Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

32.kapitola - Yuki Ga Furimasu (MaW)

12. srpna 2015 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
A ďalšia kapitola z poviedky Make a Wish. SnáĎ sa vám bude páčiť :)




Z Harryho príručky:
Japonsko je úžasná krajina, mix medzi starým a novým. Japonsko je taktiež jednou z mála krajín, kde sa normálnemu čistokrvnému prístupu nevenuje pozornosť. Aby ste dosiahli čarodejnícku časť Tokia, vystúpte na JR Harajuku stanici a sledujte značky do Meji Jingu. Keď dorazíte do Tori (brána chrámu), hľadajte cestu, ktorá vedie okolo ľavého stĺpu hlavnej brány...
Harry sa preniesol dolu do Harajuku časti Tokia a prekvapením mu klesla čeľusť, videl ženy oblečené v čiernych svadobných šatách, ženy v čiernych plesových šatách, ženy v bielych svadobných šatách, mužov v bielych oblekoch, pouličných umelcov, veľký obchod s kondómami. S rýchlym žmurkaním a malým uštipnutím sa Harry uistil, že sa mu to nesníva a pokračoval v zízaní. Predtým si myslel, že čarodejníci sú čudní... až teraz pochopil, na čo odkazovala tá príručka.
Radšej sa nepýtal, prečo sú ľudia oblečení tak, ako sú, a keďže nebol schopný prestať pozerať, zabralo mu niekoľko minút, kým prešiel sto alebo tak nejako metrov k vstupu do magickej časti.
S posledným pohľadom ponad plece Harry obišiel masívne Tori a ocitol sa v centre mesta, ktoré by nevyzeralo čudne v Edo ére.
"Prepáčte," podišiel Harry k malému pouličnému stánku.
"Áno?" kývla žena v stánku.
"Mohol by som dostať niečo z... čokoľvek to varíte?" usmial sa Harry, "naozaj to dobre vonia."
"Ok," prikývla žena. "Mimochodom, volá sa to Gyudon, chceli by ste nejakú extra omáčku?"
"Iste," prikývol Harry, keď sa usmial dolu na svoju misku hovädzieho a ryže. "Vedeli by ste mi poradiť, čo sa tu dá robiť?"
"Navštívte chrám, pozrite si sumo zápas," pokrčila plecami žena, "čokoľvek rád robíte."
"Oboje znie dobre," usmial sa Harry. "Je to naokolo nejaký chrám?"
"Cez jeden ste už museli prejsť," uškrnula sa žena. "Kúsok ďalej majú magickú časť."
"Ďakujem," Harry dojedol a vzhliadol. "Koľko to bude?"
"Päť Ryo," žena natiahla dlaň. "Ako sa vám to páčilo?"
"Bolo to skvelé," Harry zaplatil za jedlo a vstal. "Ďakujem."
Harry prešiel k chrámu a niekoľko minút obdivoval Miko, keď robili svoje povinnosti, kým podišiel k pultu.
"Chcete si nechať predpovedať váš osud?" spýtala sa ho pekná Miko za pultom s úsmevom.
"Iste," mykol plecom Harry. "Prečo nie."
Žena zdvihla objekt, ktorý vyzeral ako dlhá reťaz zatvorených trubiek a pár sekúnd tým triasla, kým to otočila. Harry sledoval, ako zvrchu trubky vypadol malý kovový prút.
"Len chvíľku," dievča zaškúlilo na prút, potom siahlo do krabice, aby zladilo nápisy na malej karte s nápisom na prúte. "Tu sa hovorí, že budete žiť dlhý a zaujímavý život, naplnený nebezpečenstvom a zvláštnymi situáciami... túto som nikdy predtým nevytiahla." Miko podala Harrymu kartu, "chceli by ste ešte niečo?"
"Čo je toto?" Harry ukázal na niekoľko malých, jasne sfarbených taštičiek.
"To sú kúzla," usmiala sa žena. "Toto je pre dobrý pôrod dieťaťa, toto pre šťastie, toto vás zaštíti pred nešťastím a toto vám pomôže s testami."
"Zoberiem si to proti nešťastiu," usmial sa Harry. "Kto potrebuje šťastie, keď jediné, s čím potrebujem pomoc, je držať nešťastie ďaleko odo mňa."
Žena sa pekne usmiala," chcete ešte niečo?"
"Dajte mi zopár tých na študovanie," uškrnul sa Harry. "Mám priateľku, ktorá by ma zabila, ak by som jej jedno nekúpil, a druhého priateľa, ktorý to potrebuje."
"Tu to máte," žena všetko vložila do malej tašky. "Ďakujem, že ste prišli."
"Želám pekný deň," Harry zaplatil za veci a odkráčal preč. "Čo teraz."
Malý pohyb, ktorý zachytil kútikom oka, upútal jeho pozornosť a Harry sa pozrel dolu na čudnú malú líšku, ktorá ho zjavne sledovala.
"Ahoj," usmial sa Harry. "Čo to tu robíš?"
"Oh, nie," líška sa premenila na zlaté malé dievča s dvomi rozcuchanými červenými chvostmi. "Ako si ma videl?"
"Celkom často ma sledujú," pokrčil plecami Harry. "A tak hádam, že som len viac ostražitý ako väčšina ľudí."
"Asi," trucovalo dievča.
"Prečo si ma sledovala?"
"Nechcela som nič urobiť," usmialo sa dievča nervózne. "Len jeden maličký žartík."
"Páčia sa ti vtipy?" zachichotal sa Harry, "potom mám pár priateľov, ktorých by si zrejme rada stretla."
"Vážne?" napriamilo sa dievča, "kde sú tvoji priatelia?"
"Anglicko," uškrnul sa Harry. "Trochu od ruky odtiaľto."
"Oh," dievčinine plecia klesli.
"Stále im môžeš napísať," snažil sa ju Harry rozveseliť. "Som Pán Black, mimochodom."
"Black?" dievča sa nad jeho menom zamyslelo, "už som o tebe počula."
"Nič zlé, dúfam," usmial sa Harry.
"Nie veľa," potriaslo hlavou dievča.
"Vadilo by ti, ak by som sa ťa spýtal, čo si zač?" Harry sa pozrel na dievčinine chvosty.
"Volám sa Kumiko a som kitsune (pozn. magická líška z japonskej mytológie)," odpovedalo dievča pyšne. "Mám len dva chvosty, ale pracujem na ďalšom."
"Veľa šťastia," kývol Harry. "Nevieš o nejakých kníhkupectvách tu naokolo?"
"Iste," prikývlo dievča. "Tam je jedno, a myslím, že po tom by s tebou rád hovoril Kumo."
"Čo keby si mi ukázala to kníhkupectvo a potom sa môžeme ísť porozprávať s Kumom," navrhol Harry.
"Ok," prikývlo dievča. "Tadiaľto."
Kníhkupectvo nebolo nejako zvláštne, ale Harrymu sa podarilo nájsť niekoľko zväzkov, ktorými si doplnil svoju kolekciu, vrátane jednej veľkej knihy na magické tvory žijúce v Japonsku.
"Môžeme ísť teraz za Kumom?" dievča sa z nejakého dôvodu zdalo byť netrpezlivé.
"Iste," prikývol Harry. "Poďme."
Dievča viedlo Harryho cez spleť mätúcich ulíc a alejí, kým sa konečne zastavili pred malým chrámom.
"Kumo je vnútri," usmiala sa. "Môžeš mi povedať, ako mám kontaktovať ť tvojich priateľov, ktorí majú radi žartíky?"
"Iste," prikývol Harry. "Len kontaktuj Freda a Georga Weasleyovcov v Anglicku, som si istý, že sa s tebou radi porozprávajú o tom, ako napáliť ľudí."
"Ďakujem," dievča mu venovalo rýchlu pusu na líce, než sa zmenilo na malú dvojchvostú líšku a odbehlo preč.
Harryho ruka sa automaticky natiahla a dotkla líca. Široko sa uškrnul, byť pobozkaný pekným dievčaťom bola ďalšia vec, ktorú sa tieto prázdniny naučil.
Potriasol hlavou, aby si ju prečistil, vošiel do chrámu a rozhliadol sa okolo. "Haló?"
"Áno?" vystúpil muž oblečený ako budhistický mních. "Ach, návštevník... a taký, ktorý začal kráčať k osvieteniu. Čo pre vás môžem urobiť?"
"Kitsuke menom Kumiko ma poslala, aby som sa porozprával s niekým menom Kumo," usmial sa Harry.
"Ja som Kumo," kývol muž. "A kto ste vy?"
"Som Pán Black," usmial sa Harry. "Takže hádam, že otázka znie, čo môžem urobiť ja pre vás?"
"Ah, áno," prikývol muž. "Už som o vás počul... a k tomu čo pre nás môžete urobiť... nuž, máme tu trochu problém."
"Aký problém?" povzdychol si Harry.
"Na jednu horu severne odtiaľto sa nasťahovala yuki onna," začal Kumo. "A zdá sa, že je veľmi nebezpečná.. dúfal som, že by ste boli ochotný nám s ňou pomôcť."
"Pôjdem sa tam pozrieť," prikývol Harry. "Ale nič viac vám nemôžem sľúbiť."
"Toto úplne stačí," usmial sa Kumo. "Navrhujem, aby ste chytili ďalší vlak, nech sa..."
"Vlak?" prerušil ho Harry.
"Je to veľké zariadenie, ktoré ide po dvoch paralelných koľajach," vysvetlil Kumo. "Idú veľmi rýchlo a..."
"Viem, čo sú vlaky," znovu ho prerušil Harry. "Len som bol prekvapený, že nechcete, aby som si zobral prenášadlo alebo tak niečo."
"Strašné veci," smrkol Kumo. "A je ťažké ich tu zohnať, väčšina Japoncov používa Shinkansen, aby sa dostali tam, kam chcú."
"Potom hádam, že pôjdem vlakom," mykol plecom Harry.
Obaja išli na vlakovú stanicu a Harry si kúpil lístok.
"Veľa šťastia, pán Black," zavolal Kumo, keď Harry prešiel cez turniket.
Harry vkročil na nástupište a šokovane zalapal po dychu, keď sledoval ako sa shinkansen kĺže po koľajniciach, magický vlak bol oveľa hladší a vyzeral modernejšie ako skromný rokfortský expres.
"Profesor," Harry vytiahol svoje zippo.
"Áno, priateľu?" odpovedal Profesorov hlas.
"Nemyslím, že si niekedy odpustíte, ak neprídete do magickej časti Tokia a nepozriete sa na vlakovú stanicu na ich očarované vlaky," usmial sa Harry. "Majú dokonca aj moderný očarovaný vlak."
"Ďakujem," odpovedal Pážin hlas. "Profesor by odpovedal, ale práve sme vkročili do časti mesta s názvom Akihabara a tá je naplnená obchodmi s elektronikou... spoločne s tými vašimi očarovanými vlakmi, nuž... nemohol to uniesť a omdlel."
"Ok," pokrčil plecami Harry. "Nuž, idem sa na sever postarať o nejakú príšeru, takže budem preč tak deň alebo dva."
"Zabavte sa," odpovedala Páža.
"Tak neskôr," Harry ukončil spojenie a nastúpil na vlak.
Harry strávil väčšiu časť svojej cesty čítaním o japonských magických stvoreniach a v čase, keď vlak dorazil na konečnú stanicu, si Harry bol istý, že má aspoň základnú predstavu o tom, čomu bude čeliť.
Vyhodil si na plece svoje vak, vystúpil z vlaku a začal kráčať do hôr, aby našiel bytosť, ktorú mal zneškodniť.
Jeho prvá prekážka sa zjavila, keď mal prekročil malý potok.
"Stoj," z potoka vystúpila bytosť, ktorá sa silne podobala na korytnačku s kalužou vody na hlave. "Nemôžeš prekročiť môj potok."
"Si kappa, však?" Harry sa usmial na čudné stvorenie.
"Som," bytosť pyšne prikývla.
"Takže to znamená, že ti môžem buď vyliať vodu z hlavy alebo ponúknuť na výmenu uhorky, však?" Harry bol rád, že si tú knihu prečítal.
"Uhorky?" napriamil sa Kappa.
"Zopár som si kúpil, než som odišiel z mesta," Harry vytiahol zeleninu z vaku. "A vymením ich za tvoje povolenie prekročiť potok, aby som sa dostal k cieľu a potom povolenie prekročiť potok pre mňa a kohokoľvek, kto pôjde so mnou, keď sa budem vracať."
"Dobre," prikývol Kappa. "Ale len raz každou cestou, budeš mi musieť dať viac, ak budeš chcieť prekročiť znovu."
"To je fér," súhlasil Harry, keď mu podal uhorky. "Želám pekný deň."
Harry prekročil potok a vkročil hlbšie do lesa. Keď sa blížilo stmievanie, začalo snežiť a Harry sa rozhodol, že bude lepšie sa utáboriť.
S použitím svojich znalostí o mágii počasia bol Harry schopný vytvoriť miesto, nedotknuté búrkou, aby postavil stan a založil oheň.
"Je mi zima," k Harryho ohni sa priblížilo neľudsky biele dievča s dlhými, trochu modrými vlasmi. "Taká zima."
"Posaď sa," Harry vytiahol z batohu veľkú prikrývku a dal na ňu rýchle ohrievacie zaklínadlo. "Zober si to, zahreje ťa."
"Je to teplé?" dievča sa zdalo byť prekvapené, "také úžasné teplo."
"Hej," prikývol Harry. "Nemala by si sa tu potulovať sama, mohla si zmrznúť na smrť, ak by si nebola opatrná."
"Také teplo," dievča sa zdalo byť takmer opité horúčavou. "Oh, ďakujem."
"To je v poriadku," usmial sa Harry. "Poďme preč z tejto hory."
"Preč z hory?" zažmurkalo dievča, "prečo?"
"Malo by tu byť niečo nebezpečné," usmial sa Harry. "Prišiel som, aby som sa to pokúsil nájsť."
"Nebezpečné?" zažmurkalo dievča.
"Niečo, čo spôsobuje všetku tú zimu," prikývol Harry. "Chceli, aby som sem prišiel a zabil to."
"Prečo by si ma zabíjal, keď som ti nič neurobila?" dvíhal sa vietor a dievča akoby skamenelo.
"Zabiť ťa?" Harryho oči sa rozšírili, "nechcem zabiť teba ani nikoho iného. Len som chcel vedieť čo sa tu deje, možno by som mohol pomôcť."
"Oh," vietor ustal a dievča sa uvoľnilo.
"Čo si zač?" Harry zamiešal hrniec nad ohňom.
"Som yuki onna," povzdychlo si dievča. "Volajú ma Oyuki."
"Ja som Pán Black a ty si tá, ktorú hľadám," usmial sa Harry. "Teší ma."
"Aj mňa teší," usmiala sa Oyuki. "Potrebujem zimu... Nemôžem sa jej vzdať."
"Ale páči sa ti aj deka," Harry ochutnal polievku a naplnil dve misky. "Polievku?"
"Ďakujem," dievča ju zvedavo oňuchalo a potom ju priblížilo k perám. "Je to dobré."
"Snažím sa," uškrnul sa Harry. "Takže prečo sa ťa ľudia boja?"
"Vinia ma za smrť ľudí, ktorí zomrú od zimy," dievča sa zdanlivo zmenšilo.
"Ja nie," Harry jej znovu naplnil misku.
"Bojím sa," priznala sa Oyuki. "Poslali za mnou lovcov, ale nikomu sa nepodarilo dostať takto blízko."
"Potrebuješ ostať tu?" Harry si naplnil vlastnú misku, "pretože viem o mieste, ktoré by sa ti mohlo páčiť."
"Kde to je?" dievča sa ponorilo hlbšie do prikrývky.
"Ďaleko na juhu," zívol Harry. "A je tam veľmi chladno."
"Môžem si stále nechať teplo?" Oyuki zovrela deku.
"Koľko len budeš chcieť," zívol Harry. "Čo takto pokračovať ráno, mal by som sa trochu vyspať."
"Môžem tu ostať?" pozrela na neho Oyuki. "Páči sa mi teplo."
"Môžeš ostať v mojom stane, ak chceš," prikývol Harry. "Nevadí mi to."
"Ďakujem," usmiala sa a nasledovala ho do stanu k jeho úžasnému teplu.
Harry sa nasledujúce ráno zobudil neskoro na vôňu niečoho vareného.
"Urobila som ti niečo na jedlo," usmiala sa Oyuki. "Aby som sa ti poďakovala za jedlo zo včera."
"Ďakujem," natiahol sa Harry. "Čo si urobila?"
"Chytila som niekoľko králikov a uvarila ich na ohni," odpovedala pyšne Oyuki.
"Pekne to vonia," Harry pričuchol k horiacemu králikovi. "Ďakujem."
"Ako sa dostaneme na to miesto na juhu?" Oyuki sa vrátila k vareniu.
"To sa uvidí," Harry sa zhlboka nadýchol. "Môžeš cestovať cez teplejšie oblasti?"
"Môžem, ako nemám to veľmi rada," prikývla Oyuki.
"A čo prenášadlá?"
"Tie sú v poriadku," prikývla Oyuki. "Jedna moja sesternica jedno použila, príliš sa jej to ale nepáčilo."
"Nie je jediná, kto ich nemá rád," odpovedal so smiechom Harry. "A čo takto ísť do Tokia a dostať tam prenášadlo od môjho priateľa, ktoré by ťa poslalo na môj ostrov."
"Oh, to znie úžasne," prikývla Oyuki. "Veľmi pekne ďakujem."
"Len mi daj chvíľku, aby som to zariadil," Harry vytiahol svoje zippo. "Profesor."
"Áno, môj priateľu?" odpovedal Profesorov hlas.
"Potrebujem, aby ste zohnali prenášadlo na môj ostrov pre moju priateľku," zívol Harry. "Je yuki onna, ak vám to niečo hovorí."
"Samozrejme, že áno," odpovedal Profesor. "Je to len pre ňu, alebo má priateľov, ktorých by chcela priviesť?"
"Zatiaľ len pre mňa," odpovedala Oyuki.
"Hovorí, že len pre ňu," odkázal Harry. "Dnes si ho prídeme vyzdvihnúť."
"Jedno vás bude čakať, keď dorazíte," odpovedal Profesor. "Profesor končí."
Harry a jeho nová priateľka sa vrátili do mesta a kúpili si dva lísky do Tokia. Profesor na nich čakal, keď vystúpili na nádražie.
"To je tá, ktorá potrebuje prenášadlo?" usmial sa Profesor na Oyuki.
"Áno, je," prikývol Harry. "Architekt ju očakáva?"
"Áno," prikývol Profesor. "Taktiež požiadal, aby sme išli na ostrov aj my a vztýčili nejaké ochrany."
"Ok," prikývol Harry. "Urobili ste nejaký pokrok s tými nezistiteľnými ochranami?"
"Verím, že áno," prikývol Profesor. "Musíme ich neskôr vyskúšať."
"Prepáčte," usmiala sa Oyuki. "Ale začína mi byť príliš teplo a dúfala som, že by som mohla dostať prenášadlo."
"Áno, samozrejme," prikývol Profesor. "Tu to je, len povedzte sneh, aby ste ho aktivovali."
"Ďakujem," Oyuki pobozkala Harryho na líce a podala mu malú sklenenú fľaštičku naplnenú priezračnou tekutinou. "Ukážttoto mužovi, ktorý ťa poslal, on už bude vedieť, čo s tým."
"Dobre," prikývol Harry. "Dúfam, že sa ti bude môj ostrov páčiť."
"Oh, bude," prikývla Oyuki. "Dovidenia... sneh."
"Čo bola zač?" Profesor sledoval, ako čudné dievča zmizlo.
"Len dievča, ktoré potrebovalo pomoc," usmial sa Harry. "A mám ešte odkaz, ktorý musím vybaviť, kým odídeme."
"Pripravím Zeppelín na odchod," prikývol Profesor. "Uvidíme sa čoskoro."
"Tak neskôr," kývol Harry.
Zabralo mu niekoľko minút chôdze, kým sa dostal späť do kláštora, v ktorom stretol Kuma.
"Vy už ste tu?" v Kumových oči bol vidieť šok, "rozhodli ste sa s tým neobťažovať?"
"Nie, už som to vyriešil," Harry vytiahol malú fľaštičku, ktorú mu dali. "Poslal som ju na ostrov, kde ju nebude nikto obťažovať a povedala mi, aby som vám ukázal toto."
"Nezabili ste ju," usmial sa Kumo. "Je nezvyčajné vidieť takú úctu k životu u muža s vašimi schopnosťami, poďte so mnou."
"Prečo?" Harry nasledoval muža.
"Pretože dostanete tetovanie," usmial sa Kumo. "Len malé a nezaberie to dlho."
"Prečo to vlastne robím?" Harry mal na tvári pobavený výraz.
"Kvôli daru, ktorý vám dala," kývol Kumo. "Dala vám časť zo seba, jediný spôsob, ako viem že sa to dá použiť, je dať vám tetovanie. Bude to celkom užitočné, dá vám odolnosť voči chladu a väčšiu silu pri kúzlach s chladom a mrazom."
"Ako to bude vyzerať?" povzdychol si Harry, nemal by si predsa len nechať ujsť niečo tak užitočné.
"Ako len chcete," mykol plecom Kumo.
"Čo takto malá snehová vločka," usmial sa Harry, "to sa mi zdá príhodné."
"V poriadku," prikývol Kumo, keď vytiahol svoje nástroje. "Nezaberie to dlho."
"Kde je?" Harry sa pozrel dolu, kde predpokladal, že by tetovanie mohlo byť.
"Pohnite trochu rukou," usmial sa Kumo. "Je tak bledé, že ho neuvidíte, pokiaľ naňho nebude svietiť slnko pod správnym uhlom."
"Ah," prikývol Harry, keď jeho oči konečne zbadali bledomodrú snehovú vločku. "Ďakujem."
"Je tu malý vedľajší účinok, s ktorým som nepočítal," povzdychol si Kumo. "Zdá sa, že keďže išlo o dobrovoľne darovanú časť, zvýšila sa účinnosť a... nuž... prečo sa radšej nepozriete do zrkadla."
"Čo mám hľadať?" Harry civel na odraz v zrkadle.
"Vaše vlasy," Kumo sa slabo usmial. "Zopár z nich má teraz bielu farbu."
"Oh, hej," prikývol Harry. "Nie je to nijako veľa, ale človek si toho všimne, keď sa na to pozerá."
"Áno... nuž, ospravedlňujem sa za to," Kumo vytiahol malú krabicu.
"Netrápte sa tým," pokrčil plecami Harry. "A mal by som už ísť."
"Než pôjdete, dovoľte mi dať vám toto," Kumo mu podal krabicu. "Je tradícia odmeniť hrdinu, kým odíde pri západe slnka."
"Čo to je?"
"Je to krabica," kývol Kumo. "Vnútri krabice je niekoľko vecí, ktoré by sa vám mohli hodiť."
"Aké veci?" uškrnul sa Harry.
"Ďalšia krabica," usmial sa Kumo. "Ktorá má v sebe raz za deň malý kúsok zlata v tvare ryže, zrkadlo, ktoré vám ukážu pravú podobu vecí a malý šperk s názvom magatama."
"Ďakujem," Harry vytiahol zippo. "Profesor... vyneste ma hore."
"Nie, ja ďakujem vám," zašepkal Kumo po odchode pána Blacka, "za to, že ste vyriešili náš problém a ju nechali žiť."
________________________________________
AN: Bola som na väčšine miest z tejto kapitoly. Shinkansen je superrýchly vlak, ani som na to nemyslela, keď som to písala, pretože všetci, čo žijú v Japonsku, to volajú japonským názvom a mne sa to nechcelo meniť. Kitsune je líščí duch, ktorý má rôzny počet chvostov až do deväť, vraj sa môžu meniť na mladé ženy a radi robia žartíky. Yuki Onna je tradičné japonské mytologické stvorenie, v preklade Snehová dáma. Rada necháva ľudí zmrznúť na smrť a občas si berie smrteľného manžela. Kappa je niečo ako vodný démon, ktorý má rád uhorky. Magické tetovania sú v Ázii celkom časté, takmer som ho nechala dostať jedno aj v Thajsku.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zulík | 12. srpna 2015 v 23:46 | Reagovat

Dakujem za dalšiu úžasnú kapitolku

2 sam | 13. srpna 2015 v 20:03 | Reagovat

Díky moc. Velice si cením za nové a nové kapitolky.

3 Atera | 13. srpna 2015 v 22:33 | Reagovat

Vďaka za ďalšiu zaujímavú kapitolu. Veľmi sa mi páči, že stále píšeš a príbeh nestráca takú tú iskru, ako sa to niekedy pri prekladaní stáva. Síce začiatky boli asi najzaujímavejšie a najprekvapujúcejšie, ale stále to má svoju charakteristickú črtu (veselé, vtipné, prekvapujúce a niekedy aj absurdné situácie). Ten náš milý Black má veľa šťastia a fakt dobrú povesť. Niekedy ma až prekvapuje, ku akým 'geniálnym' záverom vedia prísť istí ľudia. <3 ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama