť vás ani nikoho iného."
Oči ryšavého muža sa naplnili slzami. Sediac na posteli žena ticho prehovorila, "Zabije sa."
S vypätím síl dočítal muž list. "A tak vám hovorím, Ron Weasley a Hermiona Grangerová, ak to sú vôbec vaše pravé mená - kašlem na vás. Dúfam, že vás obidvoch zabije Blesk 2000."
"Mysleli ste si, že som hlúpy. Takže teraz urobím tú najchytrejšiu vec, ktoré som kedy spravil."
Zbohom navždy, svine.
Harry Potter."
List skončil. S povzdychom sa muž posadil na posteľ a zotrel si náznaky sĺz z modrých očí.
Kučeravá žena sa postavila, jej normálne pokojný postoj len trochu narušený týmto vývojom udalostí.
"Musíme informovať Dumbledora," povedala a muž, usadený vedľa nej, ovinul ruke okolo jej ramien a prikývol na súhlas.
- - - -
Bolo to neskutočné. Muži a ženy, aurori a - Harryho ohromilo keď to videl - Smrťožrúti, všetci kráčali okolo, volali Harryho meno a provokovali ho, snažiac sa ho nájsť.
Harry mimovoľne načiahol ruku, aby si uhladil ofinu nech zakrýva jeho jazvu, kým si spomenul na kúzla na úpravu vzhľadu, ktoré sám aplikoval. Bol teraz v prezlečení za hnedovlasého, hnedookého muža, ktorý bol vysoký šesť stôp a vlasy mu prekrývali oči. V krátkosti, Harry nemal najmenší dôvod obávať sa, že by niekto videl jeho jazvu.
Harry sa pretláčal cez davy, prekvapený, že jeho noha sa mimovoľne triasli. Harry bol extrémne nervózny ohľadom toho, čo sa chystal urobiť, ale cítil, že keď mu klamali jeho priatelia, Lupin mu klamal, Sirius mu klamal, aj tak nebolo pre čo žiť.
Harry niekoľkokrát myslel na premiestnenie, ale domyslel si, že by ho ministerstvo vystopovalo, a jediná vec, ktorú Harry vedel, bolo to, že nemôže veriť nikomu.
Mukel v obleku do neho narazil, strčiac mu do ramien, keď sa pretláčal okolo neho. Náhle sa zastavil.
"Pardon," povedal, jeho myseľ zjavne inde. "Už ste ho videli?"
Harry nachvíľu zamrzol, jeho srdce bilo hrozne rýchlo. "N-nie," zakoktal Harry a vynaložil všetky sily na to, aby to vyzeralo normálne, len ďalšia osoba, ktorá hľadá Harryho Pottera z dôvodu, ktorý mu zatiaľ nebol jasný. "Ešte nie."
"Snáď ho rýchlo nájdeme," povedal mukel a vyzeral nervózne. "Ak zistí príliš veľa, pamäťové kúzlo zaberie príliš dlho a mysľomysa bude mimo dlhšie."
Harry nevedel, čo na to má povedať, tak proste prikývol, dúfajúc, že mukel si to vysvetlí ako súhlas. Zjavne tak urobil, lebo pokračoval.
"Na Rokforte úplne bláznia, vieš," povedal mukel a Harry sa zastavil, aby nevyskočil od prekvapenia. Rokfort? Čo sa dialo na Rokforte? Kto tam bláznil? Kto viedol jeho hľadanie? Ale Harry mal pocit, že ak by sa spýtal, mukel by hneď vedel, že Harry nie je ten, za koho sa vydáva.
Mukel sa zrazu otočil. "Mal by si ho počúvať, kamoš," povedal a Harry sa musel zastaviť, aby sa nespýtal Počúvať koho?
Potom, náhle sa mukel ponáhľal preč a zakričal, "Uvidíme sa neskôr... snáď," ponad plece.
Harry si vydýchol, potom pokračoval ďalej. Kráčal cez tieto ulice milión krát počas života po Rokforte - je to len ďalší deň v práci, opakoval si pre seba znovu a znovu. Len idem do práce.
Keď Harry kráčal, bol neschopný zastaviť nohu od toho, aby sa triasla, a čoskoro sa k nej pripojila aj druhá. Je to vtipné, premýšľal Harry, že dokázal čeliť najmocnejšiemu Temnému čarodejníkovi za celé storočie bez toho, aby sa zachvel, a teraz mu jednoduchá chôdza robí také problémy.
Harry sa dostal na roh ulice a obrátil sa do ulice, ktoré ho zavedie k ministerskému vchodu pre zamestnancov. Oblasť bola desivo prázdna - očividne hľadačov nenapadlo hľadať ho na mieste, kde pracoval. Harry sa cítil každou minútou šťastnejší, akoby si zobral dávku Felix Felicisu.
Keď kráčal, prebiehali mu mysľou obrázky ľudí, ktorých miloval. Ron a Hermiona, ľudia, ktorým veril od jedenástich, ľudia s ktorými zdieľal všetky dobrodružstvá. Hermiona, žena ktorú miloval viac než kohokoľvek na svete, osoba, s ktorou chcel mať deti. Sirius, najbližšia osoba k otcovi, ktorú kedy mal, a najbližšie spojenie s mŕtvymi rodičmi. Lupin, jeden z najstatočnejších a najsilnejších mužov, ktorých Harry kedy stretol, a jeden z dvoch preživších členov Záškodníkov... jeden z mála dospelých, ktorých kedy miloval.
A každý z nich ho zradil. Harry sa nikdy v živote necítil tak mizerne.
Pozrel sa dolu na chodník a odkopol kamienok, keď kráčal k ministerskej budove.
Budove, ktorá bude to posledné, čo v živote uvidí.
A náhle narazil do kučeravej ženy, ktorá kráčala v opačnom smere.
Harry ležal na zemi, omámený, sila nárazu ho potlačila na zem. Vedel, že by sa mohol postaviť a pokračovať k cieľu behom, ale z nejakého dôvodu mu nohy nepracovali. Nezáležalo na tom, či bude utekať. Bola to ona.
Žena sa postavila na nohy a chcela vyhabkať ospravedlnenie, keď sa jej oči spojili s Harryho.
V tej chvíli sa všetka Harryho bolesť, jeho zmätenie, jeho nenávisť vliali do jediného pohľadu. Vedel, že na tom nezáleží. Vedel, že je koniec, a že je chytený. Znovu mu vymažú pamäť, a nebude vedieť nič z toho, čo sa stalo, stopy alebo zvláštne sny o dievčati s čokoládovo-hnedými očami...
A potom vlievali Hermionine oči emócie do tých jeho, a namiesto odhodlania a miernej ľútosti, ktoré čakal, že uvidí, videl niečo úplne iné.
Slzy naplnili Hermionine oči. Pomaly jedna stiekla dolu po líci, Harrymu zakrývajúc výhľad na jej hnedé oči. Ale na tom nezáležalo. Harry doslova cítil jej emócie, ktoré k nemu prichádzali vo vlnách - jej hanbu, ľútosť, lásku, priateľstvo, súcit, hnev - ale nie na neho, ale k niekomu inému...
A potom na neho Hermiona rýchlo kývla, jej oči plné sĺz, a po jej tvári sa rozprestrel smutný úsmev. A potom bola preč, idúc opačným smerom, a Harry ju počul ticho hovoriť, "--žiadne známky Harryho--"
Harryho mozog bol zablokovaný. Nemohol myslieť, neodvážil sa ani pochopiť to, čo sa práve stalo. Len sa pohol dopredu, bez toho aby cítil tvrdý chodník prešiel okolo smradľavého odpadu a do ministerstva.
- - - -
Mark Thomas, známy ako Ronald Weasley, pozeral do očí svojej priateľky. Slzy jej stekali už päť minút, keď rýchlo vyhabkala to, čo sa stalo na ulici pred vchodom pre zamestnancov ministerstva mágie, a Mark ju potisol smerom k zvyšku hľadačov, jeho ruka okolo nej, keď plakala.
A potom uvidel na jej tvári niečo iné... bol to úsmev?
"On-on to dokáže," povedal jeho priateľka Jane, jej hlas sa triasol, ale bol rozhodný.
Mark bol šokovaný. Toto boli prvé slová, ktoré povedala, odkedy sa vrátila z hľadania Harryho pred ministerstvom. "Č-čo?" spýtal sa Mark, istý, že ju prepočul.
"Zvládne to," povedala Jane, jej hlas pevnejší, jej čokoládovo-hnedé oči lesknúce sa.
"Čo--nie, nezvládne," povedal Mrk smutne. Bol si istý, že sa cítil tak zle ako jeho priateľka, ale slzy k nemu neprichádzali. "Zabije sa..."
"Myslí si to," povedala Jane, a teraz na jej tvári bol skutočný úsmev. "Ale... stretla som ho na ceste na Ministerstvo. Čo si myslíš že spraví?"
A náhle sa Mark cítil, akoby mu prešiel mozgom lúč svetla. "On- nemyslíš že - on to --" A teraz mu po tvári prešiel tiež úsmev - nezáležalo na tom, čo Harrymu urobil, vždy ho považoval za svojho brata.
Jane prikývla, jej slzy začali pomaly miznúť. "Hej," povedala nakoniec, po dlhej pauze. "Hej. Dokáže to."
- - - -
Átrium bolo opustené presne tak, ako počas Harryho piateho ročníka, keď Sirius...
Náhle prešla Harryho jazvou bolesť a slzy mu začali padať z očí, keď si spomenul, čo sa stalo v jeho piatom ročníku. Siriusov šokovaný výraz, keď padal cez závoj, mu prešiel mysľou...
A stále Harry pokračoval, nútiac svoje nohy k pohybu, tisol sa dopredu s každou troškou sily, ktorú mal. Takto to bolo... už len chvíľku, a konečne bude voľný...
Harry prešiel cez átrium, predstavujúc si, že je to len ďalší deň v práci. Čoskoro za neho Moody bude kričať za jednu vec alebo druhú...
Zdalo sa, že Siriusov pád trvá večnosť. Jeho telo sa prehlo, keď sa ponoril dozadu za otrhaný záves, ktorý visel z oblúku...
Potriasol hlavou, aby si ju prečistil, lebo hrozilo, že ho strach premôže. Harry urýchlene stisol tlačidlo výťahu a vstúpil do opusteného výťahu, keď sa dvere otvorili. Stisol číslo deväť na ľavej strane a výťah sa zatvoril a vydal dole...
- - - -
Starý muž sedel za stolom, jeho hnev narastal. Čakal už asi hodinu a Harryho mentálne štíty boli stále pevné...
S povzdychom sa muž znovu sústredil, priviedol sa do stavu meditácie, kým sa jemne natiahol ku spojeniu s Harryho mysľou. Jazva na ľavom kolene mu jemne zapálila a muž takmer vyskočil od vzrušenia. Už to bolo; bol späť!
Muž sa naťahoval mysľou, kým nenašiel zlaté pradivo, ktoré spájalo jeho a Harryho myseľ. Zhlboka sa nadýchol a zatlačil tak pevne ako vládal.
Niečo sa v ňom pretrhlo a náhle sa ocitol pred dverami Oddelenia záhad. Bol späť v Harryho mysli.
A potom jeho myseľ spracovala ten pohľad. Oddelenie záhad...
A muž sledoval, ako sa Harry Potter zhlboka nadýchol, pozbieral sa a potom otvoril dvere, vedúce na Oddelenie záhad.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama