Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

34.kapitola - Minulosť odhalená (MaW)

9. září 2015 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
A je tu konečne ďalšia kapitola prekladu poviedky Make a Wish. Snáď si ju užijete :)




"Takže čo tu robíte, pán Black?" spýtal sa barman a celý bar zamrzol pri očakávaní odpovede.
"Som len chlapík na prázdninách," pokrčil plecami Harry. "Priznávam, že som pomohol niekoľkým priateľom, ale okrem toho... nuž, chcem sa len trochu zabaviť."
Hej, prikývol barman... toto bol pán Black a nie nejaký pozér, ktorý chce dostať drink zadarmo.
"Takže čo tu v okolí robíte?" barman zdvihol obočie, "navštevujete bane?"
"Toto je len náhodou to najbližšie mesto," Harry si uchlipol. "Nejaké odporúčania?"
"Mohli by ste skúsiť ísť do opálových baní," povedal jeden z návštevníkov. "Okolo nich bolo mesto vybudované."
"To znie zaujímavo," usmial sa Harry. "Ako mám začať?"
"Zaberte si kus zeme a začnite hľadať," mykol plecom muž. "Nie je isté, že niečo nájdete, ale mňa to baví."
"Ako dlho to trvá?" Harry sa znovu napil. "Za pár hodín očakávam niekoľkých priateľov."
"Volám sa Henry Blake a niečo vám poviem," usmial sa Henry. "Nechám vás hľadať na mojej zemi, kým sem prídu vaši priatelia, a môžete si nechať všetko, čo nájdete."
"Iste," Harry dopil drink. "Neviem, či to budem robiť tak dlho, ale znie to ako zábava... ako vyzerá opál?"
"Len kopte kým budete počuť zvuk rozbitého skla," usmial sa Henry. "A nechajte si kamene, ktoré ten zvuk vydali."
"Ok," prikývol Harry. "Kde je vaša zem?"
"Choďte dolu halou, kým prídete k červeným dverám," ukázal Henry. "Zaklopte na ne a povedzte mojej žene, čo som povedal ja vám, ukáže vám, kde máte začať kopať."
"Vďaka," prikývol Harry. "Ale prečo je vchod do baní dolu halou?"
"Pretože je to aj môj dom," zasmial sa Henry. "Keď sme kopali okolo môjho domu, našli sme dosť opálov aby sme zaplatili za konštrukciu Zatiaľ toho nebolo veľa, aj keď dom rozširujem, ale dúfam, že niečo sa raz objaví."
"Takže ma nenechávate kopať tam len tak," uškrnul sa Harry. "Chcete ma zmanipulovať, aby som vám vytvoril priestor pre váš dom?"
"Isteže, kamarát," zasmial sa Henry. "Aj tak, želám ti šťastie a viem, že tam dole sú opále..."
"Vďaka," usmial sa Harry. "Uvidíme sa za chvíľu."
"Ostaň tak dlho ako chceš," zavolal Henry za Harrym. "S mojím šťastím budeme mať trojčatá a potrebovať väčšiu izbu, než som si myslel."
"Zahrávaš sa s ohňom, kamoš," jeden návštevník si uchlipol drinku. "Black je chladnokrvný zabijak... videl si, čo sa stalo tomu pavúkovi."
"Môže byť zabijak, ale je na našej strane," usmial sa Henry. "Nie som zločinec a ani moja žena, tak čo môže byť zlé na tom, že ho necháme sa trochu zabaviť."
"S tvojím šťastím nájde kopec opálov a tebe už nič neostane," pridal sa barman. "Ty budeš mať miesto, ale on získa milión dolárov."
"Pravdepodobne," prikývol Henry. "Ale ja budem mať svoje miesto aj za desať rokov, kto vie, čo by sa stalo so všetkými tými peniazmi."

IIIIIIIIII

"Prepáčte," zaklopal Harry na červené dvere.
"Áno?" otvorila dvere veľmi tehotná a veľmi krásna žena s veľkým úsmevom, "čo pre vás môžem urobiť?"
"Henry mi povedal, že mám ísť sem dolu a skúsiť šťastie na pár hodín," usmial sa Harry. "Teda, ak vám to nevadí."
"Viete, že sa vás len snaží dostať do kopania tej prekliatej miestnosti, však?" zdvihla žena obočie. "Skúša tento trik na turistov už celý týždeň."
"Viem," prikývol Harry. "A stavím sa, že som prvé pako, ktoré na to nachytal, hlavne keď sám priznal, aké sú jeho úmysly."
"To máte pravdu," zasmiala sa žena. "Poďte dnu a urobte si pohodlie, ja som Daphne."
"Ja som Pán Black," usmial sa Harry. "Rád vás stretávam."
"Povedali ste, že sa voláte Pán Black?" oči Daphne sa rozšírili.
"Hej, prečo?" zažmurkal Harry.
"Len tak," pokrčila plecami Daphne. "Dám vám lopatu a môžete začať."
"Vďaka," Harry nasledoval ženu dolu halou.
"Tu to je," ukázala žena na napoly vykopanú miestnosť. "Len nekopte cez túto stenu."
"Čo chcete aby som urobil s hlinou?" obzeral sa Harry okolo.
"Len naplňte kýbliky," usmiala sa Daphne. "Nechám ich vyniesť Henrymu... nemôžeme ho úplne vynechať z práce, však?"
"Hádam, že nie," usmial sa Harry.
"Prinesiem vám niečo na pitie," usmiala sa Daphne. "Nebudete tu predsa robiť len tak za nič."
"Ďakujem," Harry zobral lopatu a dal sa do práce.
Daphne sa vrátila s limonádou o pár minút neskôr, "nepracujte príliš tvrdo. Väčšina nováčikov pracuje príliš tvrdo, keď začína, a potom majú najrôznejšie problémy z tepla alebo z toho, že nepijú dosť vody, chcem, aby ste prestali a povedali mi, keď vám bude zle alebo sa vám bude krútiť hlava, dobre?"
"Ok," Harry si uchlipol. "Ďakujem."
"Budem v druhej miestnosti, ak budete niečo potrebovať," usmiala sa Daphne. "Zabavte sa."
"Ďakujem," Harry odložil okuliare. "Zabavím."
Harry pracoval niekoľko minút, kým počul zvuk rozbitého skla. Načiahol sa, našiel a vytiahol malý, ílom pokrytý kameň.
"Nuž," usmial sa Harry, keď skúmal rozbitý kameň. "Hádam, že som našiel svoj prvý opál... pekný."
Harry pokračoval v práci a nachádzal ďalšie opále, po niekoľkých minútach sa v rohu miestnosti začala tvoriť malá kôpka a Harry sa rozhodol, že strávil už dosť dlhý čas ako hľadač opálov.
Vybral niekoľko menších opálov pre svojich priateľov a nechal si prvý, ktorý našiel, pre seba, vyšiel z miestnosti do izby svojej hostiteľky.
"Koniec?" usmiala sa Dalphne, "mali ste šťastie?"
"Našiel som niekoľko kameňov," usmial sa Harry, keď ich vytiahol z vrecka. "Tento som našiel prvý, je pekný, nie?"
"Áno, je," prikývla Daphne. "Gratulujem, môžete sa teraz nazývať hľadačom... oh."
"Čo sa deje?" Harryho oči sa strachom rozšírili.
"Myslím, že rodím," naklonila sa Daphne dopredu.
"Len odpočívajte," vytiahol Harry svoj prenosný hop-šup prášok. "zavolám lekára."
"Ponáhľajte sa," Daphne mu venovala napätý úsmev. "Pretože si nemyslím, že toto počká."
"Ponáhľam," Harry vystúpil do haly. "Profesor, počujete ma?"
"Počujem, priateľu," odpovedal Profesorov hlas. "Sme priamo nad vami, dobré načasovanie, práve som vás chcel zavolať."
"Potrebujem, aby prišla ku mne okamžite Doktorka," Harry sa prinútil ostať pokojný. "Žena práve rodí."
"Sme na ceste," Profesorov hlas zvážnel. "Doktorka hovorí, aby ste s ňou sedeli, a že bude dolu za pár minút... Páža hovorí, že ide tiež."
"Ok," prikývol Harry. "Black končí."
Harry sa ponáhľal späť do miestnosti a sadol si vedľa Daphne.
"Nuž?" ženine oči sa sústredili na jeho tvár.
"Doktorka tu bude každú chvíľu," Harry si zahryzol do spodnej pery. "Povedala mi, aby som tu s vami sedel, kým sa sem dostane... uhm... dýchajte?"
"Vy ste to nikdy predtým nerobili, však," Daphne sa krátko zasmiala.
"Nie," potriasol Harry hlavou. "Vy áno?"
"Nie," Daphne schmatla Harryho ruku. "Ale hádam, že sa môžeme učiť spolu."
"Hádam," Harry sa pozrel ku dverám. "Kde sú?"
"Hneď tu," vkročila dovnútra Páža. "Prepáčte, že to trvalo tak dlho, ale Profesor omdlel."
"Čo?" Harryho obočie sa spojilo.
"Bol tak nadšený, že prichádza na svet dieťa, že omdlel," opakovala Páža. "Občas je takýto."
"Oh," Harry pomaly prikývol. "Potrebujete ma na niečo alebo to môžem ísť povedať otcovi?"
"Choďte mu to povedať," Doktorka otvorila tašku. "My sa postaráme o..."
"Daphne Blakeová," odpovedal Harry.
"Daphne," prikývla Doktorka.
"Hneď som späť," Harry otvoril dvere a utekal z haly do baru.
"Už ste späť?" vzhliadol barman.
"Henry," zavolal Harry. "Tvoja žena práve rodí, sú s ňou Doktorka a Páža a myslel som si, že vy si tam bol rád aj ty."
"Moje dieťatko je na ceste," Henrymu vypadol pohár. "Musím ísť."
"Gratulujem, kamoš," barman muža potľapkal po chrbte. "A teraz odtiaľto vystrel."
Henry vystrelil zo stoličky a utekal halou k jeho domu.
"Šťastný bastard," usmial sa barman.
"Hej," Harry siahol do vrecka a šmaril na bar bankovky. "Drinky na mňa, kým vydržia tieto peniaze."
"Vďaka kamarát," usmial sa barman. "Henry je dobrý človek a my oceňujeme, čo si pre neho urobil."
"Len si nie som istý, či mám ostať tu alebo ísť za ním," Harry pozrel ku dverám.
"Ostaň tu," barman mávol na jednu stoličku. "Aspoň niekoľko kôl."
"Ok," prikývol Harry. "Ak na tom trváte."
Návštevníci baru zajasali a pivo tieklo ako voda, dvíhali prípitok po prípitku na Henryho, jeho ženu a nové dieťa.
"Mal by som ísť," zdvihol sa Harry po štvrtom kole. "Chcem zistiť, ako sa darí Daphne."
"Že ju pozdravujeme, kamoš," kývol barman.
"Odkážem," Harry kráčal dolu halou k rezidencii Blakeov a zaklopal na dvere.
"Čo chcete?" otvorila dvere zvláštna zamračená žena.
"Len chcem vedieť, ako sa darí Henrymu a Daphne," usmial sa Harry. "A povedať ahoj Páži a Doktorke."
"Kto ste?" ženino zamračenie sa prehĺbilo.
"Pán Black," Harry sa nervózne usmial.
"Oh," ustúpila žena, aby mu dovolila prejsť. "Prepáčte, ale keď chlapi zistili, že je tu Páža... nuž, viete."
"Um," zažmurkal Harry. "Nie, neviem... je všetko v poriadku?"
"Hej," žena vtiahla Harryho dovnútra. "Dieťa sa narodilo a Daphne sa na vás pýtala."
"Na mňa?" Harry nasledoval ženu krátkou halou do iných dverí.
"Hej," prikývla žena. "Choďte dnu."
"Ok," Harry vstúpil do dverí a videl Pážu nakláňať sa nad malým uzlíčkom, kým na ňu dohliadala Doktorka. Daphne bola v Henryho objatí a pol tucta žiarlivých žien čakalo, kým si bude môcť podržať dieťa.
"Pán Black," usmiala sa Daphne, keď si všimla Harryho príchodu. "Je tu niečo, čo by sme ja a Henry s vami chceli prebrať."
"Iste," prikývol Harry.
"Chceli by sme, aby ste boli krstným otcom našej dcéry," usmial sa Henry. "A chcel som, aby ste vedeli, ako veľmi si vážim toho, že ste sem priviedli Doktorku, aby sa postarala o moju ženu."
"Bez problémov," usmial sa Harry. "Bolo to najmenej, čo som mohol urobiť."
"Takže to urobíte?" Daphne sa dostala k jadru, "nie je nikto, koho by sme mali radšej ako jej krstného otca."
"Iste," Harry si pomyslel na Siriusa. "Bude mi potešením."
"Výborne," usmial sa Henry.
"Takže, čo mám robiť?" Harryho úsmev sa rozšíril.
"Nič," pokrčila plecami Daphne. "Nie sme príliš na ceremónie, takže sa o to nemusíte báť, len sme jej chceli nájsť krstného otca a nevedeli sme o nikom lepšom ako vy."
"Vďaka," Harry sa pozrel dolu na hodinky. "A bohužiaľ, vyzerá to, že musíme ísť.... poďme, Páža."
"Ok," Páža si naposledy pochovala dieťa, kým ho podala späť jeho matke.
"Nechajte ma odprevadiť vás k dverám," usmial sa Henry.
"Iste," prikývol Harry, keď skupina vyšla z miestnosti.
"Len som vám chcel ešte raz povedať, ako si cením toho, čo ste pre nás urobili," potľapkal Henry Harryho po ramene. "A dajte mi vedieť, ak by som pre vás mohol čokoľvek urobiť... nuž, musíte sa len spýtať."
"To platí aj pre vás," prikývol Harry. "Ak vám môžem s čímkoľvek pomôcť... Páža, uisti sa, že nás majú ako kontaktovať."
"Už som to urobila," prikývla Páža.
"Predtým než zabudnem," zasmial sa Henry. "Chcem vedieť, či ste našli nejaké opále."
"Zopár," Harry ich vytiahol z vrecka. "Nechal som si niekoľko ako suveníre a zvyšok je stále v miestnosti."
"Prečo ste si ich nenechali všetky?" skúmal Henry Harryho opále.
"Len som si chcel nechať niekoľko vecí, ktoré by som mohol dať priateľom," Harry podal opál Páži a ďalší Doktorke. "A chcel som jeden pre seba, keďže to bol prvý, ktorý som našiel... aj tak ich nebolo veľa."
"Nuž, som rád, že ste mali natoľko šťastie, že ste nejaké našli," usmial sa Henry. "Kedykoľvek príďte znovu."
"Možno áno," prikývol Harry. "Okrem tých pavúčích útokov sa mi tu naozaj páčilo... dovidenia."
"Zbohom, kamarát," Henry potriasol ich rukami, kým vykročili do haly. "A ešte raz ďakujem."
"Vďaka za opál," Páža skúmala svoj darček.
"Áno, ďakujem," súhlasila Doktorka.
"Netrápte sa tým," začervenal sa Harry. "Profesor... preneste nás hore."

IIIIIIIIII

"Milý chlapík," potriasol Henry hlavou. "Zopár nechal pre mňa... nie, pre moje malé dievčatko."
"Pozrieš sa, čo nechal?" spýtala sa jedna zo žien.
"Prečo nie," pokrčil plecami Henry. "Nemôže toho byť mnoho... nie po tom, čo som videl, že si zobral, ale je to viac ako mám teraz."
Nebolo to ľahké, ale Henrymu sa podarilo prísť do nedokončenej izby jeho dcéry, aby zobral čokoľvek, čo im pán Black štedro nechal.
"Sakra," šokovane mu klesla sánka. "Vyzerá to, že moje dievčatko pôjde na vysokú... pokojne aj desaťkrát, ak bude chcieť."
Henry zozbieral opále do dvoch veľkých päť galónových kýblikov a niesol ich do spálne ukázať svojej žene.
"Predpokladám, že máš nejaký dôvod, prečo si priniesol tie špinavé kýbliky do našej čistej spálne?" predstierane na neho zahliadala Daphne.
"Pozri sa na toto," Henryho tvár bola bledá a jeho hlas chrapľavý. "Pozri, čo pán Black nechal pre svoju krstnú dcéru."
"Nuž," Daphne civela na malé bohatstvo v rukách jej manžela. "Nemyslíš že by bol ochotný stať sa krstným otcom aj našich ďalších detí, alebo áno?"
"Nemáme ďalšie deti," zažmurkal Henry.
"Budeme mať, drahý," usmiala sa Daphne. "Teraz, keď sa nemusíme báť o peniaze, chcem mať veľkú rodinu, aby nebola naša maličká osamelá."

IIIIIIIIII

"Takže," Amélia si usrkla z čaju. "Ako sa vám darí vo vašom oddelení?"
"Nemôžem sa sťažovať," pokrčil jej hosť plecami. "Máme dosť záhad, ktoré máme vyriešiť... dosť na to, aby nás zamestnali, tak je to."
"Rozumiem," prikývla Amélia. "V poslednej dobe dostávam isté zvláštne správy."
"Oh?" pozdvihol jej hosť obočie.
"Od niekoho, kto tvrdí, že je Smrťožrút, ktorý chce zmeniť strany," zobrala si Amélia koláčik. "Hovorí, že nechce ostať na slobode."
"Tak čo potom chce?"
"Hovorí, že všetko čo potrebuje, je stredne veľká klietka," odhryzla si Amélia z koláčika. "Najlepšie niekde bez dementorov... ale pri tomto je ochotný robiť kompromisy."
"Oh? Čudné, že ho netrápia dementori," jej hosť si zobral koláčik z podnosu. "Viete meno tohto Smrťožrúta?"
"Nie," potriasla Amélia hlavou. "Jediné čo vieme je, že sa bojí pána Blacka a chce ochranu."
"Ah," jej hosť slušne prikývol.
"Takže..." usmiala sa Amélia, "deje sa niečo čudné vo vašom oddelení?"
"Ani nie," pokrčil plecami jej hosť. "Práca ako obyčajne a tak."
"Rozumiem..." Amélia udržiavala svoju tvár bez výrazu, "tak so rozmýšľala..."
"Áno?"
"Pod koho spadá tvoje oddelenie?" Amélia zatrepala mihalnicami a usmiala sa.
"Podo mňa," usmial sa jej hosť. "To predsa vieš, Amélia."
"A pod koho spadáš ty, Grinver." Amélia mu venovala najtvrdší pohľad, taký, ktorý nútil otužilých Smrťožrútov zlomiť sa a priznať svoje zločiny, pohľad, pri ktorom sa Fudge zlomil a volal svoju matku pri poslednom stretnutí o rozpočte.
"Nikoho," zažmurkal Grinver.
"Oh . . ."
"Prečo sa pýtaš?"
"Nuž," povzdychla si Amélia. "Pokúšam sa získať informácie o pánovi Blackovi."
"Ah," zakašľal trochu Grinver a zobral si čaj. "Z toho čo viem, a mal by som to vedieť... nie je žiadnym spôsobom spojený s mojim oddelením. Môžem ti doplniť šálku?"
"Iste," Amélia podržala šálku a položila ruku na malú kartu, ktorá sa objavila na jej tanieriku... vyzeralo to, že Grinver si nemyslel, že jej kancelária je dosť bezpečná na takúto konverzáciu.
"Nevieme toho veľa o pánovi Blackovi," Grinver položil kanvicu na stôl. "Žiadna známa príslušnosť ku skupine, bohatstvo, znalosť kúzel... nič nie je určité."
"Takže máte rovnaké informácie ako ja," vydýchla Amélia. "Hádam, že sa s tým nedá nič robiť."
"Dám ti vedieť, ak niečo nájdeme," usmial sa Grinver. "Alebo ak budeme počuť nejaké zaujímavé chýri."
"To oceňujem," usmiala sa Amélia. "A uvidíme sa zajtra na popoludňajšom čaji."
"Dovidenia, Amélia," Grinver opustil miestnosť a Amélia si dovolila pozrieť sa na kartu, ktorú jej dal.
O dve hodiny neskôr Amélia nasledovala pokyny, vytlačené na karte, na pomerne... nezvyčajné miesto.
"Som rád, že si prišla," Grivner viedol Améliu do malej miestnosti s dvomi stoličkami a stolom. "Sú tu nejaké veci, ktoré musíme spolu prebrať."
"Čo je toto za miesto?" obzerala sa Amélia po holých stenách.
"Len chvíľku, prosím," Grivner zamkol dvere a posadil sa na stoličku oproti Amélii.
"Čo..." Amélia zamrzla, keď sa na jej a Grivnerovo sedadlo zniesli z vrchu dva veľké cylindre. "Čo to má byť?"
"Sedíme v niečom, čo je pravdepodobne najlepšie ochránené miesto v Anglicku," usmial sa Grivner. "A zariadenie, ktoré sa na nás spustilo, je založené na inom zariadení, vymyslenom jedným z našich muklovských náprotivkov v Amerike."
"Čo to je?" Amélia nemohla uveriť, kam až Nedotknuteľný zachádza.
"Volá sa to Kužeľ Ticha," usmial sa Grinver. "Ale verím, že som ťa sem zavolal, aby sme sa rozprávali o pánovi Blackovi... je to veľmi zaujímavý chlapík."
"Čo mi môžeš povedať?" Amélia sa pustila do práce.
"Najprv," usmial sa Grinver. "By som chcel vedieť, prečo si myslíš, že by mal byť mojim nadriadeným?"
"Je to časť z informácie, ktorú mi dali Lovegoodovci," odpovedala Amélia.
"Ah, Lovegoodovci," prikývol Grivner. "To je ďalšia záhada, ten muž vie doslova všetko čo sa deje na Oddelení záhad a, pokiaľ viem, do toho krídla Ministerstva nikdy ani nevkročil. Pred niekoľkými mesiacmi mi spadla na nohu skriňa a nikto nebol okolo.... nasledujúci deň som dostal od Lovegoodovcov kartičku s nápisom 'uzdravte sa'... mladá Luna mi radila, aby som bol nabudúce opatrnejší."
"Predpokladám, že si preveril, či nie je tvoja kancelária napichnutá?" zažmurkala Amélia.
"Skontroloval a potom ešte raz," povzdychol si Grivner. "Každý krát rôznymi skupinami ľudí... a nič nenašli."
"Oh," zažmurkala znovu Amélia. "Hádam, že je to len ďalší dôkaz mojej teórie, že pracujú pre pána Blacka."
"Na to som nemyslel," Grivner si pošúchal bradu. "Ale veľa sa toho vysvetľuje... a priznávam, že máme dôkazy o existencii ďalšieho oddelenia, možno nie na našom ministerstve... alebo nejakom ministerstve, ale... je to až príliš veľa náhod, príliš veľa nepohodlných ľudí zomrelo pri nehodách. Skriňa, ktorá mi rozdrvila nohu, mi zabránila ísť do pasce Smrťožrútov a odvtedy som premýšľal nad ďalšími zvláštnymi príhodami."
"Stal som sa aurorom, pretože mi úradník ponúkol, že roztrhá napomenutie za používanie mágie neplnoletých, ak vyplním test," Amélia bola ohromená týmto odhalením. "A chytili ma len preto, lebo ten deň ulicou kráčala ďalšia aurorka, ktorá videla skrz moje nemotorné anti detekčné ochrany."
"Čudný pocit, nie?" Grivner sa rozhliadol okolo, "myslieť si, že niekto ťahá za naše nitky."
"Čo mi môžeš povedať o pánovi Blackovi?" Amélia sa naklonila tak dopredu, ako jej to len zariadenie umožňovalo.
"Je Barónom v Transylvánii, je extrémne bohatý, má vedomosti a knihy tak cenné, že by mohli byť len legendami." Grivner sa usmial, "má otrávenú krv a môže zosielať neodhaliteľné kúzla. Veríme, že dokáže zabiť v priemere štyroch až desiatich temných čarodejníkov alebo stvorení za deň a veríme že je aspoň trinásť tisíc rokov starý."
"Čo?" Amélia vypúlila oči, "ako si môžete byť tak istí."
"Je to len odhad, založený na dôkazoch, ktoré sme zozbierali," usmial sa Grivner. "Keď bol v Egypte, 'odhalil' niekoľko hrobiek, hrobiek skrytých tak dobre, že si ich nikto nevšimol celé storočia a to urobil po ceste do údolia, ktoré bolo ukryté a ochránené najväčšími mágmi v starých kráľovstvách. Niekoľko hrobiek hovorí o Temnom, ničiteľovi. Stvorení neopísateľného teroru, ktoré ničilo zeme kráľovstva a mohlo byť zodpovedné za potopenie Atlantídy. Pán Black spomenul, že bol na mieste, aby si zobral knihu, o ktorej veríme, že bola napísaná Merlinom. Pán Black taktiež spomenul, že bol Merlin vyhodený z Atlantídy preto, lebo bol príliš slabý, a neskôr na tohto veľkého mága odkazoval ako na 'namyslené decko'."
"Môj Bože," zažmurkala Amélia. "Čo sa stane, ak sa rozhodne obrátiť svoju pozornosť na nás? Myslela som si, že teraz žijeme v temných časoch, ale..."
"Nezdá sa, že sa musíme báť," s úľavou sa usmial Grivner. "Informácie naznačujú, že je buď na dôchodku alebo ceste vykúpenia, jeden z mojich mužov navrhol teóriu, že Black nemusel byť temný lord, ale skôr bojovník za slobodu... jeho dobre známa nenávisť k Smrťožrútom a akýmkoľvek puritánom kombinovaná s faktom, že toho nevieme veľa o spoločnosti v starej Atlantíde znamená, že ministerstvo mohlo byť niečo ako to, čo by nastalo, ak by Tom Riddle vyhral."
"Históriu píšu víťazi," súhlasila Amélia. "Počkať... nehovoril si, že Merlin bol vyhodený z Atlantídy pre nedostatok sily?"
"Sedí to," Grivnerove oči sa rozžiarili. "Ak boli ochotní vyhodiť čarodejníka za 'nízku' silu, predstav si, čo by urobili šmuklovi... alebo muklom."
"A v tvojej teórii," Amélia pomaly prikývla. "To urobili nesprávnej osobe a nahnevali pána Blacka."
"Ktorý na oplátku zničil ich civilizáciu," Grivnerove oči sa rozšírili. "Ja... bohovia, predstav si, čo by sa nám stalo, ak by Fudgeov bláznivý plán nahneval pána Blacka... alebo horšie, ak by omylom zranil jedného z Blackových priateľov."
Amélia zamrzla. "Nemyslím si, že by sme viedli túto konverzáciu, ak by urobil takú veľkú chybu."
"Nie som si istý, či by bol ktokoľvek v Anglicku schopný viesť akúkoľvek konverzáciu, ak by sa toto stalo," zatriasol sa Grivner.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Atera | 9. září 2015 v 22:30 | Reagovat

Ďalšia super kapitola... Dík. Dosť som sa nasmiala. Takže oni už o Blackovi niečo vedia. Škoda že to o sebe nevie on. Takýmto tempom by mohli onedlho napísať aj celý jeho životopis.  ;)  Ďakujem za ďalšiu dobrú kapitolu, už sa neviem dočkať pokračovania. Dúfam že bude tiež také dobré. Prajem veľa chuti do písania.

2 Atera | 9. září 2015 v 22:39 | Reagovat

Hľadám poviedk, vlastne preklad poviedky Don't anger harry potter. Prosím ak by ste vedeli kde ju môžem nájsť dajte mi do komentárov odkaz. Veľmi ďakujem.

3 Altheda | Web | 10. září 2015 v 11:12 | Reagovat

[2]: Vďaka :) Pozrela som sa po tej poviedke, ale našla som len jej prvé kapitoly tu http://www.sanguis.cz/userBook.php?&book=200  ;(Proste na sanguis.cz od uživateľky Nefrit). Originál je potom na fanfiction.net

4 Atera | 10. září 2015 v 15:07 | Reagovat

Dík. Ja som na ňu narazila práve na sanguis.cz Nefrit písala že to už nebude prekladať, lebo to už niekde je. Tak ja sa ešte niekde poobzerám a popýtam a dúfam že to nájdem. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama