Plačící17.5. o 19:48 - len tak náhodou som zase zavítala na svoju stránku a prečítala si mesiac staré komentáre, ktoré som videla prvý krát... Potešili ma, čo vám poviem :) Ale aby som tak nejako odpovedala na ozáku, ktorá trápi asi väčšinu mojich čitateľov - čo je s Make a Wish - tak... no, píšem bakalárku, mám teraz skúšky a za mesiac štátnice. A prd viem. Tento mesiac bude pekelne hektický a ja len dúfam, že ho prežijem. Každopádne... poviedka MaW BUDE dokončená. Len neviem kedy. Prosím, pochopte že teraz sa na preklad nemôžem sústrediť, lebo mňa obťažuje život...

30.kapitola - Pľuvadlo Vesmíru (MaW)

2. srpna 2015 v 19:59 | Altheda |  Make a wish
A je tu ďalšia kapitola z prekladu poviedky Make a Wish. Názov kapitoly je Universe's Spitoon, čo v doslovnom preklade znamená Pľuvadlo vesmíru. Ak by mal ale niekto lepší nápad, ako to preložiť, sem si ním... Snáď si kapitolu užijete :)





"Haló?" zaklopala Amélia Bonesová na dvere jednej z viac... excentrických rodín v čarodejnom svete. "Je tu niekto?"
"Ty," zavrčal Laetus, keď otvoril dvere. "Do mojej kancelárie. Hneď."
"Čo?" Améliu varovali, oh, prečo im len neverila.
"SADNI," Laetusova tvár zredla. "Vieš, ako hlboko kleslo oddelenie kvôli tebe?"
"Um... nie?"
"NIE?" Laetus hodil na stôl veľkú zložku dokumentov, "za posledný mesiac si zničila päť áut a stála mesto päťdesiat miliónov dolárov."
"Oh," zažmurkala Amélia.
"Áno, Oh," povzdychol si Laetus. "Starosta ide po Náčelníkovom zadku a Náčelník ide po mojom zadku... Už by som ťa dávno vykopol, ak by si nebola tak dobrý policajt."
"Vďaka?" Zažmurkala, "môžem sa s vami porozprávať o..."
"Veľkej buste Hrdinky," prikývol Laetus. "Dobrá práca... nabudúce ale nechaj jedného z nich nažive, tí hnusní reportéri o tebe píšu všelijaké veci."
"Reportéri?"
"Kiahne na nich všetkých," prikývol Laetus. "Nenájdeš viac zbytočné alebo nečestné zamestnanie. Ukáž mi reportéra a ja ti ukážem niekoho, kto je príliš hlúpy a nečestný, aby to urobil v reálnom svete."
"O... k," zažmurkala. "Dúfala som, že sa vás spýtam na..."
"Otec," do miestnosti vtrhla Luna a začala gániť. "Znovu si si dal svoju medicínu, však?"
"Chcem váš odznak a zbraň, Lovegoodová," zavrčal Laetus. "Na neriadenú strelu, ako ste vy, tu nie je miesto. To, čo ste urobili podozrivým v kauze Morales... nuž, povedzme len, že vy patríte za mreže rovnako ako oni."
"Vomitus Maximus," švihla Luna prútikom. "Môžeš znovu prehovoriť bez vracania, keď sa začneš správať normálne."
Z mužových úst vyrazil trojmetrový prúd vracania a vyšiel príhodne von najbližším oknom.
Bonesová sledovala výmenu medzi nimi so šokovaným zdesením, "um... prepáčte?"
"Zdravím, Vedúca Bonesová," usmiala sa Luna. "Veľmi ma mrzí to, ako sa choval otec."
"Spomenuli ste niečo o medicíne?" Bonesová sa snažila pochopiť situáciu.
"Áno, občas sa takto správa," prikývla Luna. "Snažila som sa tie pilulky schovať, ale otcovi sa vždy podarí ich nájsť."
"Ja... rozumiem," Vedúca nerozumela.
"Neviem, prečo si začal myslieť, že sme policajti," pokrčila Luna plecami. "Každý vie, že sme tajní agenti, ktorí pózujú ako reportéri, ktorí pózujú ako muž a jeho dcéra."
"Áno... nuž... jasné. Dúfala som, že by ste mi mohli poskytnúť informácie, ktoré máte na pána Blacka." Vedúca si povedala, že to zvládne, potrebovala tie informácie a zdalo sa, že títo dvaja ich majú viac ako ktokoľvek iný.
"Ok," mykla plecom Luna. "Chcete zostaviť plán na splátky alebo zaplatíte jednorazovou platbou?"
"Čo?"
"Práca tajného agenta je tvrdá a príliš veľa nevynáša," vysvetlila Luna šeptom.
"Oh... ja... rozumiem," prikývla Amélia. "Čo keby som vytvorila účet a zaplatila vám za informáciu, keď ju dostanete?"
"Ok," Luna sa sústredila na bod tri metre naľavo a pätnásť metrov za hlavou vedúcej.
"Nuž," usmiala sa Amélia nervózne. "O tých informáciách."
"Blargg," otvoril Laetus ústa.
"Si pripravený byť znova reportér, otec?" uškrnula sa Luna.
"Blarrg," prikývol Laetus.
"Dobre teda," Luna odstránila kúzlo. "Dúfam, že si sa naučil tvoje blarrg."
"Nezabudni, že ja som ťa naučil to kúzlo," Laetusov úškrn bol príliš namyslený. "A viem Blarg."
"Blarrg," zagánila na neho Luna. "Ale nevieš ho odstrániť a ja áno."
"Blarg"
"Je mi ľúto čohokoľvek, čo je pod tým oknom," zamrmlala si Amélia pre seba.
"Teraz, dohodnime sa, že toto nebudeme robiť až do ďalšieho dňa oslavy vrhania zvratkov," kývla Luna, keď znovu odstránila kúzlo z jej otca.
"Deň oslavy vrhania zvratkov?" Amélia vedela, že toho bude ľutovať.
"Áno," prikývol Laetus. "Všimol som si, že niekoľko muklovských inštitúcií vysokého učenia máva festivaly, kde niekoľko študentov vrhá zvratky... úžasné zvyky, ktoré majú tí muklovia."
"A tie informácie?"
"Tu sú," Luna jej hodila veľký fascikel. "Zaplaťte nám, keď budete môcť."
"Dokiaľ je to čoskoro," dodal Laetus. "Musím kŕmiť nenažratú potvoru z pekiel a držať ju od zvyšku ľudstva."
"Otec," zažmurkala Luna. "Hovoríš o mne tie najkrajšie veci."
"Tak ja už pôjdem," Bonesová si rýchlo prešla zložku a bola ohromená, ako dôkladná bola.
"Nenechajte, aby vás dostala Zubatoryba," odpovedala šťastne Luna.
"Ja... nenechám," sľúbila Bonesová. Keď sa vracala do kancelárie, napadla ju strašná myšlienka. Zložka obsahovala oveľa viac detailov ako normálne informácie od reportérov... čo ak to Lovegoodove dievča nežartovala o tom, že sú tajní agenti? Obaja boli poslední ľudia, od ktorých by človek očakával, že budú pracovať pre... niekoho ako pán Black. Oči sa jej od šoku rozšírili, Bonesová zamrzla. Na jednej strane, nemala žiadne dôkazy... ale na druhej, veľa by sa tým vysvetľovalo.
Amélia vyšla von a prešla okolo veľmi nahnevaného a zvratkami posiateho poštára. Prešla okolo rohu domu, aby sa vyhla pozornosti úbohého poštára a s pop zmizla.
Prvá vec, ktorú po svojom návrate urobila bola, že vytiahla kus pergamenu a napísala zopár známych faktov o rodine Lovegoodovcov. Prvá bola, že Luna bola Potterovou priateľkou a bola s ním aj v Oddelení záhad. Druhá bola, že pochádzala z rodiny, známej svojou excentrickosťou, tak známou, že len málo čarodejníkov im venovalo pozornosť alebo ich bralo aspoň trochu vážne... nuž, teda donedávna, kým sa neobjavil Black a nedokázal, že aspoň jeden z ich bláznivých nápadov bol pravdivý... a predpokladala, že aj ten o návrate temného pána. Štvrtá bola Black, rodina vedela o tomto záhadnom mužovi viac ako ktokoľvek iný.
Amélia sa zamračila, veci boli príliš uhladené a prvá vec, ktorú sa naučila ako mladá vyšetrovateľka bola, že keď do seba veci pekne zapadali, niečo vynechala, nič totiž nebolo perfektné. Na druhej strane, akí špehovia by oznámili, že sú špehovia? Jeden by si myslel, že by sa snažili zapadnúť, nikto by si nemyslel, že... zamrzla. Nikto by nepredpokladal, že niekto tak okázalý by bol špeh, a samotná myšlienka, že by oznámili svoju profesiu...
Amélia zničila svoj zoznam rýchlym zabezpečovacím kúzlom. Na jednej strane, nič nebolo dokázané. A na druhej... na druhej si zabezpečí predplatné toho ich časopisu.

IIIIIIIIII

"Len vy, Profesor," uškrnul sa Harry. "Kde práve teraz sme?"
"Sme nad tropickým ostrovom," usmial sa Profesor. "Páža a ja sme chceli stráviť nejaký čas na pláži."
"Mohli by ste pre mňa zabezpečiť prenášadlo?" zívol Harry.
"Isteže," prikývol Profesor. "Ale ak by som mohol, rád by som niečo navrhol."
"A čo?" zažmurkal Harry.
"Je neskoro," ukázal Profesor na veľké hodiny. "Prečo nestrávite zvyšné hodiny slnečného svitu s nami na pláži? Tak zajtra môžete čerstvý začať."
"Ok," prikývol Harry. "To znie ako dobrý nápad."
"Skvelé," Profesorov úškrn sa rozšíril. "Len pôjdem pre Pážu."
"Urobte to," prikývol Harry, keď si menil oblečenie na niečo lepšie na pláž, "stretnem sa s vami v Prenosovej miestnosti."
Harry kráčal do prenosovej miestnosti a čoskoro sa k nemu pripojili nadšení Profesor a Páža.
"Som tak rada, že ste sa rozhodli k nám pripojiť," Páža bola viac veselá ako obyčajne. "A aby som ochránila našu kožu pred slnkom a soľou, vynašlo som tento elixír."
"Výborne," zažmurkal Harry. "To znie super."
"Všetci sa napite," Páža poslala fľašu ostatným. "Snažila som sa, aby táto dávna chutila ako jahody."
"Moja chutí ako staré ponožky," zakuckal sa Profesor.
"Presne tak," Páža si zobrala fľašu späť. "Hádam, že ma ešte stále hnevá fakt, že si sa nechal uniesť a narušil tak moju dovolenku v Egypte."
"Ticho, Diablova žena," mračil sa Profesor.
"Diablova žena?" Pážine oči zahoreli, "pozrime sa, ty máš čo hovoriť, malý troll."
"Troll? TROLL?"
"Myslím, že by bol vhodný čas ísť teraz na pláž," navrhol Harry.
"Ok," prikývla Páža.
"To znie dobre," súhlasil Profesor.
Traja priatelia sa preniesli dole a ocitli sa v odľahlej zátoke.
"Je to tu skvelé," obzrel sa Harry okolo. "Úplne fantastické."
"Celý pás zeme patrí jednej čarodejníckej rodine, takže nás nebude nikto rušiť," usmial sa Profesor, "dokonca ani rodina."
"Ani rodina?" Harry mal z odpovede zlý pocit.
"Žijú v Anglicku," zívla Páža. "Jedného z nich poznám a povedali, že tu môžeme stráviť toľko času, koľko len chceme."
"Oh," uvoľnil sa Harry. Naozaj sa potreboval naučiť, že nemá pochybovať o svojich priateľoch.
Páža rozprestrela deku a všetci traja sa na ňu posadili.
"To je život," zatvoril Harry oči. "Potrebujem na pláži tráviť viac času."
"Súhlasím," prikývol Profesor. "Myslím, že... čo to máte v ruke?"
"Toto?" Harry otvoril ruku, aby ukázal kameň, ktorý sa práve chystal hodiť na hladinu. "Len kameň."
"Nechali by ste ma preskúmať ho?" Profesor natiahol dlaň.
"Iste," mykol plecom Harry. "Pokojne si ho zoberte."
"Čo je to, Profesor?" naklonila sa dopredu Páža.
"Zdá sa, že obsahuje vysokú koncentráciu titánia," odpovedal Profesor. "Čítal som, že pláže tu naokolo majú bohaté zásoby titánia, ale nikdy som nič podobné nevidel."
"Škoda, že nemôžeme ísť do oceánu a nájsť zdroj," zívol Harry. "Myslím, že som o tom niečo videl v telke."
"Možno by sme mohli niečo urobiť," usmial sa Profesor. "Porozprávam sa o tom neskôr s Architektom... čo nás vedie k veci, o ktorej sme sa s vami ja a Páža chceli porozprávať."
"Pokračujte," prikývol Harry. "Počúvam."
"Páža a ja sme našli perfektný ostrov na predaj," usmial sa Profesor. "Neúrodný, opustený, pokrytý nespočetnými kúzlami, ktoré odpudzujú takmer čokoľvek, čo má dočinenia s ľuďmi."
"Dosť veľký, aby sme tam mohli vybudovať veľkú pevnosť, ale malý, aby sa dal ľahko obrániť," dodala Páža, "taktiež je to nezabraná zem, takže nás nebudú otravovať žiadne hlúpe nariadenia, ktoré by nám zabraňovali v "porušení zákonov prírody" alebo "nájdení vecí, ktoré ľudstvo nemalo vedieť"."
"A najlepšie na tom je, je blízko Antarktídy, takže tam bude vždy dosť tučniakov na jedenie," dokončil Profesor s nadšeným úsmevom.
"Tučniaky?" Harry sa prinútil ďalej sa nepýtať, "a prečo mi to všetko hovoríte?"
"Nuž," začal Profesor. "Tak trochu sme dúfali, že by ste ho boli ochotný kúpiť."
"Prečo si ho nekúpite sami?" spýtal sa Harry s nadvihnutým obočím.
"Nie sme príliš dobrí v hospodárení s peniazmi," vysvetlila Páža so zahanbeným výrazom. "A tak sme vám dali rozhodujúci podiel z našej spoločnosti a sebe pridelili len malé percento profitov na financovanie výskumu."
"Oh," Harry bol zarazený. "Iste, môžeme ho kúpiť, ak chcete."
"Super," zatlieskala Páža. "Poviem Architektovi, aby začal s návrhom toho miesta."
"Ako sa volá tá spoločnosť?" Harry nemohol uveriť, ako veľmi sa jeho život zmenil za tak krátky čas, čo opustil školu.
"Black As," odpovedal pyšne Profesor.
"Black a.s.?" prikývol Harry.
"Nie," potriasla hlavou Páža. "Black As... Profesor nevie čítať."
"Prečo nie Profesorova spoločnosť alebo Korporácia Páža?" Harry mal problémy sledovať ich logiku. "Prečo to pomenovať po mne?"
"Korporácia Páža?"" Páža si zamyslene pošúchala bradu, "môže sa tak volať naše oddelenie elixírov?"
"Ako chcete," pokrčil plecami Harry.
"Pomenovali sme to po vás z niekoľkých dôvodov," usmial sa Profesor. "Hlavne, nič z tohto by sa nestalo bez vašej pomoci."
"Ok," natiahol sa Harry. "Ďakujem."
"Za málo," kývol Profesor.
"Hej," usmiala sa Páža.
"Mám pre vás dvoch ďalší nápad," Harry si položil hlavu na svoje ruky. "Rozumiem, že Zippo sú príliš malé na posielanie veľkých vecí, ale..."
"Ale?" Profesor sa nemohol dočkať, kým bude počuť priateľovu myšlienku.
"Ale nemohli by ste to používať s PortTrans?" usmial sa Harry, "tak by sme sa mohli premiestniť ku každému so Zippo."
"Nefungovalo by to," pokrútil hlavou Profesor. "Možno by sme prišli na niečo s manuálne vytvorenými prenášadlami, ale nemáme technológiu, ktorá by dokázala uskutočniť váš nápad... nanajvýš by sme mohli posielať malé neživé objekty."
"Ako malé?" Harry sa usmial, keď videl, že Profesor naznačuje veľkosť rukami, "prečo to nepoužijeme na donášku vecí? Boli by sme najrýchlejší donáškový biznis na svete, prenos vecí za tridsať sekúnd alebo je to zadarmo."
"Možno by sme to mohli urobiť," prikývla Páža. "Ale nepáči sa mi myšlienka dávať veci zadarmo."
"Potom tú časť vynechajte," mykol plecom Harry. "Vlastne, nechajte ich zaplatiť extra za našu rýchlu donášku."
"Ok," prikývla Páža. "Teraz si poďme zaplávať."
"Posledný je pohár nejakej hnusnej gebuziny," zavolal Profesor. "Pravdepodobne niečoho, čo silne smrdí po síre."

IIIIIIIIII

Nasledujúci deň prenášadlo prenieslo Harryho na zaplnenú ulicu celkom veľkého mesta.
"Tu ste," z jedného z mnohých obchodov vystúpil muž a chytil Harryho za rameno. "Mali ste tu byť už minulú noc... viete ako ťažké bude dostať všetko naspäť do pôvodného plánu?"
"Huh?" Harry civel na zjavne bláznivého muža.
"Tu sú vaše prenášadlá," muž mu podal niekoľko malých kovových prsteňov. "A tu sú vaše suveníry, bronzová socha Kali a starý Chakram, o ktorom som si istý, že má všelijaké záhadné sily... vlastne, stavil by som sa, že oboje majú nejaké zvláštne a neobyčajné sily."
"Čo sa deje?" Harry schmatol predmety ľavou rukou, aby mal pravú voľnú na prípadný duel, ktorý sa zdal byť na ceste.
"Meškáte, to sa deje," zagánil na neho muž. "Neurobili ste minulú noc žiadnu z vecí, ktoré som vás videl robiť... čo sa stalo?"
"Išiel som na pláž," Harry nechal ruku s prútikom klesnúť. "A stále ste nezodpovedali moju otázku."
"Ak chcete odpovede, potom sa choďte porozprávať s mojím bratrancom v Anglicku, pretože všetko toto je jeho chyba," muž sa pozrel dolu na malý kúsok papiera. "Kontaktoval som krajčíra, ku ktorému ste mali ísť, on a jeho žena kontaktujú vašich priateľov... čo som zabudol?"
Harryho oči sa rozšírili, keď cítil, ako ho ťahá prenášadlo na ďalšie miesto.
"Oh, iste," muž sa plesol po čele. "Smrťožrúti... hádam, že už sa neobjavia. Nie po tom, čo tak meškal, niektorí ľudia proste nehľadia na city iných."

IIIIIIIIII

Harry pristál na gauči s vytiahnutým prútikom a rýchlo skúmal okolie. Pred ním bol Taj Mahal a za ním a vedľa neho turisti. S pokrčením pliec Harry ignoroval čudné pohľady a založil si prútik. Frustrovane si povzdychol, podišiel k veľkej bielej budove a pridal predavača do zoznamu ľudí, ktorých treba nakopať.
Harry strávil niekoľko hodín obdivovaním masívnej budovy a práve skúmal zaujímavý kus steny, keď ucítil ťah druhého prenášala.
"Zabudoval som na toto druhé," Harrymu sa v ruke objavil prútik a očami hľadal nebezpečenstvo.
"Ste mojím hosťom?" vzhliadol malý muž s neutrálnym výrazom.
"Možno," Harry sa trochu uvoľnil. "Nie som si istý... kde sme?"
"Ste môj hosť," prikývol muž. "Sme na mieste, kde nezáleží na národoch a mená nemajú žiadny význam."
"Čo to má... wow," Harry ohromene pozeral na masívne pohoria, ktoré sa týčili pred ním. "Sme... musíme byť v Himalájach."
"Možno," mykol plecom muž. "Mňa takéto veci nezaujímajú. Som váš sprievodca na túto cestu."
"Som pán Black," Harryho myseľ ešte len spracovávala ohromujúci výjav. "Rád vás stretávam."
"Poďte so mnou," usmial sa sprievodca. "Bolo by pekné sa tam dostať ešte než sa zotmie."
"Dostať sa kam?" Harry išiel na malým mužom.
"Tam kam ideme," odpovedal sprievodca s úškrnom. "Kam inam by sme išli?"
"Hádam, že to dáva zmysel... tak trochu," Harryho oči sa prekrížili, "ako dlho nám to potrvá?"
"Tak dlho, koľko to potrvá," mykol plecom sprievodca.
"Ten predavač ide v mojom zozname definitívne vyššie," zamrmlal si Harry pre seba.
Sprievodca viedol Harryho úžasne strmou cestou a cez sériu zatáčiek a odbočiek.
"Je to len za týmto ohybom," zavolal sprievodca, keď zahýbal na obrovský kameň.
"Čo je za... wow," Harry ohromene civel na veľké mesto na konci cesty.
"Nemôžem ísť ďalej," usmial sa sprievodca. "Posledné kroky musíte prekonať sám."
"Prečo?"
"Niekomu dlžím peniaze," usmial sa sprievodca. "A obávam sa, že by tam mohol byť."
"Oh," zažmurkal Harry. "Tak teda pôjdem."
"Počkám tu na vás," usmial sa sprievodca. "Želám príjemnú návštevu."
Brána sa sama otvorila a von vyšlo niekoľko mužov v červených a zlatých róbach.
"Vítaj, mladý priateľu, v Shangri La," usmiali sa na privítanie. "Snáď bude tvoja návšteva príjemná."
Harry prešiel cez bránu a uvoľnil sa, zdalo sa, že celá oblasť vyžarovala pocit mieru a pohody.
"Myslím... myslím, že sa mi toto miesto bude páčiť," usmial sa Harry. "Možno som konečne našiel domov."
"Možno," usmial sa jeden mních. "Alebo si možno len dosiahol ďalší bod na ceste kruhu, len čas nám to povie."
Dni sa premenili na týždne a týždne na mesiace, Harry strávil veľa času učením pokoja a napokon ovládal svoju myseľ a mentálne štíty sa stali dokonalými. S hlbokým nádychom si Harry vyzliekol červenú róbu a znovu si dal na seba šaty, ktoré mal oblečené, keď vstúpil na toto miesto.
"Odchádzaš?" usmial sa jeden mních nad Harryho prípravami.
"Áno," prikývol Harry. "Nemôžem uveriť, že som tu bol tak dlho, mal by som sa vrátiť."
"Čas pre teba nie je dôležitý," usmial sa mních. "A musíš sa vrátiť len vtedy, kedy sa musíš vrátiť, neurob tú chybu, že by si sa unáhlil."
"Ďakujem," Harry sa naposledy obzrel okolo. "Bude mi to tu chýbať, ďakujem, že ste ma tu nechali."
"Všetci tu sú vítaní," usmial sa starý mních. "A možno sa časom vrátiš, budúcnosť ešte nie je napísaná a kto vie kade povedie tvoja cesta."
Harry si nasadil vak a vyšiel cez veľkú bránu. Začudovane potriasol hlavou, keď videl v diaľke stáť malú osobu.
"Nemôžem uveriť, že ste čakali tak dlho," usmial sa Harry, keď prišiel k sprievodcovi. "Ako ste vedeli, kedy vyjdem?"
"Vždy vyjdú asi po piatich minútach," mykol plecom sprievodca. "Myslel by som si, že tam ostanú dlhšie, ale..."
Harry sa pozrel na prázdne miesto na zemi, kde len pred chvíľou stálo veľké mesto.
"Prečo sa to vždy stane mne?" Zaskučal, "prečo nemôžem mať normálny deň?"
"Neviem," mykol plecom sprievodca. "Možno ste vesmírne pľuvadlo."
"Pravdepodobne," prikývol Harry. "Určite by to vysvetľovalo niektoré veci."
"Len choďte touto cestou a dostanete sa tam, kde máte byť," sprievodca ukázal na vyšúchanú trasu. "A prajem príjemnú cestu."
"Ďakujem," Harry strávil niekoľko minút kráčaním po ceste a po niekoľkých zahnutiach a zatáčkach sa prekvapene ocitol na pláži, ktorú navštívil s Profesorom a Pážou.
"Neodišli ste práve?" zažmurkala Doktorka nad Harryho náhlym príchodom.
"Ja... asi áno," zamračil sa Harry. "Ale nie som si istý."
"Keď už ste tu..."
"Áno?"
"Mohli by ste mi natrieť chrbát krémom?"
"Iste," pokrčil plecami Harry. Nebolo to Shangri La, ale natierať krém na chrbát nádhernej ženy nebolo niečo, čo by sa dalo odmietnuť.

IIIIIIIIII

Kým Harry zažíval prerod svojej existencie, jeho priatelia sa stretli, aby rozhodli podobu, ktorú nadobudne ich nový domov.
"Nezáleží mi na tom, že je to tradičné," zagánil Profesor na Pážu a Architekta. "Hrad nebude vyzerať ako veľká lebka... ten ostrov ani nie je vulkán."
"Čo takto nejaké gotické monštrum?" navrhol Architekt, "naplnené tajnými chodbami a tak."
"To je tiež tradičné," dumala Páža. "Trochu staršia tradícia, ale stále..."
"To prežijem," prikývol Profesor. "Začnime pracovať na našich úlohách."

IIIIIIIIII

"Tak?" naklonil sa dopredu Temný pán.
"Nič sa nestalo, pane," nervózny Smrťožrút sa triasol. "Objavili sme sa a nič sa nestalo."
"Čo?"
"Team sa pripravil a všetci sme obsadili svoje pozície," spod Smrťožrútovej masky padali slzy a hlas sa mu triasol. "Nič sa nestalo, Červochvost zjedol nejakých pokazených garnátov a museli mu vypumpovať žalúdok, potom ho zasiahol jeden z tých mestských taxíkov, a potom zjedol pokazené kari a momentálne necháva záchod môjho pána smrdieť ako týždeň starú mŕtvolu... ale okrem toho sa nič nestalo."
"Ak sa nič nestalo," spýtal sa Temný pán s falošným pokojom. "Prečo sa potom polovica teamu rozplakala, keď ste sa vrátili? Prečo sa druhá polovica pomočila? A PREČO SA NEPRESTANEŠ TRIASŤ?"
"Snaží sa nás obalamutiť," Smrťožrút sa bláznivo zachichotal. "Snaží sa, aby sme prestali dávať pozor... ale... ale my sme na to príliš chytrí."
"CRUCIO," Voldemort odolal túžbe plakať.. už sa skrátka nedali nájsť dobrí prisluhovači.
________________________________________
AN: Na indických plážach sú skutočne veľké zásoby titánia.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Petr | 3. srpna 2015 v 2:59 | Reagovat

Bomba povedlo se. Petr

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama