Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

31.kapitola - Chýba mi Thajsko (MaW)

5. srpna 2015 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
A ďalšia kapitola z prekladu poviedky Make a Wish. Celkom dlhá.... Snáď si ju užijete :)




"Nuž," natiahla sa Doktorka. "Myslím, že je čas vrátiť sa do Zepelínu."
"Tiež si myslím," súhlasil Harry a aktivoval prenášadlo.
"Vítajte späť, priateľu," usmial sa Profesor. "Verím, že ste sa zabavili."
"Povedzme len, že mňa to naozaj osvietilo," uškrnul sa Harry. "Bavili ste sa aj vy?"
"Áno," prikývol Profesor. "Architekt odišiel na ostrov, aby začal s prieskumom a kontaktovali sme niekoľko ďalších goblinov kvôli našim plánom ťažiť titánium."
"Skvelé," prikývol Harry. "Absolútne skvelé."
"A ešte," usmial sa Profesor. "Nabrali sme ďalších dvoch členov posádky, Krajčíra a jeho ženu."
"Ako sa volajú?" zažmurkal Harry, ten predavač sa zasa posunul o jedno miesto vyššie.
"Nedokážem ich vysloviť," mykol plecom Profesor. "Takže ich voláme len Krajčír a Pracovníčka s kožou."
"Oh... to je pekné," prikývol Harry.
"Poďme na most," usmial sa Profesor. "Aby sme mohli nastaviť kurz na našu nasledujúcu destináciu."
"Ok," mykol plecom Harry.
Harry a Profesor kráčali na most a Harry sa okamžite vydal do stredu miestnosti.
"Kam teraz?" Profesor ignoroval fakt, že Harry sa chopil kormidla na Zepelíne a vydával zo seba "vrrrrm...".
"Thajsko," usmial sa Harry. "Skvelé pláže a skvelé chrámy."
"Páža," obrátil sa Profesor. "Nastav kurz na Bangkok... urob to TERAZ."
"Naozaj si musíš nájsť lepšiu frázu," odpovedala Páža, keď zadala kurz. "Urob to TERAZ proste nie je to pravé."
"Viem," Profesorovi klesli plecia. "Ale vy všetci ste odmietli môj návrh na zamestnanie scenáristov, ktorí by nám napísali vážne skvelé texty."
"Pôjdem späť do izby," vycúval z miestnosti Harry. "A nechám vás dvoch dokončiť túto konverzáciu v pokoji."
"Je preč," Profesor nazrel cez dvere, aby videl Harryho odchádzať.
"Dobre," Páža sa chytila kormidla. "Vrrrm vrrrm."
"Pôjdem po tebe," Profesor si zmeral kormidlo. "Takže nech ti to netrvá dlho."

IIIIIIIIII

"Dorazili sme," Profesor sa usmieval, keď to oznamoval Harrymu. "Páža a ja ideme na pláž hneď ako vás vysadíme."
"Stretnem sa tam s vami dnes večer," prikývol Harry.
"To nie je potrebné," zažmurkal Profesor. "Môžeme sa tam vrátiť neskôr, ak chcete."
"Dobre," prikývol Harry. "Čo robia ostatní?"
"Doktorka navštívi hadiu farmu červeného krížu, Architekt začína s konštrukciou vašej tmavej pevnosti a Krajčír a jeho žena idú s nami na pláž."
"Hadiu farmu?" zažmurkal Harry.
"Hovorí, že isté časti sú prístupné verejnosti," mykol plecom Profesor. "Nič pre mňa, ďakujem."
"Zabavte sa na pláži," Harry sa dostal k PortTrans doske. "Prenes ma dole."
Harry sa ocitol pred veľkou bronzovou sochou naprostred kruhového objazdu a chvíľu ju len obdivoval. S pokrčením pliec išiel na cestu a zavolal si taxi.
"Áno," muž dal dole okienko.
"Najprv," usmial sa Harry. "Kde som?"
"Wang Win Yai," usmial sa vodič taxíku. "Kam by ste chceli ísť?"
"Je nablízku hadia farma?" Harry nastúpil dovnútra.
"Neďaleko," prikývol muž. "Je za mostom a kúsok po ceste."
"Tak potom poďme tam," prikývol Harry. "Moja priateľka to tam išla navštíviť a ja chcem vedieť, o čom to celé je."
Taxík zabočil na jednu z mnohých ciest okolo kruhového objazdu a pokračoval rovno niekoľko blokov.
"Takže, čo robíte v Thajsku?" spýtal sa taxikár s úsmevom.
"Len návšteva," mykol plecom Harry. "Vyzeralo to tu na pekné miesto."
"Odkiaľ ste?" vodič sa obzrel dozadu.
"Anglicko," Harry vyzrel z okna a všimol si, že taxík ide cez most.
"Pekné miesto?"
"Nie je zlé," prikývol Harry.
Taxík prešiel cez most a okolo veľkej nemocnice, "je to tá veľká budova pred nami."
"Super," prikývol Harry a vytiahol peňaženku. "Zastavte mi tu u okraja."
"Želám pekný deň," vodič sa naklonil dozadu a natiahol ruku.
"Tu máte," Harry pozrel na merač a podal vodičovi okolo päťsto Bahtov.
Harry vystúpil z taxíku a čakal na prechode, kým sa zmenilo svetlo. Prešiel cez cestu, vkročil dovnútra cez veľkú bránu do budovy a ohromene sa rozhliadol okolo.
Harry zaplatil vstupné, išiel do parku a pozrel sa dolu na veľké teráriá s veľkými hadmi.
"Zdravím," zasyčal na jedného veľkého hada. "Aký druh hada si?"
"Kobra kráľovská," odpovedal lenivo had. "Si tu, aby si videl moju show?"
"Áno," zasyčal Harry späť.
"Chvíľu to potrvá," had zdvihol hlavu.
"Ďakujem," usmial sa Harry.
"To bolo úžasne zaujímavé," vyrušil ho hlas za ním. "Nevidel som jedného z vás už veľmi dlho."
"Z nás?" zdvihol Harry obočie.
"Parselan," prikývol muž. "Povedal vám, či je tu šťastný?"
"Bavili sme sa hlavne o show," mykol plecom Harry.
"Fascinujúce," malý muž sa na chvíľu stratil v myšlienkach. "Prepáčte mi moje spôsoby, som Doktor Hanuman Kanchanaburi."
"Pán Black," prikývol Harry. "Čo tu robíte?"
"Pracujem pre červený kríž," usmial sa Doktor Kanchanaburi pyšne. "Používame hadí jed na výrobu protijedov, aby sme mohli liečiť hadie uštipnutia."
"To znie zaujímavo," prikývol Harry. "Koľko hadov tu máte?"
"Celkom dosť," mykol plecom muž. "Neviem koľko presne, len pracujem s jedom... môžem sa vás niečo spýtať?"
"Iste," prikývol Harry.
"Máme tu ženu s istými neobvyklými vzorkami krvi, ktoré podľa nej pochádzajú od muža menom Pán Black, nemohli by ste to byť vy?"
"Mohol," mykol plecom Harry. "Mám tu priateľku, ktorá mohla priniesť moje vzorky krvi."
"Potom by sme sa s ňou mohli stretnúť, aby sme si boli istí, že sa nejedná o inú osobu?" usmial sa Doktor Kanchanaburi, "veľmi rád by som skúsil experiment s jej pánom Blackom a chcem si byť istý, že sa jedná o vás."
"OK," Harryho oči sa trochu prekrížili. "Zaberie to dlho? Je ešte niekoľko vecí, ktoré by som chcel dnes urobiť."
"Nie, nie dlho," potriasol muž hlavou, "aspoň z krátkodobého hľadiska. Budete mať kopec času sa sem vrátiť a vidieť hadiu show."
Harry nasledoval druhého muža do budovy a hore po schodoch.
"Zdravím, pán Black," usmiala sa Doktorka na Harryho. "Čo tu robíte?"
"Profesor spomenul, že sem idete na návštevu a ja som chcel vidieť, čo to tu je," usmial sa Harry. "Už som sa príjemne porozprával s jedným z hadov a s Doktorom Kanchanaburi."
"Jedným z hadov?" zažmurkala Doktorka, "to je vzácny dar."
"Tak mi bolo tiež povedané," Harry sa sucho usmial. "Doktor Kanchanaburi chcel niečo skúsiť."
"Chcel som si uistiť, že nemá problémy s inými typmi jedov, po tom, čo som videl krv a vzorky jedu, čo ste priniesli," prikývol Kanchanaburi. "Ak by ste obaja súhlasili, vstrekol by som do pána Black malé množstvo kobrieho jedu."
"Nemám s tým žiadny problém," mykol plecom Harry. "Doktorka?"
"Nemyslím, že by to mohlo nejako uškodiť," prikývla Doktorka.
"Výborne," usmial sa Kanchanaburi. "A uisťujem vás, že vám nič nehrozí, máme po ruke toľko zásob protijedu, že by sme zvládli akúkoľvek situáciu, ktorá by sa mohla vyskytnúť."
Harry si vyhrnul rukáv a vystavil holú pažu. "Do toho."
Kanchanaburi vytiahol malú ihlu a podal ju Doktorke. "Keďže jeho lekárkou ste vy, bolo by možno najlepšie, ak by ste samotnú injekciu pichla sama."
"V poriadku," Doktorka potrela malú časť kože a vpichla ihlu.
"Urobíme to, že vás teraz budeme niekoľko minút sledovať, aby sme videli, či má jed na vaše telo nejaký účinok," usmial sa Kanchanaburi. "Potom by som si rád zobral zopár vzoriek krvi aj ja."
"Ok," prikývol Harry. "Čo potom?"
"Potom," uškrnula sa Doktroka. "Ma bude na kolenách prosiť, aby som ho nechala dať mi ďalšie jedy, ktoré by som do vás vpichla."
"A ponúknem ti jedno z mojich detí, aby som získal vzorky krvi a nespracované dáta," zasmial sa Kanchanaburi. "Si zlá zlá žena, keď ma nechávaš v domnienke, že sa nepodelíš o túto príležitosť na výskum."
"Oh Hanuman," the Doctor fluttered her eyelashes. "You say the sweetest things."
"Oh, Hanuman," Doktorka zatrepotala mihalnicami. "Hovoríš tie najkrajšie veci."
"To všetko závisí od toho, či mi dovolíte pokračovať v tejto štúdii," usmial sa Kanchanaburi. "A neklamem, keď tvrdím, že ma zničíte, ak mi to nedovolíte."
"Máte to mať," Harry sledoval, ako Doktorka napísala niekoľko riadkov. "Našli ste niečo?"
"Niečo čudné," prikývla Doktorka.
"Čo to je?" spýtal sa Kanchanaburi nedočkavo.
"Jeho krv okamžite reagovala na nový typ jedu, premenila sa a jeho telo presmerovalo infikovanú krv do miesta okolo tesáku v jeho kosti," Doktorka potriasla hlavou. "Musím urobiť ešte niekoľko testov."
"Ako sa zmenila?" spýtal sa Harry nervózne.
"Očakávala som, že jed bude mať malý alebo žiadny účinok," vzhliadla Doktorka od svojich poznámok. "Namiesto toho sa vaše telo zmenilo na nový typ jedu a tým ste získali imunitu... Nie som si istá, prečo ho presunulo do miesta okolo starej rany."
"Pravdepodobne funkcia toho zariadenia, ktoré ste mi tam dali," pokrčil plecami Harry. "Čo sa stane teraz?"
"Teraz?" uškrnula sa Doktorka, "vy pôjdete a pozriete si show. Neskôr uvidíme, čo môžeme urobiť s dátami, ktoré sme teraz získali."
"Ďakujem, že ste mi dovolili s vami pracovať," Doktor Kanchanaburi sa zoširoka usmial. "Bolo mi potešením."
"Rád som pomohol," Harry zamával na rozlúčku a vyšiel von, aby si pozrel show.
Harry strávil niekoľko príjemných minút sledovaním, ako malí muži dvíhajú, kŕmia a berú jed od hadov, väčších ako oni sami. Na záver show Harry vyšiel von z budovy a zavolal si taxi.
"Kam to bude?" spýtal sa vodič, keď Harry nastúpil.
"Kao Sanh Road," odpovedal rýchlo Harry. "Počul som, že je to dobré miesto."
"Možno," mykol plecom vodič. Premávka nebola hustá a tak zabralo len niekoľko minút, kým sa dostali na miesto. Harry zaplatil, vyšiel z taxíku a rozhliadol sa okolo. Celá ulica bola zablokovaná a naplnená cestovateľmi.
Harry s úsmevom vošiel do davu, aby videl, čo robia, ale bol rýchlo sklamaný, keď prešiel ulicou. Zdalo sa, že tam nie je nič iné ako lacné mládenecké hostely a cestovné agentúry. S povzdychom podišiel Harry k modrej budove a posadil sa na obrubník.
"Čo sa deje?" zastavil sa pri Harym pár bacuľatých švédskych cestovateliek.
"Moja príručka hovorí, ako je toto miesto skvelé, ale trochu mňa to sklamalo," povzdychol si Harry.
"Je to oveľa lepšie v noci," usmiali sa dievčatá. "Vráťte sa až vtedy, ten rozdiel je ohromujúci."
"Vďaka," rozveselil sa Harry. "Už ste vy dve raňajkovali?"
"Ponúkate?" zachichotali sa dievčatá.
"Iste," prikývol Harry. "Kam by ste chceli ísť?"
"Tá modrá budova tamto má dobrú taliansku kuchyňu," usmiali sa dievčatá. "Alebo by sme mohli ísť k jednému pouličnému stánku o pár ulíc ďalej."
"Thajské jedlo znie dobre," usmial sa Harry. "Nikdy som si nemyslel, že dáva zmysel ísť do nejakej krajiny a neochutnať jej jedlo."
"Tak potom vieme presne o jednom mieste," jedno z dievčat sa uškrnulo. "Má dobré jedlo a nie je odtiaľto ani ďaleko."
Harry a dievčatá išli do reštaurácie a objednali si jedlo.
"Varujem vás," jedno z dievčat sa uškrnulo, keď jedlo dorazilo. "Tu je jedlo naozaj ostré."
"Nežartovali ste," Harry sa takmer udusil na prvom súste. "Ale je to dobré."
"Po tomto je tu pár obchodov, ktoré sme chceli navštíviť," dievčatá si vymenili úsmev. "Nechceli by ste sa pridať?"
"Iste," mykol plecom Harry a hneď ako dojedli sa ocitol ťahaný do malého obchodu.
Miesto bolo plné malých bronzových sôch a drevených rezieb.
"Môžem vám s niečím pomôcť?" mladá žena za pultom sa široko usmiala, keď trio vstúpilo.
"Dúfala som, že by som si mohla kúpiť jednu z tých sôch," jedno dievča ukázalo na sochu za pultom.
"A ja som chcela nejaké rezby," druhé dievča ukázalo na niekoľko malých drevených rezieb. "A mohli by ste mi ich zabaliť?"
"Samozrejme," prikývla žena a obrátila sa na Harryho. "A čo vy?"
"Nuž..." Harry sa rozhliadol po obchode a všimol si jednu vec, ktoré zdanlivo svietila po jeho pohľadom Mága. "Chcel by som ten amulet."
"Dobrý výber," prikývla žena. "Mnohí ľudia si myslia, že prináša šťastie."
"To by sa mohlo hodiť," Harry zaplatil za nákup.
"Vadilo by vám pomôcť nám odniesť tie veci do hotelovej izby?" dievča ukázalo na ich nákup, "nie je to ťažké, ale je trochu nepríjemné to niesť bez tašky."
"Iste," prikývol Harry. "Rád pomôžem."
Dievčatá zaviedli Harryho do jednej z mnohých postranných uličiek, okolo holičstva a cez ďalšiu ulicu do malého hotelu.
"Pekné miesto," Harrymu sa páčilo okolie, ktoré bolo krajšie ako u väčšiny hostelov.
"Stálo to trochu viac," prikývli dievčatá. "Ale je to oveľa čistejšie a príjemnejšie."
Harry vyšiel z hotelu o niekoľko hodín neskôr a privolal si ďalší taxík.
"Kam teraz?"
"Sakhumvit," Harry zatvoril oči a začal počúvať rádio.

IIIIIIIIII

"Tak?" zavrčal Voldemort.
"Našli sme ho, pane," prikrčil sa Červochvost. "Je v Thajsku."
"Zober si nejakých nováčikov a zabite ho," Voldemort už začínal byť unavený z toho, že musel robiť každých pár dní to isté.
"Ďakujem, pane," prikývol Červochvost. "Stane sa tak, ako hovoríte."
"Toto je len malá ochutnávka toho, čo ťa bude čakať, ak zlyháš... CRUCIO."
Peter sa chvíľu zvíjal v agónii, kým Voldemort nezrušil kliatbu. Nestrácal čas, poponáhľal sa vyjsť z miestnosti a zhrabol nejakých nováčikov.
"TY," ukázal Červochvost. "A tvoji dvaja priatelia."
"Čo je?" mladý Smrťožrút už počul príbehy o tom, čo sa stalo Smrťožrútom, ktorí išli s tou krysou.
"Temný pán mi prikázal zobrať vás na lov," uškrnul sa Červochvost. "Poďte so mnou."
Traja Smrťožrúti s veľkou neochotou vstali a nasledovali kryse podobného muža.
"Dotknite sa toho prenášadla," odfrkol si Červochvost.
"Ani náhodou," jeden zo statočnejších potriasol hlavou. "Počul som o tom, čo deje, keď sa pokúšaš dostať prenášadlom k Blackovi."
"Neprenášame sa k Blackovi," uškrnul sa Červochvost. "Prenesiem sa o pár blokov ďalej... Black nebude mať čas urobiť tie svoje malé triky."
"Kam ideme?" nováčik to chcel odďaľovať tak dlho, ako len mohol... možno Black odtiaľ odíde skôr, než sa tam dostanú.
"Nejaké miesto s názvom Kovboj," Červochvost začínal strácať trpezlivosť. "Teraz si zoberte to zatracené prenášadlo."
S posledným pohľadom a s veľkou neochotou umiestnili Smrťožrúti dlane na prenášadlo.
"Čo sa deje?" zavolal jeden z nováčikov, prenášadlo s nimi pristalo vo veľkom dave a on sledoval, ako niekoľko muklovských žien schytilo jeho spoločníkov a začalo ich ťahať preč.
"Nerobte nič," Červochvost bol trochu nazlostený, že žiadne dievča nejavilo o neho záujem, "nemôžeme si dovoliť urobiť scénu... dostaň sa k Blackovi a zaútočíme na neho, keď sa znovu spojíme."
"Rozumiem," prikývol Smrťožrút, keď ho zatiahli do jedného neďalekého baru.
Peter sa premenil do krysy a dostal sa na miesto, kde, ako mu povedali jeho kontakty, by mal nájsť pána Blacka.
Peter strávil niekoľko minút sledovaním muža, o ktorom veril, že je pán Black, kým sa k nemu pripojil jeho team.
"Čo vám to tak dlho trvalo?" zavrčal Peter.
"Tie dievčatá boli veľmi vytrvalé," odpovedal jeden nováčik nervózne.
" A boli silnejšie ako vyzerali," súhlasil druhý. "Nechceli ma nechať ísť."
"To je jedno," odfrkol Červochvost. "Počkáme, až bude dobrá príležitosť ho zložiť, a potom zaútočíme."

IIIIIIIIII

Harry vystúpil z taxíku a začal kráčať dlhým bulvárom. Občasné pohľady do bočných ulíc šokovali a zahanbili chlapca, keď začal poberať veci, ktoré Bangkok ponúkal.
Po chvíli si začal byť vedomý zvláštneho svrbenia v centre chrbta. Rýchly pohľad naokolo neutíšil jeho narastajúcu nervozitu a Harry sa rýchlo presunul do jednej z bočných ulíc, aby buď striasol nepriateľa, alebo našiel izolovanejšie miesto, kde by to mohol s nimi rýchlo ukončiť.
O desať minút Harry vošiel do opustenej aleje. Skryl sa pri jedných dverách a čakal na svoje tiene.
"Vieme, že ste tu, Black," zavolal Červochvost nervózne. "Vyjdite von bez prútika a my nezraníme žiadnych muklov."
"Červochvost," zavrčal Harry. O sekundu neskôr z jeho prútika vystrelil dlhý ohnivý bič.
"Povedal som, pustite prútik alebo začneme zabíjať muklov," Červochvost si bol istý, že Black nebol ten typ, čo by nechal zomrieť nevinných, a preto strávil väčšinu času, kedy sa zotavoval, rozmýšľaním o pláne na útok.
"Zomri," Harry pohol špičkou prútika a poslal do krysej tváre prúd ohňa.
Červochvost kričal, keď cítil, ako mu oheň spaľuje tvár a jeho ruky zúfalo hľadali prenášadlo, ktoré bolo jeho jediná nádej na útek. Krysa mala šťastie a podarilo sa jej nájsť a aktivovať prenášadlo len chvíľku predtým, ako by Harryho nasledujúci útok zmaril jej život.
Nehybní Smrťožrúti sa takmer pomočili, keď oči pána Blacka preskočili z miesta, kde bola jeho posledná obeť, a zamerali sa na nich.
"Do pekla s tým," zakričal jeden nováčik. "Premiestnime sa."
Ostatní nováčikovia so strachom prikývli a pokúsili sa utiecť, nebezpečenstvo bolo priveľké. Premiestnenie bolo vždy nebezpečné, plus stres z boja... nuž, povedzme len, že ich šance na prežitie boli o dosť vyššie, než keby sa rozhodli ostať.
Harry zavrčal, keď sledoval útek Smrťožrútov. V mysli si pridal ďalšiu čiarku do zoznamu príležitostí, kedy nechal Červochvosta utiecť a povzdychol si... všetko bolo až príliš dobré, kým sa toto nestalo.
"Čo sa deje?" do aleje sa vrútilo niekoľko mužov s vytiahnutými prútikmi.
"Útok Smrťožrútov," Harry pomaly zložil prútik. "Všetci utiekli."
"Vaše meno, pane?" muž vpredu skupiny vytiahol malé magické nahrávacie zariadenie.
"Pán Black," Harry si nevšimol, ako si muži vymenili šokované pohľady. "A vyzerá to, že mi tí idioti opäť pokazili deň."
"Rozumiem," muž vypol zariadenie a dal ho späť do vrecka. "Môžete ísť."
"Ďakujem," Harry si schoval prútik a vyšiel z aleje... prečo sa tieto veci stávali práve jemu?
"Prečo ste ho nechali odísť?" jeden z príslušníkov Výkonu práva sledoval Harryho odchod.
"Nepočul si jeho meno?" muž napredu sa uškrnul.
"Čo s jeho menom?"
"Pán Black je jeden z najnebezpečnejších mužov na zemi," potriasol muž hlavou. "A z toho, čo o ňom viem, by neurobil nič bez dobrého dôvodu... okrem toho, prečo by ma malo trápiť, ak sa dlhonosáň rozhodne zabiť skupinku iných dlhonosáňov?"
"Pane," prerušil ho jeden z ďalších mužov. "Ochrany zachytili známky niekoľkých nehôd s premiestnením dolu na ulici tesne predným, ako sme prišli... myslíte, že by sme to mali skontrolovať?"
"Prečo nie," mykol plecom muž. "Môže to byť zábava vypočuť si, čo nám povedia."
Muži sa dostali dolu na ulicu a strávili niekoľko minút obdivovaním pulzujúcej masy mäsa, ktorá kedysi bývala smrťožrútskym zabijáckym teamom.
"Počul som, že rád necháva veci vyzerať ako nehody," prikývol muž s veľkou dávkou uspokojenia. "Som rád, že moje informácie boli presné."
"Čo chcete, aby sme urobili?"
"Zoberte ich do hlavného sídla a skúste, či sa dajú dať opäť dokopy," uškrnul sa muž. "Rád by som sa s nimi trochu pohral."

IIIIIIIIII

"Čo sa stalo?" otvorili sa Smrťožrútove oči.
"Dúfal som, že mi to poviete vy," Smrťožrút sa otočil a zameral na malého muža v oficiálne vyzerajúcej uniforme vedľa svojej postele.
"Nič vám nepoviem," zavrčal obranne Smrťožrút.
"Vaši priatelia povedali niečo podobné," prikývol muž. "Veľmi dobre... môžete ísť."
"Čo?" Smrťožrútove oči sa rozšírili.
"Môžete odísť," muž v uniforme sa strašidelne usmial. "Z toho čo vieme ste neporušili počas svojho pobytu žiadne zákony, takže môžete odísť."
"Nemôžem odísť," Smrťožrút potriasol hlavou. "Zabije ma."
"To ma netrápi," muž v uniforme mykol plecom. "Neporušili ste žiadne zákony, takže vás tu nemôžem držať a vy môžete odísť."
"Porušil som kopec zákonov," koktal Smrťožrút. "Poviem vám čokoľvek chcete počuť, len ho nenechajte dostať ma."
"Áno," prikývol muž v uniforme. "Vaši priatelia odpovedali tiež niečo také..."

IIIIIIIIII

Petra zamestnávala činnosť, ktorou sa zaoberal len málokedy... rozmýšľanie. Predtým si myslel, že má šťastie, keď sa mu podarilo vyviaznuť zo stretnutí s pánom Blackom živý. Teraz... teraz musel zvážiť niečo desivé.
"Zabíja ma po kúskoch," otriasol sa Peter. "Robí to pomaly, naťahuje to, aby to ešte zhoršil."
Peter bol zbabelec, to bola jedna z vecí, ktoré musel prijať. Nebol mocný, nebol pekný a nebol statočný. Pridal sa k Voldemortovi zo strachu, zradil svojich priateľov zo strachu a strávil roky ako domáci miláčik jednej rodiny zo strachu.
"Zabije ma hneď ako ho tá hra prestane baviť," Peter nechcel zomrieť. "Musím vymyslieť, ako ostať v bezpečí."
________________________________________
AN: Wang Win Yai je veľmi blízko miestu, kde bola moja izba, má dobrý obchod so zmrzlinou a každý deň som si tam dávala shake alebo dva. Chýba mi Thajsko a ja sama som navštívila väčšinu miest v tejto kapitole. Konverzácie z taxikármi som písala zo svojich spomienok (aj tie veľmi krátke). Ak chcete vedieť čo Harry robil v hoteli, tak tam hral šachy.
________________________________________
OMAKE: Ktoré nemá nič spoločné s príbehom.
Harry vošiel do izby dievčat a položil veci na posteľ.
"Musíme sa priznať," jedno dievča sa usmialo. "Že sme mali aj iný dôvod na to, aby sme vás sem pozvali."
"Aký?" Harry nadvihol obočie.
"Sme členkami elitnej švédskej agentúry," jedno bacuľaté dievča odpovedalo.
"Tajné meno Švédsky Bikini Team alebo SBT," pridalo druhé dievča. "A chceli sme, aby ste sa k nám pridali."
"Musel by som sa stať ženou?" Harry si zmeral východ.
"Nie," potriasli dievčatá hlavami. "Vždy sa nám hodí niekto, kto by nás natieral opaľovacím olejom, to by ste robili."
A tak Harry žil šťastný život a Voldemort... udusil sa alebo tak niečo.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Petr | 5. srpna 2015 v 23:42 | Reagovat

Dík, za novou kapču Petigrew má strach a ten závěr s bikinami byl super. Petr

2 Sisa | 6. srpna 2015 v 18:17 | Reagovat

Skvelé ako vždy :D

3 Atera | 8. srpna 2015 v 12:20 | Reagovat

Fakt dobré... Asi zacnem ľutovať Voldyho. Už sa teším na ďalšiu kapitolu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama