Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

Kapitola 7 - Posledná kvapka (O)

14. února 2017 v 19:59 | Altheda |  Obliviate
Ako som sľúbila, je tu kapitola z Obliviate (pekne na Valentína, aby ste vedeli, že som na túto stránku ešte úplne nezabudla) :) Čakajú nás ešte ďalšie dve kapitoly (našťastie preložené), takže myslím, že v...hm, možno ďalšiu stredu? by mohla pribudnúť ďalšia :)




Harry sa nasledujúce ráno zobudil čerstvý a prekvapivo plný energie, viac ako za posledné roky. Lenivo sa natiahol, na tvári sa mu usadil široký úsmev a pozrel sa na hodiny. Bolo len 8:30, mal ešte kopec času kým bude musieť začať s prácou.
Obrátil sa a okamžite ho privítal jeden z najkrajších pohľadov v živote.
Hermiona ležala na boku, hruď sa jej pomaly dvíhala a padala, na tvári mala spokojný výraz. Jej kučeravé vlasy ležali okolo jej hlavy a zabárali sa do podhlavca pod ňou, rozprestierajúc sa v nejakom systéme, ktorý Harry nemohol rozlúštiť. Na Hermioninom nahom tele bola položená tenká prikrývka a Harrymu sa naskytol pohľad na taký pokoj, aký nikdy nevidel.
Na sekundu tam Harry len sedel, pozoroval ju v spánku, široký úsmev mu neopúšťal tvár. Toto bolo miesto, kam patril; toto bol jediný život, ktorý by Harry žil. A miloval z neho každú minútu.
A predsa...
A predsa, hlboko v ňom, bola stále myšlienka na to, že niečo je špatne. A ako sa Harry pozeral spätne na svoj život, uvedomil si, že okolnosti, za ktorých žil, boli extrémne zvláštne, dokonca aj na čarodejnícke pomery.
Hermiona na pohla, jej ruka Harryho jemne pohladila, keď sa posúvala vyššie po jeho hrudi. Harry spokojne vydýchol, kým sa donútil odtrhnúť myšlienky od Hermiony a prinútil sa opäť myslieť na udalosti posledných dní.
Podľa listu bola Harryho pamäť vymazaná a nič, čo si pamätal, nebola pravda. A ako o tom Harry premýšľal, uvedomil si, že vniesť do nepriateľovej mysli paranoju a pochybnosti bola veľmi dobrá stratégia, ako by Voldemort nepochybne súhlasil.
A to by súhlasilo s víziami ktoré Harry nedávno mal, čo by odpovedalo jeho násilnému vypudeniu toho večera, kedy Harry videl niečo, čo Voldemort nechcel. To dokazovalo takmer za hranice pochybností, že paranoja a záhadné listy a vízie boli všetky generované Voldemortom ako súčasť nejakého plánu obrátiť Harryho proti svetlu.
Voldemort.
Ten bastard. Zobral od Harryho všetko. Zobral Harrymu šancu na normálny život, jeho rodičov, Cedrika, Ginny, Dumbledora... a teraz očakával, že Harry sa k nemu pripojí alebo si sadne a zomrie len kvôli nejakému hlúpemu listu?
A Harry zacítil známy pocit šteklenia, ktorý mu cestoval telom... náhle mal nervy ako v ohni, ruky sa mu triasli, oči svietili... Voldemort bol sviňa. Ako sa opovážil zničiť toľko rodín, toľko životov? A teraz plánoval oklamať Harryho aby sa odlúčil od ľudí, ktorých miloval...
Harry cítil známu vlnu hnevu, ale keď sa pozeral na Hermionu, hnev ustúpil a Harry sa otočil k hodinám vedľa postele. Bola sobota, čo znamenalo, že Harry toho dňa nemusel ísť na ministerstvo. Harryho tá správa potešila: popri udalostiach posledného týždňa by bolo pekné mať trochu oddychu.
Náhle sa Hermiona vedľa neho zavrtela, otvorila oči a jej hnedé oči spôsobili Harrymu šteklenie na celom tele, keď sa do nich pozeral.
"Mmm... Harry," povedala Hermiona, pretočila sa a pošúchala mu hruď. "Minulá noc bola... wow."
"Áno, súhlasím," povedal Harry a uškrnul sa nad pocitom Hermioniných rúk, ktorú mu prechádzali po tele. Náhle sa Harry naklonil dopredu, k Hermione, a ich pery sa znovu spojili. Bolo to teplé a mokré a uspokojujúce zároveň a v tej chvíli sa Harry rozhodol zahodiť list do odpadu. Bol to len hlúpy Voldemortov plán, ktorý ho mal prinútiť myslieť si to najhoršie o jeho najlepších priateľoch a žene.
Hermiona na vytlačila na lakte a natiahla sa, keď sa pozerala na hodiny. "Wow, Harry, už je desať hodín? Mali by sme vstať," povedala a Harry sa neochotne odtiahol z jej zovretia a podišiel k skrini, hľadajúc nejaké oblečenie.
Harry konečne našiel muklovské tričko a jeansy a obliekol si ich. Za ním čakala jeho nahá žena, kým Harry skončí.
Keď sa Harry doobliekal, otočil sa a naposledy sa pokochal pohľadom na svoju ženu, kým sa znovu otočil a vyšiel z dverí dať si šálok kávy.
Hermiona sa k nemu pripojila a obaja popíjali kávu, kým čakali na vafle zo samo-variacej panvice, keď náhle zazvonil zvonček. Harry vyskočil a ohlásil, "pôjdem tam," kým kráčal k dverám a otvoril ich, aby uvidel tvár svojho krstného otca.
Udalosti posledného dňa ho plne zasiahli. "S-Sirius..." zakoktal Harry, jeho hlas náhle slabý a chrapľavý.
"Hej, Harry, som to ja," povedal prosto Sirius. "Pozri... chýbal si mi. A... viem, že toho musíme veľa dohnať. A... je mi ľúto, ak je to príliš rýchlo, ale dnes musím ísť do Gringott banky vyzdvihnúť si nejaké peniaze z trezoru - keďže som bol považovaný za mŕtveho štyri roky, žiadne nemám - a rozmýšľal som, či by si nechcel ísť so mnou?"
Harry niekoľko sekúnd civel na svojho krstného otca, hltal každú jeho časť - jeho otrhané oblečenie, lesknúce sa čierne oči, strhaný výraz... presne ako si pamätal.
A Harry sa hodil do náručia svojho krstného otca. Sirius na chvíľu zamrzol, kým obtočil ruky okolo Harryho.
"Samozrejme," povedal Harry. "Jasné že chcem ísť. A som si istý, že Hermiona takisto."
A isteže, keď spomenul danú osoba, Hermiona doletela k nim a teraz súhlasne kývala hlavou za Harrym.
"O-okay," povedal Sirius, očividne prekvapený že ho krstný syn tak rýchle prijal. "Tak... poďme, nie?"
Ponáhľajúc sa, pričom na vafle úplne zabudli, Harry vyviedol Hermionu cez vchodové dvere, kde mal už Sirius vytiahnutý prútik a na tvári zahanbený výraz.
"Ja- som si istý, že sa už dokážeš premiestniť?" povedal rýchlo Sirius, jeho tvár červená.
"Samozrejme, Sirius. Je v poriadne, že to nevieš; nebola tvoja chyba, že si bol preč tak dlho," povedala Hermiona, vediac ako obvykle, na čo Sirius myslí.
Sirius len ešte viac očervenel a Harry a Hermiona rýchle zdvihli prútiky.
"Okay. Si prepravený Sirius? Poďme," povedal Harry a zdvihol prútik. Mal pocit, že sa pretláča cez úzku trubicu a za sekundu sa vynoril do oslepujúceho svetla Šikmej uličky.
Šikmá ulička bola prekvapivo opustenejšia ako obvykle, zrejme ako dôsledok Voldemortových útokov kombinovaných so skorým ránom. Náhle počul za sebou dve puknutia, ktorú prerušili jeho úvahy o stave Šikmej uličky a otočil sa čelom k svojej žene a krstnému otcovi.
Prechádzka bola prekvapivo pokojná. Harry (a bol si istý že aj Sirius) si predstavoval, že cesta Šikmou uličkou bude plná nepríjemného ticha a zahanbených pohľadov, keďže Harry sa musel vysporiadať s faktom, že jeho krstný otec bol štyri roky mŕtvy, rovnako ako so Siriusovou vinu, že sa nebol schopný dostať zo závoja skôr. Ako zjavne zdieľali vzájomné pochopenie, že dostali druhú šancu a aby z nej vyťažili čo najviac, mali by nadviazať tam, kde skončili.
"Oi, Harry!" zakričal zrazu hlas a Harry sa otočil, aby videl na človeka, ktorý prehovoril.
Človek vychádzajúci z apatieky a kráčajúci smerom k nim nebol nikto iný než Dean Thomas a Parvati Patilová, držiac sa za ruky. Podišli k Harrymu a zastavili sa pred ním, Hermionou a Siriusom.
"Harry, kamoš!" vyhlásil Dean. "Nevidel som ťa od školy... a neboj sa, neveril som všetkým tým klamstvám, ktoré o tebe písal Prorok."
Harry sa vďačne usmial. Prorok nedávno začal pripisovať odklad v porazení Voldemorta Harryho túžbe pridať sa na temnú stranu, skôr než faktu, že Tom Marvolo Riddle proste nechcel zomrieť. Bol rád že ho niekto podporuje a Deanovi to aj povedal.
"A Hermiona," povedal Parvati. "Aké je to byť manželkou slávneho Chlapca-ktorý-prežil? Stavím sa, že musíš odháňať ostatné palicou, však?"
"Nie," povedala Hermiona, červenajúc sa. "Nie. Harry a ja... nemáme oči pre nikoho iného. Však Harry?"
"Presne Hermiona," odpovedal Harry, usmievajúc sa nad spomienkou na predchádzajúcu noc.
"Ako sa ti darí Dean?" spýtal sa náhle Harry. "Viem, že keď si odišiel zo školy, premýšľal si o práci na Oddelení pre reguláciu a kontrolu magických tvorov, ale na ministerstve som ťa nevidel..."
"To preto, lebo pracujem za morom, s drakmi," povedal Dean. "Ron ti to nepovedal? Jeho brat Bill trošku zaťahal za nitky, aby mi tam zohnal prácu, a môžem povedať, že som nikdy predtým tak veľmi nerešpektoval draky ako teraz."
Harry a Hermiona sa zasmiali a Dean sa uškrnul. "Jeden mňa pekne spálil," povedal Dean a vyhrnul si rukáv róby, aby odhalil popáleninu nepravidelného tvaru na ruke. Hermiona šokovane zalapala po dychu a okamžite sa ju vybrala skúmať, jej liečiteľské schopnosti v pozore.
Harry proste civel... cítil aj oveľa horšie, ale nechcel znevažovať Deanovo zranenie - sám vedel zo svojho štvrtého ročníka, ako veľmi bolí popálenina od draka.
"Au, kamoš," povedal Harry súcitne. "Mimochodom, ako sa má Bill? Posledne čo som od Rona počul, Billa presunuli do Nórska aby pracoval špecificky s Nórskym ostnáčom." Keď Harry povedal tieto slová, potlačil úsmev, lebo si hneď spomenul na Hagridovho miláčika v prvom ročníku.
"Hej, som tam teraz trochu sám; predtým sme pracovali spolu a nikdy som sa s ostatnými krotiteľmi drakov tam nespriatelil," povedal Dean. "Ale po tom, čo Bill odišiel, som stretol fajn chalana menom Garesh - chodil do Durmstrangu, chápete, takže som ho nikdy predtým nevidel - a fakt sme si sadli. Ukázalo sa, že je takmer takým fanúšikom West Ham ako ja - aj keď nevyrastal v Británii - a mali sme si aspoň o čom hovoriť, keď sme sa pokúšali zabrániť drakom, aby sa rozzúrili a narobili z nás placky."
Harry sa znovu zasmial, jeho oči prešli po Hermione a Parvati, ktoré sa trochu posunuli od Harryho a Deana teraz sa rozprávali o niečom, čo ich obe rozosmialo. Sirius stál o kúsok ďalej, pozeral sa na najnovšie metly v metlobalových potrebách.
"Počuj, Dean... je mi to ľúto, ale mal by som ísť. Som tu s niekým... koho som už veľmi dlho nevidel."
"Hermionu?" spýtal sa Dean, celkom zmätený.
"Nie," povedal Harry a videl, ako sa Deanove oči zastavili na Siriusovi.
"Oh," povedal Dean. "Nuž, tak ťa nebudem zdržovať... maj sa, Harry!"
A Dean sa vrátil k Parvati, kým Harry sa prisunul k Siriusovi, ktorý pozeral na zvlášť drahú pretekársku metlu s namaľovanými pásikmi po stranách.
"Hej, Harry!" povedal nadšene Sirius, keď videl, že Harry podišiel k nemu. "Pozri sa na to! Najrýchlejšia metla na svete... sakra, Harry, kiež by si teraz hral profesionálne metlobal... Myslím tým, keď porazíš Voldemorta a tak," dodal náhle Sirius.
"Hej..." dodal túžobne Harry. Bol to Sirius kto mu kúpil Blesk v treťom ročníku... Blesk ktorý nikdy neprehral hru...
A Sirius bol späť! Harry si na to bude musieť zvyknúť; napokon, po toľkých rokoch čo bol preč už Harry takmer zabudol aké to bolo mať Siriusa, ktorý mu dáva rady na žartíky alebo dievčatá alebo Voldemorta alebo čokoľvek bolo potrebné. Cez tvár mu prešiel obrovský úsmev.
Harry a Sirius sa obrátili, keď počuli za sebou kroky. "Hej, Miona," povedal Harry. "Už si sa dorozprávala s Parvati?"
"Áno," povedala Hermiona. "A neuveríš, čo teraz robí... ukázalo sa, že pred rokom Trelawneyovú vyhodili, a verte alebo nie, Parvati je veštica! McGonagallová si uvedomila jej talent - nie je vôbec ak tá strašná Trelawneyová, samozrejme, nie je podvodníčka - a najala ju, aby tento rok učila Veštenie! Práve má vianočné prázdniny!"
Harry sa usmial pri myšlienke na to, že jeho bývalá spolužiačka sa stala veštkyňou. Vždy vedel, že Parvati si ohromne užívala Veštenie, ale väčšinu jeho štúdia na Rokforte považoval Veštenie za predmet pre podvodníkov ako muklovské médiá, ktorí veria, že cez pozeranie na karty sa dá určiť budúcnosť.
Harry sa pozeral na metlu, ktorá bola vyrobená špeciálne pre stíhačov, keď Hermiona konečne vyhlásila, "Okay, okay! Poďme dnu, vy dvaja! Prisahám, niekedy ste také deti..."
Napriek tomu nasledovala Hermiona Harryho a Siriusa do obchodu, kde ich privítal predavač, a začali sa rozhliadať naokolo. Prvá metla, ktorá zaujala Harryho pozornosť, niesla nápis:
Nimbus Hrom - Oficiálna Metla Anglického Národného teamu
Harry túžobne prešiel prstami po metle, kým ich odtiahol - teraz nebol čas hľadať metly; teraz bol čas na vojnu.
Ale predavač zachytil jeho pohľad a o sekundu neskôr sa pri ňom pristavil blond čarodejník s modrými očami. "Zdravím, zdravím," povedal a náhle sa zastavil, keď si uvedomil, kto je jeho zákazník. "Pán Potter! Zdravím! Neuvedomil som si, že vás zaujíma kariéra v metlobale!"
"Nie, nezaujíma," povedal Harry rýchlo. "Len sa pozerám."
"Oh," povedal predavač, trochu sklamane. "Oh... nuž, a to je úplne v poriadku, pán Potter! Len mi povedzte, keď budete niečo potrebovať."
"Iste," povedal Harry a muž sa posunul ďalej, pravdepodobne striehnuť na Hermionu alebo Siriusa.
Harry sa presunul späť k Nimbusu Hromu, jeho zvedavosť len rástla. Ceduľa pod metlou hlásila, že dokáže zrýchliť z nuly na deväťdesiat pod tri sekundy a že rúčka bola vyrobená z najlepšieho dreva z Južnej Ameriky.
Sirius sa k nemu teraz pridal, jeho krúženie okolo vystavených metlí ho doviedlo k tej, ktorú si Harry práve prezeral. Položil ruku na Harryho chrbát a Harry sa náhle otočil a vzápätí uvoľnil, keď videl, kto to je.
"Hej, Sirius," povedal Harry, jeho hlas zvláštne melancholický.
"Niečo sa ti páči, Harry?" spýtal sa Sirius. "Vzadu je metla vyrobená špeciálne pre stíhačov - Buscione - je to francúzska metla a mala by byť najlepšia pre stíhačov..."
"Hej," povedal Harry. "Znie to super, však? Kiež by som stále hral... samozrejme, pravdepodobne by to stálo stovky galeónov."
"Mohol by si si to dovoliť, Harry. Pochybujem, že niekto niekedy počítal množstvo peňazí v tvojom trezore, ale je tam pravdepodobne dosť na to, aby si nakŕmil každého domáceho škriatka v krajne a stále by ti ostalo."
"Asi máš pravdu," povedal Harry a tentoraz bola melanchólia v jeho hlase jasne počuteľná.
"Čo sa deje?" spýtal sa Sirius, ktorý to zacítil.
"Len... chýba mi metlobal, Sirius. Tak veľmi. A viem, že mojím osudom je poraziť Voldemorta, ale nemôžem si pomôcť, chcel by som byť normálny, chcel by som lietať s priateľmi a mať romantické večery so ženou a..." jeho hlas zlyhal, náhle slabý.
Sirius mu položil ruku okolo ramien. "Chápem, Harry. Chápem to príliš dobre. Taká je vojna, Harry. Nezáleží na tom, ako veľmi si myslíš, že by ti hranie metlobalu pomohlo, zmenšovať tvoje povinnosti by všetko v konečnom dôsledku zhoršilo."
Hlboko v srdci Harry vedel, že je to pravda, ale jeho detská časť sa stále nechcela vzdať túžby byť metlobalovou hviezdou. "Hádam..." začal hovoriť Siriusovi, ale prerušila ho Hermiona.
"Už ste skončili?" spýtala sa hravo. "Myslíte, že teraz, keď sme videli vaše hračky, by sme mohli ísť? Potrebovala by som nový habit, a ty takisto, Harry, takže sa zastavíme u Madam Malkinovej. A samozrejme, J-Sirius potrebuje ísť do Gringott banky, vyzdvihnúť si nejaké peniaze z trezoru."
"Kazič zábavy," zamrmlal potichu Sirius, čím si vyslúžil úsmev od Harryho, kým sa on a jeho krstný otec nevybrali za Hermionou, želajúc predavačovi pekný deň.
A tak strávili celý deň v Šikmej uličke. Ich prvá zastávka bola Madam Malkinová, kde kúpili nový habit pre Hermionu a pár sviatočných habitov pre Harryho, na Hermionino naliehanie. Potom išli do Gringott banky, kde ich Griphook zaviedol k vozíku, ktorý sa rozbehol tak rýchlo, že Hermiona sa musela nakloniť ponad okraj a vyvracať. Konečne dosiahli Siriusov trezor, kde sa Sirius rýchlo pokúšal schovať množstvo peňazí pred Harrym, aj keď Harry by mohol prisahať, že zazrel truhlicu plnú zlata.
Keď opustili Gringott banku, slnko im svietilo nad hlavami. Práve sa chystali nájsť nejaké miesto na jedenie, keď si všimli červené vlasy, ktoré vyčnievali z davu okolo nich.
"Ron!" zakričala Hermiona a Ron sa k nim otočil s veľkým úškrnom na tvári.
"Hej, Harry, Hermiona, Sirius," povedal."Užívate si svoj výlet?"
"Jasné, kamoš," odpovedal Harry. "Vedel si, že Parvati učí Veštenie? Teda aspoň to povedala Hermione. Vyzerá to, že Veštenie nakoniec nebude úplná blbosť."
"Harry," napomenula ho Hermiona, ale Ron ju jemne umlčal.
"Vážne? Parvati, Veštenie, eh? Sakra, tak to by som nepovedal," povedal Ron a znel ohromene.
Hermiona sa rýchlo vložila do debaty. "Povedz, Ron, myslíš, že by si mi mohol povedať ako presne sa Sirius dostal z toho závoja? Viem čo si urobil, so Zloduchom a tak, ale priviesť telo bez duše z prázdna len tak vyžaduje pokročilú Aritmaciu..."
Ron ju prerušil a vysvetlil. "Prepáč, Miona, ale ja som tam pôvodne ani nemal byť; dostal som sa tam náhodou. Ale náhodou môj priateľ Joshua, ktorý je Nedotknuteľný, je tu, a som si istý, že by ti to mohol vysvetliť."
Hermionine oči sa rozžiarili a Harry krátko pretočil očami, keď si spomenul, že Hermiona mala na tvári rovnaký výraz, keď sa v škole učila niečo nové. "Nuž, Sirius a ja to prenecháme vám dvom, dobre?" spýtal sa príjemne Harry.
"Čo-čo tým myslíš, Harry?" spýtala sa Hermiona.
"Miona, poznáš ma, vieš že ti nebudem schopný vysvetliť žiadnu Aritmaciu. A premýšľal som, že by sme sa išli pozrieť do Vydarených Výmyslov Weasleyovcov a keďže Ron, ako ich brat, už všetko zrejme videl, a teba to tak úplne nezaujíma, prečo nezoberieš Rona do - kamže to vlastne ideš?" spýtal sa náhle Harry.
"Artemisova Zmrzlináreň," povedal Ron.
"... Artemisovej Zmrzlinárne, kým Sirius a ja skontrolujeme posledné žartíky?"
Keď videl nepresvedčený výraz na Hermioninej tvári, Harry urýchlene povedal. "A... ehm... keď prídeme domov, môžeme pokračovať v tom... výskume, na ktorom sme pracovali minulú noc," dokončil a vedel, že to bude stačiť na to, aby ju to pokúšalo.
"Oh - dobre, Harry, hádam, že nezaškodí keď sa rozdelíme - stretneme sa u Artemisa za niekoľko hodín, dobre?"
"Jasné, v poriadku," odpovedal Harry. Otočil sa k Siriusovi. "Súhlasíš?"
"Bez problémov," povedal Sirius a v očiach sa mu zalesklo. "Nemôžem sa dočkať kým uvidím obchod Freda A George, toľko som o nich počul."
Vydarené Výmysly Weasleyovcov boli na druhej strane uličky, takže Harry a Sirius sa mohli viac porozprávať.
"Prepáč mi že sa pýtam - nemusíš odpovedať, keď nechceš - ale aké to bolo, dostať svoju dušu späť po takom dlhom čase?" spýtal sa Harry, nechcel nútiť Siriusa o tom hovoriť, keď nechcel.
"Bolo to... nikdy na to nezabudnem," povedal Sirius a otriasol sa. "Keď som spadol cez závoj, bolo to, akoby mi odtrhli dušu od tela, a potom som bol mŕtvy, presne ako všetci ostatní, ktorí zomreli, hádam. Ale potom... keď ma Zloduch vytiahol, a moja duša sa vrátila... bola to tá najhoršia bolesť na svete, hlavne keď som tak dlho nič necítil. Duša by nemala opustiť telo, a keď to urobí... nuž, vracať sa nie je práve príjemný proces. Nikto nevie o smrti nič, dokonca ani čarodejníci nie, ale povedal by som, že to, čím som si prešiel ja, nemôže by lepšie ako peklo."
Harry zalapal po dychu a pocítil sympatiu k svojmu krstnému otcovi, ktorý si musel toľkým prejsť. "Je mi ľúto, že si to musel prežiť," povedal Harry mäkko. "Ak by som len neuveril tej vízii, ktorú mu Voldemort poslal..."
Sirius Harryho prerušil. "Myslíš, že je to tvoja vina, Harry? Tvoja vina? Čo sa stalo je vina kohokoľvek iného, len nie tvoja, Harry. Práve teraz si najsilnejší symbol svetla. Bojuješ za všetko za čo Voldemort - a moja drahá sesternica Bella - stoja. Ak by nebolo teba, bol by som už určite mŕtvy a Voldemort by vládol svetu. Nie, určite to nebola tvoja vina!"
Harry prikývol a hneď sa cítil lepšie. Musel zastaviť Bellatrix a Voldemorta - a nie pomáhať im. Bola to Bellina chyba, že Sirius zomrel, nie jeho. S ešte širším úsmevom kráčal so Siriusom k obrovskej budove, ktorá bola Vydarené výmysly Weasleyovcov.
A zrazu sa ozval tichý mumlavý hlas, ktorý vychádzal z uličky vpravo. Sirius kráčal ďalej, ale Harry náhle zamrzol a bez slova ukázal k uličke, potom si priložil prst na pery.
"-a otec hovorí, že plán Temného pána proti Potterovi vychádza, Crabbe. Nemôže nič urobiť; plán je bezchybný!"
Harry nadskočil. Pamätal si ten hlas - Draco Malfoy. Sirius ho takisto počul, pretože teraz mával prútikom, čím sa zneviditelnil, inštinkt, ktorý - ako Harry hádal - mu ostal z dní strávených v Ráde.
Harry nasledoval príklad svojho krstného otca, a nazreli do uličky práve vo chvíli, kedy ju Malfoy a jeho kumpáni opúšťali.
Rýchlo skočili naspäť, ale Malfoy si stále ničoho nevšímal, a pokračoval v šeptaní, keď mierili dolu uličkou v smere, z ktorého Harry a Sirius prišli.
Dracove Malfoyove blond vlasy svietili pred nimi ako maják, keď ho Harry a Sirius nasledovali, a natŕčali uši, ako zachytili jeho slová.
"Nikdy by mu to nedošlo - samozrejme že nie! Nie je to ako Imperius, toto len občas kontroluje osobu, keď má výpadok a môžeme ich donútiť povedať určité veci."
"Ale nedošlo by jej, že má výpadky?" spýtal sa dutý hlas Vincenta Crabba.
"Nie, Crabbe, nevidíš?" odpovedal unudený hlas Draca. "Výpadky sa dejú tak zriedkavo, že si ich ani nevšimne; bude si len myslieť, že sa jej pamäť zhoršuje alebo čo. Hlúpa humusáčka."
V Harrym to vrelo; jeho pulz sa mu ozýval v ušiach. Malfoy musí hovoriť o Voldemortovom pláne použiť Dominus kliatbu na Hermionu! Harry sa snažil, aby ho nebolo počuť, a ďalej ticho nasledoval Malfoya, ledva si vedomý prítomnosti Siriusa vedľa neho.
Malfoy práve otvoril ústa, keď si Sirius kýchol.
Malfoy a jeho kumpáni sa okamžite otočili; keď nič nevideli, prestali sa z opatrnosti rozprávať a ihneď zdvihli prútiky a premiestnili sa preč, zanechajú za sebou frustrovaného Harryho a extrémne zahanbeného Siriusa.
"Sakra! Harry, prepáč, myslím, že som vyšiel z cviku," povedal zahanbene Sirius, očividne nezvyknutý byť slabý článok skupiny.
"To je v poriadku, Sirius," povedal Harry, potláčajúc jeho hnev. "Už poznám časť plánu z mojich vízií; pravdepodobne by sme sa aj tak nedozvedeli nič užitočné."
Sirius otvoril ústa, asi aby namietal, ale Harry sa rýchlo chytil príležitosti rozptýliť ho. Tá chvíľa nadišla keď zastavili priamo pred Cukrárňou Artemisa Bloakera.
"Hej, Sirius, poďme za Ronom a Hermionou, povieme im, čo sa deje," povedal Harry a rýchlo prešiel k cukrárni a otvoril dvere.
Najprv si Harry myslel, že Ron a Hermiona odišli; všetky stoly boli prázdne. Ale potom si všimol pohyb vzadu a vykročil, dúfajúc, že bude mať lepší výhľad.
A okamžite si želal, aby sa to nestalo. Ron Weasley a Hermiona Potterová sedeli blízko seba, bez známky prítomnosti Nedotknuteľného, a vášnivo sa bozkávali.
A prvá vec, ktorú Sirius Black videl, keď otvoril dvere, aby nasledoval svojho krstného syna, bol záblesk čiernych vlasov a tiché puknutie, ktoré oznamovalo, že sa Harry premiestnil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama