Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

Len nie Slizolin

31. října 2016 v 20:59 | Altheda
AAa!!! Len tak som sa tu zjavila na Halloween :) Môžete hádať, či je to naozaj nová kapitola alebo vás chcem len tak postrašiť :D Ale vážne... mám tu jednu jednorazovku, preklad poviedky Anything but Slytherin, od autora IP82, žáner Drama/Horor, ktorá sa myslím na tento deň celkom pekne hodí...

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt anything but slytherin
Ako by vyzerala Harryho triediaca ceremónia, keby sa vojna s Voldemortom odohrala trochu inak. Temné a znepokojujúce.
--
Ťažké dvere sa otvorili a odhalili čarodejnicu v strednom veku, so škaredou červenou jazvou, ktorá jej pretínala prísnu tvár presne v strede.

"Noví Prospekti, profesorka McGonagallová," zahučal Hagrid a pomáhal nešikovnému blond chlapcovi vyjsť z lode. Ten totiž odmietal pustiť svoj prútik, čo robilo manévrovanie na úzkej lodi ešte ťažším.

Oči McGonagallovej preleteli cez hŕbu vystrašených detí, kým pristali na obrovskom správcovi. "Ďakujem, Hagrid, odtiaľto si ich už zoberiem. Fiat lux."
Hagrid sa posledný raz pozrel ustaraným pohľadom na deti, kým zamrmlal, "Hej, hej, fiat lux," a odišiel preč.

McGonagallová sa nesúhlasne dívala na jeho chrbát, akoby si robila mentálnu poznámku, kým sa obrátila na deti. "Dobre teda, poďme, a rýchlo. Nedovolím, aby vaše šuchtanie prerušilo najdôležitejší deň vášho života."

Keď sa Harry šuchtal za učiteľkou, nemohol si pomôcť, ale cítil, že jej slová len málo uvoľnili to napätie, ktoré doľahlo na skupinu. Čo ich ale vyrušilo bol stav, v ktorom sa nachádzala chodba, ktorou prechádzali. Poškodené rámy u obrazov, ohorené miesta na stenách a prevrátené kusy brnenia, to všetko hovorilo o zápase, ktorý sa tu niekedy v minulosti odohral. Ale to, prečo sa nikto neobťažoval to tam upratať, ostávalo záhadou.

"To je krv?" zalapalo po dychu dievča s rozcuchanými vlasmi, Grangerová, a ustúpila od tmavej škvrny na stene.

"Jasné, že hej!" prehovoril Ron, sebavedomý červenovlasý chlapec, s ktorým Harry zdieľal miesto vo vlaku. "Tatko hovorí, že Koncil Svetla sa túto časť rozhodol nechať tak ako je po Bitke o Rokfort. Aby Prospekti videli zlo Temnej mágie, ktorú sme nechali za nami!" papagájoval pyšne.

"Správne, pán Weasley," po jeho boku sa zrazu objavila McGonagallová. "Pripomeňte mi, aby som vám dala päť bodov, keď vás zatriedia. Napokon, mala by to byť len formalita pre niekoho s vašimi výbornými koreňmi. Ako to bolo, sedem generácií v Chrabromile z otcovej strany?"

"A tri na maminej!" vypol pyšne hruď.

"Iste. Veľmi dobre, pán Weasley, som si istá, že učiníte Svetlo hrdým."

"Vďaka, profesorka!"

Harry si všimol, že niektoré deti s otrhanými šatami a so zelenými páskami na rukách, hádžu na Rona zlé a niekedy dokonca závistlivé pohľady. Grangerová, naopak, ho už bombardovala otázkami, ktoré očividne s potešením zodpovedal.

Napokon otvorila McGonagallová ďalšie veľké dvere a nahnala ich do priestrannej sály. Lapanie po dychu a šepot sa rozšíril ako lesný oheň, keď deti uvideli štyri veľké postavy, ktoré sa nad nich nakláňali z rohov miestnosti.

"Stráže svetla!" počul Harry Ronov šepot, kým deti so zelenými páskami sa od nich bojazlivo odťahovali. Nervózny blond chlapec, ktorému predtým Hagrid pomáhal, zovrel svoj prútik ešte prudšie, kým jeho tmavý priateľ začal mrmlať niečo latinského pod nos.

Harry zachytil pohľad jedného zo strážcov, ktorý, na jeho prekvapenie, sa zľahka uklonil. Inštinktívne sa Harry dotkol jazvy; nemyslel si, že si niekedy zvykne na oslovenie "Osloboditeľ" a všetku fanatickú úctu, ktorej sa mu dostávalo všade v tomto svete.

"Poďme, Prospekti, vytvorte zástup. Triedenie začína," zvolala McGonagallová a zabuchla dvere pohybom prútika. Dvaja strážci sa postavili pred zamknuté dvere a zahliadali na najbližšie deti, akoby ich vyzývali, aby sa pokúsili dostať cez nich.

Nastal ruch a sácanie, keď všetci súťažili o miesto ďalej od začiatku rady. Hlavne deti so zelenými páskami bojovali dravo, čím si vyslúžili pohľady všetkých naokolo. Keďže Harry nevedel, prečo to robia, ostal stáť na mieste, za Ronom a uškŕňajúcim sa dievčaťom, ktoré pyšne vystavovalo na obdiv svoje dva biele špendlíky na hrudi. Harry sa pozrel na svoje dva špendlíky a vedel, že jej rodičia museli takisto zomrieť, keď slúžili svetlu.

Z rozjímania ho vyrušilo, keď sa nervózny blond chlapec a jeho čierny priateľ pretlačili popri ňom a snažili sa dosiahnuť koniec rady. Ale jeden z Ochrancov sa náhle zjavil pri ňom a položil tučnú ruku na chlapcovo rameno.

"Ideš niekam, zlato? Čo, nechceš sa učiť mágiu?"
"Nie, pane!" spamätal sa chlapec. "Myslím, áno, pane, veľmi rád, pane! Som vďačný Koncilu, že mi dal šancu očistiť moje meno!"

"Naozaj?" škaredo sa uškrnul Ochranca a bolestivo stisol chlapcovo rameno. "A ako sa voláš, chlapče? Vlastne, prečo nepovieš všetkým svojich malým kamarátom, s kým budú spať na posteli vedľa nich?"

Chlapec prehltol, kým odrecitoval to, čo znelo ako dobre nacvičená reč. "Draco Malfoy, chovanec Koncilu. Syn Luciusa Malfoya, usvedčeného Smrťožrúta, nech je prekliata jeho duša. Syn Narcissy Malfoyovej, rodenej Blackovej, usvedčenej sympatizantky Smrťožrútov, nech je prekliata jej duša." Prehltol ešte ťažšie, kým pokračoval roztraseným hlasom. "Sedem generácií Slizolinu z otcovej strany a päť z matkinej."

"A, Malfoy! Presne ako som si myslel." Ochranca sa naklonil k svojej kolegyni. "Počula si, Hestia? Máme tu celebritu!"

"Nehovor, Dawlish!" silná žena s popáleninami cez polovicu tváre podišla bližšie a zahliadala na trasúceho sa chlapca, skúmajúc ho, akoby bol kus mäsa. "Takže toto je neslávny Malfoyov potomok? Nevyzerá tak, však?"

Harry si bol istý, že videl náznak úškrnu na Dracovej tvári, kým ho zakryl kajúcnou maskou.

"Vieš, chlapče, nikdy som osobne nebojovala s tvojím otcom, ale niekoľko mojich priateľov z rad aurorov áno. Niektorí sa ani nedožili toho, aby sa z nich stali Ochrancovia. Si si toho vedomý, zlato?"

Hestiine oči sa zabodli do chlapca, ktorý sa viditeľne triasol.

"Áno, madam." Prehltol sa statočne vzhliadol. "Je mi to veľmi ľúto, madam, ale ako viete, všetky otcove obete dostali list ospravedlnenia, rovnako ako podiel na rodinnom majetku." Bol to náznak trpkosti v jeho ohlase? Dvaja Ochrancovia to museli takisto počuť, lebo muž zovrel Dracove rameno ešte tvrdšie. "A-ale, samozrejme, teším sa na-na to, že môžem očistiť zločiny mojej rodiny proti Svetlu a stať sa produktívnym členom spoločnosti."

S vnútorným zatrasením Harry rozpoznal Dracov stuhnutý postoj - on čakal, že ho každú chvíľu začnú biť!

"Tak to má byť, chlapče!" Dawlish sa škodoradostne usmieval, a skoro zhodil Draca s jeho "priateľským" potľapkaním po chrbte. "Urobíme z teba čarodejníka Svetla! Takže prečo sa nepostavíš hneď sem pred Pottera a neukážeš všetkým, aká očistená malá radosť sa z teba stala!"

"Áno, pane, ďakujem! Fiat lux!"

Nasledovaný uškŕňaním a posmeškami červenajúci sa Draco sa postavil do rady hneď pred Harryho. Jeho tmavý priateľ, ktorý sa pozeral na rozhovor z diaľky, sa ticho postavil pred Draca.

"Dobre, počúvajte!" McGonagallová zatlieskala, aby si získala pozornosť. "Teraz prejdete do Hlavnej siene organizovane a budete čeliť pozornosti pokojne a slušne. Keď príde na vás rada, vystúpite, poviete svoje meno a požiadate o povolenie byť zatriedený do našej spoločnosti. Ak vám bude povolenie udelené, pôjdete k stoličke v centre haly a umiestnite si Triediaci klobúk na hlavu. Po tom, čo budete zatriedení, vám bude dovolené sa pridať k svojim novým spolužiakom na nadchádzajúcu hostinu. Sú nejaké otázky?"

Zahliadala na nervózne deti, akoby ich vyzývala, nech sa ozvú.

"Dobre! Tak ma nasledujte! A žiadne rozprávanie!"

Harry nasledoval Draca do veľkej haly, so vznášajúcimi sa sviečkami, hviezdami posiatym stropom a niekoľkými dlhými stolmi rezervovanými pre študentov, každý pre jednu fakultu, kým štvrtý stál kolmo na ostatné a bol pre učiteľov. Popri ľavej stene bol veľký prázdny priestor, kde by sa poľahky zmestil ďalší fakultný stôl. Namiesto toho tam bol len jeden objekt, vysoký asi ako človek, pokrytý tmavým závojom a okolo neho stáli Ochrancovia s tvrdými výrazmi.

V centre haly Harry uvidel jednoduchú stoličku s tromi nohami a starým klobúkom, ktorý bol položený na nej.

"Triediaci klobúk," zašepkal Ron vzrušene, kým Draco a jeho priateľ viditeľne stuhli.

McGonagallová podišla ku klobúku, ktorého okraj sa zrazu otvoril a začal spievať.

Možno si myslíte, že nie som pekný,
Ale nesúďte ma podľa vzhľadu,
Zjem sa, ak nájdete-

McGonagallová poklepala klobúk prútikom, čím ho umlčala. Potom sa obrátila na zoradených prvákov a prehovorila.

"Prospekti, vítam vás na triedení. Rokfort a Koncil Svetla rozoznávajú tri fakulty. Chrabromil, pre odvážnych a rytierskych. Bystrohlav, pre bystrých a inteligentných. Biflomor, pre lojálnych a tvrdo pracujúcich. Keď sa dostanete do jednej z nich, váš status Prospektov sa skončí a začnete nový život ako Adepti. V tento najdôležitejší deň vášho života vám v mene Rokfortu a Koncilu Svetla želám veľa šťastia. Nech Svetlo svieti na vašu cestu."

Mávla prútikom smerom k Triediacemu klobúku, čím ukončila umlčiavacie kúzlo.

-váš druh;
Alebo možno v Slizoline,
nájdeš si skutočných priateľov-

Rýchlo, takmer v panike, kúzlo obnovila a potom strávila ďalšiu pol minútu tým, že sa mračila na čoraz viac nervóznejších študentov. Znepokojený tichými pohľadmi sa Harry prichytil pri tom, ako si poťahuje lem habitu, kým sa jeho žalúdok triasol od nervozity. Pred ním si Malfoy opakoval "Lumos" a civel na svoj blikajúci prútik, ako keby mal každú chvíľu zmiznúť. Jeho tmavý priateľ mal oči pevne zatvorené a čoraz rýchlejšie si šepkal pod nosom latinskú modlitbu. Dokonca aj Ronovo sebavedomie sa trochu zmrštilo pod váhou ticha.

Konečne sa klobúkove ústa prestali pohybovať. McGonagallová odstránila kúzlo a ukázala, že má triedenie začať, čím prerušila napätie, ktoré vládlo v ich skupine.

Ako pripravené celý život na tento okamih, uškŕňajúce sa dievča s dvomi špendlíkmi podišlo dopredu a odvážne zahlásilo, "Susan Bonesová žiada o povolenie na Triedenie!"

McGonagallová sa pozrela na zoznam v jej rukách, niečo si poznamenala a potom sa usmiala. "Udelené. Do toho, Susan."

Susan podišla k stoličke, hlava vysoko. Harry si všimol, že niekoľko Ochrancov sa jej trochu uklonilo, podobne ako jemu. Umiestnila si klobúk na hlavu a o pár sekúnd neskôr, klobúk vykríkol, "Biflomor!"

Zložila si klobúk, krátko kývla učiteľom, z ktorých jej mnohí odkývali naspäť, kým sa vybrala k tlieskajúcemu žlto-čiernemu stolu uprostred.

Ron išiel za ňou a nervózne si prečistil hrdlo. "Ronald Weasley žiada o povolenie na triedenie!"

Harry si všimol ako sa tri červené hlavy v Chrabromile zdvihli, keď McGonagallová povedala, "Udelené."

Ron podišiel k stoličke a rýchlo bol zatriedený do Chrabromilu, tak ako očakával. Červenajúc sa nad tlieskaním sa poponáhľal k červeno-zlatému stolu, kde mu hneď gratulovali jeho bratia.

Na rade bol Malfoyov tmavý priateľ. Nervózne si upravil svoje šaty z druhej ruky, vystúpil a trasľavo prehovoril, "Chovanec štátu Blaise Zabini žiada o povolenie na triedenie."

McGonagallová pozrela na zoznam a prikývla. "Udelené. Poďte."

Na veľkú sieň doľahol šepot, keď mal byť zatriedený prvý Prospekt so zelenou páskou. Zabini kráčal pomaly, ako keby si počítal každý krok, ktorý ho posúva bližšie ku skaze. Napoly cesty na chvíľu zastavil, ale hneď sa pri ňom zjavil Ochranca v bielom, ktorý mu udelil významný pohľad. Zabini mu kývol, takmer viditeľne pozbieral odvahu a potom urobil posledné dva kroky k stoličke. McGonagallová mu pomohla nasadiť si klobúk, pretože jeho ruky sa príliš triasli.

Ticho sa naťahovalo. Stovky očí sledovali každý Zabiniho pohyb a zatrasenie s čudným záujmom, oveľa viac dychtivejší počuť výsledok, než pri predchádzajúcich dvoch prípadoch.

"Bystrohlav!"

Modro a bronzový stôl sa pustil do neochotného tlieskania, kým ostatné dva stoly sa stiahli s niečím podobným sklamaniu. Zabinimu to očividne ale nevadilo. Padol na kolená, smial sa a plakal zároveň a ďakoval každému jednému bohovi, ku ktorému sa pred chvíľou modlil. Keď dokonca začal objímať McGonagallovú a plakať do jej habitu, konečne toho mala dosť a ukázala smerom k bystrohlavskému stolu. Prišli dvaja prefekti a odtiahli Zabiniho, trpezlivo znášajúc jeho objatia a vrelé poďakovania.

McGonagallová si prečistila hrdlo a ukázala na ďalšieho Prospekta v rade. Harry prehltol, uvedomujúc si, že jeho triedenie sa rýchlo blíži, ale Malfoy pred ním vyzeral úplne skamenený. Dawlishov hrozivý pohľad ho dohnal k tomu, aby sa tackavo vybral vpred a prehovoril chrapľavým hlasom.

"Dra-Draco Malfoy, chovanec štátu. Žiada, ehm, o povolenie na triedenie."

Vlna vzrušeného šepotu prebehla cez Veľkú sieň. McGonagallová utíšila študentov, ľahostajne sa pozrela na zoznam a kývla Malfoyovi. "Udelené."

Draco viditeľne prehltol, urobil pár neistých krokov a potom zastavil. Dawlish sa okamžite objavil po jeho strane a prísne mu pokynul dopredu. Ale tam, kde sa Zabini ovládol, sa zdalo, že to Draco nedokáže. Vädol pod Ochrancovým pohľadom a začal cúvať k vchodu.

"Pane, potrebujem len minútku na to, aby som sa pozbieral a potom... Nie, počkajte!"

Študenti na neho začali posmešne volať a nadšene jásať, keď Dawlish prudko schmatol Dracovu ruku a tiahol protestujúceho chlapca k stoličke, kde už čakala McGonagallová s pripraveným klobúkom v ruke.

"Chrabromil to asi nebude, ty malý smrad," uškŕňal sa na neho Dawlish, keď mrskol Draca na stoličku, čím vyvolal ďalšiu vlnu posmeškov v hale. McGonagallová sa prísne na Dawlisha pozrela a potom obrátila pohľad na študentov, čím si rýchle vymohla disciplínu. Keď skončila, otočila sa na bľabotajúceho Draca s klobúkom v rukách.

"Počkajte! Prosím, počkajte! Dajte mi len chvíľku a urobím to sám! Pre lásku k Svetlu, prosím počkajte!" Malfoy kričal a zápasil s Dawlishom.

Všetci študenti boli ako zmrazení, úplne zaujatí scénou, ktorá sa odohrávala pred ich očami. Z nejakého dôvodu pripomínali Harrymu žralokov, ktorí zacítili vo vode čerstvú krv.

Nakoniec dal Dawlish chlapcovi facku a McGonagallová využila šancu a nasadila mu na hlavu klobúk. Hneď ako sa dotkol jeho hlavy, klobúk zakričal, "Slizolin!"

Kolektívne zalapanie po dychu sa rozľahlo sieňou, aj keď Harry nevedel, či je to zo strachu alebo vzrušenia. Určite to nebolo zo sympatie.

"Hah! Vedel som to, ty malý had!" Dawlish schmatol Draca a prudko ho hodil niekoľko metrov cez sálu k zakrytému objektu naľavo. Malfoy sa vyštveral na nohy a vytiahol prútik, v očiach divý výraz.

"Nie! Počkať! Žiadam opakovanie! Ten hlúpy klobúk sa ledva dotkol mojej hlavy! Nemal som žiadnu šancu!" Chlapec sa dostával do panického záchvatu a otáčal prútik z jedného Ochrancu na druhého.

"Boli ste zatriedený, pán Malfoy. Klobúk sa rozhodol," informovala ho McGonagallová pokojne.

"Ty sviňa! Vy všetci ste to na mňa nastražili, viem to!" V zúfalstve sa otočil na starého čarodejníka za vrchstolom. "Profesor Dumbledore! Prosím! Pomôžte mi! Budem pre vás pracovať, poviem vám všetko čo chcete o mojom otcovi, ja... Prosím, pane, dajte mi ešte jednu šancu! Prosím!" Prosil a slzy mu stekali po modrinových lícach.

Riaditeľ si vyčistil okuliare a smutne pozrel na Draca. "Je mi to ľúto, pán Malfoy, ale toto je mimo mojich rúk."

Ukázal smerom na Ochrancov, z ktorých jeden zložil závoj zo záhadného objektu. Harry zalapal po dychu spolu so zvyškom siene, aj keď jeho zalapanie bolo skôr zo znepokojenia ako z potešenia. To čo odhalili vyzeralo znepokojivo podobne elektrickým kreslám, ktoré videl v televízii.

Jeho účel musel byť rovnako znepokojivý, lebo Malfoy viditeľne povädol pri pohľade na neho. Šialene mával prútikom a kričal zo zúfalou odvahou. "Nie! Držte sa odo mňa! Nenechám vás! Už ste odo mňa zobrali všetko, nenechám vás-"

Neviditeľné kúzlo ho zhodilo a jeho prútik vytrhlo z rúk. Celá sieň to sledovala ako futbalový zápas. Akoby posilnení fanúšikmi zobrali štyria Ochrancovia omámeného chlapca a ťahali ho k stoličke. Malfoyove zúfalé výkriky odporu zanikli, keď všetci študenti začali bubnovať svojim príborom na stoly a kričať, "Kreslo! Kreslo! Kreslo!" Zabini na chvíľu zaváhal, pozrel sa doprava a doľava na spolužiakov a potom sa pripojil ku kričaniu proti svojmu - bývalému? - priateľovi.

"Nie! Prestaňte! To nie je fér! Nemôžete mi to urobiť!" Malfoyove výkriky sa stali zúfalými, keď ho Ochrancovia donútili sadnúť si na drevené sedadlo. Konečne sa pustil do patetického vzlykania, keď mu začali pripútavať nohy a ruky. "Nie, prestaňte! Prosím, prestaňte! Nerobte mi to! Pre lásku k Svetlu, zľutujte sa! Zľutujte sa!"

Harrymu bolo špatne zo samotnej krvilačnosti vo vzduchu. Bezradne sa obracal naokolo, dúfal, že niekto, ktokoľvek vstane a zastaví toto šialenstvo. Bacuľatá učiteľka sa súcitne pozerala na chlapca, ale poslušne ostala na mieste. Grangerová a niekoľko ďalších muklorodených Prospektov hlasito protestovalo, kým neboli utíšení svojimi novými priateľmi z kúzelníckych rodín. Niekoľko študentov pri stoloch malo taktiež zhrozené pohľady, niektorí sa aj potichu modlili, ale ani jeden z nich neprotestoval ani neodtrhol zrak od scény.

Ticho, ale efektívne dokončili Ochrancovia priväzovanie chlapca a potom jeden z nich zatiahol za páčku pri strane kresla. Malfoyove náreky sa zmenili vo výkrik, keď ho obklopilo červené svetlo s hlasitým pípajúcim zvukom. A potom, bol koniec. V mŕtvom tichu bol Draco odviazaný a nechali ho padnúť na zem.

"Hádam, že tiger už necerí zuby, že, Malfoy?" zatiahol Dawlish, keď ťahal tichého a trasúceho sa chlapca a jednoducho ho pohodil pri stene, kde sa skrútil do pozície novorodenca.

Harry sa otupene pozeral na Dracove trasúce sa telo tak dlho, až sa to zdalo ako veky, a len opakované ďubnutie do jeho chrbta a McGonagallovej ostré prečistenie si hrdla ho priviedli späť do reality. Obzeral sa okolo a uvedomil si, že prišla rada na jeho triedenie; aby si zahral rovnakú tri-zo-štyroch ruskú ruletu, ktorú jeho spolužiak práve prehral. Studený mráz mu prešiel po chrbte po prvý raz a rozmýšľal, či bol napokon vôbec dobrý nápad sem prísť. Vediac, že teraz už nie je cesty späť, sa prinútil podísť vpred a zachraptieť, "Harry Potter-"

Celá sieň zalapala po dychu a potom sa rozľahlo šepkanie a špekulácie. Kým McGonagallová ich utišovala, Ochranca sa zjavil po Harryho boku a zašepkal mu do ucha. "Žiada povolenie na triedenie."

"Žiada povolenie na triedenie," zopakoval Harry a nútil sa odstrániť myšlienky na Malfoyov zúfalý zápas von z hlavy. Jeho narastajúca panika mu to vôbec neuľahčovala.

McGonagallová sa ani len nepozrela na zoznam, len sa usmiala a prikývla. "Udelené, Harry. Do toho."

Harry prehltol a prinútil svoje nohy k pohybu, pokúšajúc sa ignorovať stovky krvilačných očí na ňom. Prístenok pod schodmi u Dursleyovcov sa teraz zdal byť tak lákavý, určite lepší než...

Takmer proti svojej vôli sa ešte raz pozrel na Draca. Na jeho prekvapenie sa chlapec znovu dostal k svojmu prútiku a práve hovoríl "Lumos" znovu a znovu, plačlivo pozerajúc na svoj prútik. Na rozdiel od všetkých pokusov predtým, tentoraz sa nedostavila žiadna reakcia na jeho slová, žiadna mágia nevytvorila malú guľu svetla. Z nejakého dôvodu toto vystrašilo Harryho viac ako čokoľvek predtým.

"Poďme, Harry, choď." Nejako sa McGonagallová objavila vedľa neho, s úsmevom na zjazvenej tvári. "Nech sú na teba rodičia pyšní."

Ako vo sne sa Harry videl, ako robí posledných pár krokov k stoličke, sadol si a dovolil, aby mu dali klobúk na hlavu. Jeho mozog zamrzol od hrôzy a Harry sa cítil, akoby bol len pozorovateľom činností svojho tela.

"Hmm..." počul náhle slabý hlas v svojej hlave. "Ťažké. Veľmi ťažké. Máš veľa odvahy, vidím. Si celkom inteligentný, takisto. Máš talent. A, bože, áno - peknú túžbu ukázať čo v tebe je, to je zaujímavé... Takže kam ťa dáme?"

Harry si uvedomil, že toto je jeho jediná šanca, a zúfalstvo, čo vytrysklo z Harryho žalúdka ho prebralo zo šoku. Stisol okraj stoličky a v hlave zakričal, "Nie Slizolin! Len nie Slizolin!"

"Už zasa toto!" Prehovoril klobúk, a znel vyčerpane. "Čo je to s vami deťmi? Nechceš sa stať veľkým, dosiahnuť niečo? Je to všetko len v tvojej hlave, vieš. Slizolin ti môže pomôcť na ceste za slávou, o tom nie je pochýb."

"Nie! Prosím, nie! Len nie Slizolin!"

"Oh, no tak, predsudky ako toto ti len ťažko pomôžu neskôr v živote. Možno by som mal prestať počúvať vás deti a začať vás dávať tam, kam naozaj patríte." Hla si povzdychol. "No, nech je to teda..."

Klobúkove vyhlásenie zaniklo v nasledovnom kričaní študentov. Harry ostal na mieste a pokúšal sa zistiť, či kričia na znak súhlasu alebo pobúrenia.

Ako keby v tom bol nejaký rozdiel.

---
Pre mňa osobne je to také pripomenutie, ako sa múže aj svetlo nechať zviesť na zlú cestu... Zaujímalo by ma, kam klobúk poslal Harryho a aj to, ako by všetci zareagovali, kebyže sa dostal do Slizolinu...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kik | 5. listopadu 2016 v 8:57 | Reagovat

no zajmava povidka ještě bych navrhl aby ti co byli vybrani a posleze jim zablokovana magije byli vyhnani z bradavic a potom nastoupili na tajemnou akademiji magije kde se budou uči bezhulkovou magiji ale aš potom co oběvi patrona sveho magickeho jadra. kdy přidaš zase něco ty uš jeto davno cosi něco přidala

2 Tinů | 8. listopadu 2016 v 21:26 | Reagovat

Super, tiež by ma zaujímalo ako to dopadne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama