Smějící se18.9.2017 o 9:53 - Tak práve som oficiálne doprekladala poslednú kapitolu MaW, takže sa nemusíte báť, že by som sa zase na rok odmlčala :D Ako to bude teraz so stránkou ďalej neviem, hlavne keď mi zase začína škola...

Prvá časť (GRP)

21. prosince 2011 v 19:59 | Altheda |  Grimoár rodiny Potterovcov
No, dalo by sa povedať, že toto je prvá časť- celá poviedka je vlstne jedna kapitola, ale mne sa nechce proložiť 50 strán naraz, takže to tu bude pribúdať po kúskoch. Poviedka je to dobrá- ale tento úvod sa niekomu môže zdať nudný. Takže prosím, dajte tomu šancu, zatiaľ sa len rozbieha.

Dvere do malého, zaprášeného obchodu sa otvorili. Opotrebovaný, dotlčený zvonček ticho zacengal. Muž, sediaci na stoličke za pultom, sa usmial. Jeho stará ruka sa natiahla a z poličky podala hrubý kožený zoznam. Starodávne prsty prešli po neohybnej väzbe a začali prevracať stranu na stranu.
Napokon sa muž zastavil na prázdnej strane. Položil objemný zväzok na blízku poličku. Knihu bude potrebovať neskôr.
Potom vzhliadol a usmial sa na pomerne mladého muža, ktorý akoby sa nevedel rozhodnúť či vstúpiť do obchodu alebo zavrieť dvere a pobrať sa ďalej. Úsmev starého muža musel fungovať. Mladý muž vkročil do obchodu.
"Dobrý," povedal tenkým hlasom. Mladý muž vyzeral nervózne.
"Dobrý deň," starší muž odpovedal, predtým ako vstal zo stoličky. "S čím vám môžem pomôcť?" Hlas naplnil celú miestnosť a krátka ozvena sa šírila z miesta na miesto. Jeho hlas, jeho osobnosť naplnila priestor do prasknutia.
Mladý muž nechcene o krok cúvol.
"Nuž, uhm, prešiel som celú Šikmú uličku a chcel som nájsť obchod, ktorý predáva kartičky od Čokoládových žabiek. Zviera ich môj priateľ a chýba mu...err, Circe, myslím. Chcel som len zistiť, či by som mu ju mohol kúpiť."
Starý muž krátko prikývol a potom ukázal na mladého muža svojím pokrúteným prstom.
"To je veľmi láskavé gesto, mladý pán. Mám, samozrejme, nejaké kartičky, ale nie set, ktorý hľadáte. Mám niekoľko originálnych kartičiek, z osemdesiatych rokov osemnásteho storočia."
Jeho ruka už bola pod pultom, hľadajúc album. Vytiahol ho a položil na pult.
"Znie to draho," povedal mladý muž. "Môjmu priateľovi by sa to páčilo...ale cena, mohla by ho spraviť..."
"Žiarlivým?"
Mladý muž pozrel dole, ale prikývol.
"Áno, áno. Je správne vyhnúť sa veciam, vzbudzujúcich nižšie emócie."
Starý muž vrátil album pod pult bez toho, aby ho otvoril. Potom upriamil sivé oči na mladého muža.
"Predpokladám, že sa ma chcete spýtať, čo tu predávam."
Mladý muž vzhliadol, trochu prekvapený, od prehliadky štrbín na podlahe. "Áno."
"Predávam všetko a nič."
Mladý muž ho očividne neveril. "Ako?"
Starý muž sa zoširoka usmial. "Mágia."
Harry sa pokúsil skryť otrávený výraz, ktorý sa na chvíľu zjavil na jeho tvári. "Všetci to hovoria, keď nechcú nič vysvetľovať."
Starý muž prikývol: "Áno, je to pohodlné. Pravdepodobne príliš pohodlné a vhodné na to, aby sa to zneužilo ako vysvetlenie. Používam mágiu, medzi inými vecami, aby som obstaral veci, použiteľné na predaj z druhej ruky, ale moje techniky sú oveľa hlbšie ako toto." Mladý muž vyzeral, že nepochopil. "Povedzme, že moje metódy sú obchodné tajomstvo. Nechcem, aby všetci boli schopný robiť to, čo ja."
Cez tvár mladého muža preletel záblesk porozumenia. "Takže, čo by si niekto ako ja mohol od vás kúpiť?"
Na predavačovej obrúsenej tvári sa roztiahol široký, nefalšovaný úsmev. "Oh, veľmi chytrá odpoveď! Veľmi dobre. Keďže vás nepoznám, nemôžem vám odpovedať. Ale...ale môžete mi povedať, po čom najviac túžite...a odtiaľ sa dá začať."
"Túžim?" povedal mladý muž. Tvár mu na chvíľu ochabla, akoby bol náhle hlboko v minulosti, snažiac sa spomenúť si na niečo. " 'Nevypláca sa lipnúť na snoch a zabúdať žiť'. To mi niekto povedal, keď všetko, na čo som mohol myslieť, bola moja túžba."
Starý muž prikývol. "Nepredávam sny, hoci je to vo všeobecnosti dobrá rada. Prosím, povedz mi, v akej to bolo súvislosti."
"Pozrel som do...magického artefaktu, ktorý mi ukázal život s rodičmi, keďže som vyrástol ako sirota."
Starému mužovi sa na tvári zjavil súcitný výraz. "Áno, v posledných rokoch je toto veľmi časté. Takže...si želáš mať svoju rodinu späť?"
Mladý muž vyzeral touto myšlienkou skľúčený, predtým ako potriasol hlavou. "To je nemožné. Ale...Neviem o nich nič, okrem toho, ako vyzerali. Želám si poznať svoju rodinu. Uznávať ich. Vedieť rodinnú históriu, keď už nemôžem mať matku a otca."
Starý muž sa chvíľu díval do očí mladého chlapca, potom ruka skĺzla pod pult a vytiahla hrubý zväzok.
"Musíš mi povedať meno, potom sa pokúsim nájsť niečo vyhovujúce."
"Som posledný Potter. Harry Potter." Mladý chlapec očakával nejakú reakciu. Starý muž však nezmenil nič zo svojho výzoru alebo správania.
"Potter." Jeho prsty preberali hrubé, atramentom popísané strany. "Bežné meno, myslím. Možno veľmi bežné. Ale...oh, áno, to by mohlo byť ono."
"Pane?"
"Len chvíľku. V zadnej časti mám niečo, čo by ste možno ocenili. Len chvíľku, mladý pán."
Mladý muž niekoľko minút stál v čudnom obchode. Jeho oči putovali po poličkách, obsahujúcich výmysly, ktorým nerozumel. Ak by o tomto miesto hovoril o niekoľko dní, čo nikdy neurobil, prirovnal by ho k Borginovi a Burkesovi, pričom sa ale necítil, že ho chce celého prehltnúť.
Cítil sa...príjemne.
Bolo to vysoko magické miesto. Toto mohol povedať dokonca aj mladý čarodejník, študujúci len dva roky. Bolo to intenzívnejšia verzia Veľkej siene v Rokforte, vlny mágie, kúzla, rozvrstvené všade naokolo.
Harry sa otočil na podpätku a pozrel na poličku, zabudovanú do pultu blízko dverí.
Obsahovala veci, ktoré nikdy predtým nevidel. Bolo tam kostra akéhosi druhu jaštera...kráčajúca v sklenenej fľaške, ale nikdy sa nehnúca zo svojej pozície. Kráčať, kráčať, kráčať, neustály pohyb stroja.
Bola tam zelená fľaša, ktorá sa zdala byť prázdna, ale na vrchu obsahovala malé prstence dymu. Zelená, potom žltá, potom žltohnedá a napokon tmavá fialová. Farby cirkulovali bezo zmeny.
O niečo nižšie bol na poličke strieborný a tmavo modrý kameň, ktorý pulzoval magickou energiou, teplou, príjemnou mágiou.
Jeho ruka sa natiahla a dotkla kameňa. Nemohol prestať...nie, ak by bol úprimný, nechcel prestať.
Chcel cítiť tú nádhernú mágiu.
"Buďte opatrný, mladý pane," povedal starý muž, jeho prítomnosť malom obchode hmatateľná. Harryho ruka skĺzla po boku, potom sa pomaly otočil s plachým úsmevom na tvári.
"Nikdy sa nedotýkajte magického objektu, až dokiaľ presne neviete ako pracuje."
Harryho obočie takmer nebolo vidieť pod vlasmi, keď konečne pochopil dôležitosť varovania. "Oh, v poriadku. Prepáčte. Mal som na to myslieť. Často sa dostávam do problému, pretože robím niečo prv ako o tom premýšľam."
"Žiadny problém, mladý pane. Len buďte opatrný. Tento kameň je celkom pekný. Má na sebe úžasnú kliatbu..."
"Prepáčte, ale ako môže byť kliatba úžasná?"
Starý muž prešiel od dverí do zadnej časti na jeho zvyčajné miesto za pultom. Stačilo by len natiahnuť ruku a dotkol by sa kameňa, ale neurobil to. "Privedie každého, kto sa ho dotkne, do niečoho ako eufória. Čím bližšie k nemu idete, tým lepšie sa cítite. Povráva sa, že mnoho ľudí zomrelo, pretože odmietli ísť po vodu či jedlo...keďže by to znamenalo ísť preč od kameňa."
"Prečo to tu máte?" spýtal sa Harry.
"Je užitočný. Nie všetci ho používajú na zvrátené veci. Povedzme, že sa v blízkosti vášho domu usídlila príšera. Mohli by ste si kúpiť kameň, zariadiť, aby sa ho príšera dotkla a potom premiestniť kameň niekam ďaleko. Príšera by ho určite nasledovala."
"Nepôsobí to len na ľudí?"
Starý predavač sa usmial a potriasol hlavou. "Samozrejme, že nie. Mágia môže robiť takmer čokoľvek, čo sa po nej chce...teda pokiaľ viete, ako ju o to požiadať a ste ochotný zaplatiť plnú cenu. Ale dovoľte mi ukázať vám jednu výbornú prácu, vec, o ktorej verím, že vás dokáže naučiť niečo o rodine."
Harry sa usmial a jeho oči sa presunuli na hrubú knihu na pulte, ktorá tu nebola predtým ako predavač zmizol v zadnej časti.
Starý muž najprv knihu obrátil tak, aby si ju Harry mohol prečítať. Tmavá sivá koža bola sčernená na veľkej časti obalu.
Ale stále bol vidieť kúsok znaku a slovo "Potter" na ľavo.
Starý muž sa obrátil naspäť k účtovnej knihe, zaznamenávajúcej knihy, ktoré vlastnil, a prečítal svoje poznámky. "Mám tento zväzok tridsať dva rokov, kúpený ako súčasť trosiek z vypáleného hlavného panstva. Kategorizoval som ju len pred ôsmimi rokmi...ale ale, naozaj mám toho v obchode dosť."
Oči starého muža sa zdvihli a civeli na značne ohorenú knihu. "Nie je to veľmi kvalitné a má to už niekoľko storočí. Nebol som schopný to otvoriť...takže to znamená, že je to spojené s krvou."
"Spojené s krvou?"
Starý muž prikývol: "Je to starodávna praktika, ktorá upadla do zabudnutia, súdiac podľa toho, že ste ju nerozpoznali. Cenné artefakty a kúzla boli spojené s osobou alebo s rodinnou líniou. Ako bezpečnostný mechanizmus je ťažké ho prekonať..."
Harry prikývol. "Takže ak moja krv otvorí túto knihu, som potom spojený s ľuďmi, ktorí do nej písali?"
"Myslím, že je to tak," povedal starý muž.
Široký a hlboký úsmev sa zjavil na Harryho inak opatrnej tvári. Bola tu šanca spojiť sa s rodinou, vzdialenou rodinou. Ak bola jeho krv tá správna.
O krátku chvíľu Harry požiadal o nôž alebo niečo ostré. Starý muž siahol pod pult a vytiahol hrubú sklenenú tyč. Prelomil ju napoly a jeden kus podal Harrymu.
Harry sa horlivo pichol do palca. Niekoľko kvapiek krvi spadlo na obhorenú knihu. Zdalo sa, že nič ďalšie sa nestalo.
Harry vyzeral, akoby mu niekto povedal, že na Rokforte bola zakázaná melasová ovocná torta. Položil odlomenú polovicu sklenenej tyče na pult.
Starý muž je zdvihol a strčil naspäť Harrymu: "Je na nej vaša krv. Nikdy nezabudnite, že krv je veľmi dôležitá súčasť mnohých druhov mágie. Mali by ste si ju nechať až dokiaľ ju nebudete schopný úplne zničiť."
"Ďakujem. A ďakujem za nájdenie knihy. Len mi je ľúto, že to očividne nefungovalo..."
"Dotknite sa jej. Otvorte ju. Nehádajte."
Keď Harry začul rozkaz, nemohol sa zastaviť. Jeho prsty pohladili spálenú kožu, potom uchytili dosku knihy. Jemne stiahol ruku naspäť, neočakávajúc najmenší pohyb. Ale...obal sa otvoril.
Jeho jemné pohyby sa zmenili. Obal sa už úplne otvoril a Harryho tvár bola takmer v knihe. Vnútri bolo zaklínadlo. Kúzlo na vysušenie hliny. Kúzlo pre hrnčiara.
Harry prelistoval knihu. Viac kúziel pre hrnčiara. Potom kúzla na ochranu domu. Potom ostatné veci. Veci, ktorým úplne nerozumel, aj keď rukopis sa stal viac známym a slová zneli menej archaicky.
Bola to kniha kúzel. Kniha kúzel vytvorených a používaných Harryho rodinou.
"To je úžasné!"
Starý muž sa pozrel na zväzok a potom sa usmial. "Grimoár je špeciálna vec, mladý pane. Je to zhrnutie múdrosti generácií. Rodina so zbierkou mocných kúzel - a dlho trvajúcim účelom pre všetkých členov - je oveľa silnejšia ako ostatné. Ale, musíte byť s tou knihou opatrný. Môžete si vybrať s kým sa podelíte o jej znalosti...ale ako viete, že dotyčný ostane vaším spojencom alebo priateľom? Vybrali by ste si ozbrojiť nepriateľa; dať mu najlepšie nástroje a zbrane?"
Harry okamžite zavrel knihu. "Chápem. Udržím to v tajnosti."
"Je to Kniha Tieňov z istého dôvodu: je skrytá, je tajomstvom."
Harry pohladil obal akoby kniha bola vzácne zvieratko. "Kniha nie je osoba; nemôže sa so mnou rozprávať alebo mi odpovedať na otázky...ale s touto ohorenou knihou sa cítim lepšie ako za celý ten čas doteraz. Je to spojenie."
"Som rád, že som pre vás niečo v zadnej časti našiel. Je to veľmi osobná vec, ale obávam sa, že si budem za ňu musieť vypýtať galeón."
"To je všetko? Toto..."
"Len jeden galeón," povedal predavač si úsmevom. "Súhlasím, že je to pre vás výhodnejšie, ale ja za ňu potrebujem len jeden galeón."
Harry prikývol a usmial sa: "Zaplatil by som za ňu oveľa viac. Ale...tu máte ten galeón." Veľká zlatá minca spadla na okraj pultu a krútila sa, predtým ako ju gravitácia stiahla dole.
"Nebýval často obvinený z ušľachtilosti, mladý pane." Hrčkovité prsty starého muža zachytili peniaz a ten zmizol pod jeho plášťom.
"Ešte raz ďakujem, pane. Možno sa raz vrátim a znova sa s vami porozprávam. Škola ešte pár dní nezačne..."
"Bude mi potešením."
Dvere sa zatvorili a svetlo vo vnútri sa akoby zahmlilo.
Predavač vrátil jeho "knihu kníh" na svoje miesto a potom si sadol. Obrátil sa a vytiahol svoj kožou obalený zväzok a našiel prázdnu stranu, na ktorej mal už knihu raz otočenú. Naškrabal číslo 147 na vrch strany a začal opisovať stretnutie s mladým pánom.
Minúty plynuli a brko pokračovalo v činnosti. Keď skončil, galeón, ktorý dostal od mladého pána sa znovu- objavil v jeho ruke.
Starý muž vytiahol opotrebovanú škatuľu spod pultu a otvoril veko. Vyzerala príliš malá na to, aby v nej bolo toľko zlata. Ale...mágia je mágia.
Vhodil mincu dovnútra. "Môj sto štyridsiaty siedmy galeón," povedal, zatvárajúc veko a vracajúc krabicu na svoje miesto.
Obchod šiel pomaly. Len veľmi málo našlo dvere a nikto sa nikdy nevrátil, aj keď predavačovi by sa zišla spoločnosť.
Musí prejsť ešte dlhú cestu, kým si bude môcť pospať alebo opustiť dve izby jeho obchodu. Výkupné...za jeho slobodu...bolo 5 000 galeónov, nie viac ako jeden od každej cnostnej duše.
Tento trest však nebol nič v porovnaní s tými, ktoré zakúsili praví starší: Ixion a jeho koleso, Sisyphus a jeho balvan, Tantalusov nikdy neutíchajúci smäd, keď stál v nepiteľnej vode, Prometheus a orol, vytrhávajúci jeho pečeň deň za dňom.
Starý predavač odložil knihu naspäť na poličku. Potom sa vrátil do kresla...a čakal. Môže to byť deň, môže to byť desaťročie predtým, ako sa dvere znovu otvoria...predtým ako bude môcť získať ďalší galeón a posunúť sa o krok bližšie k vyslobodeniu.
Aspoň že mladý pán bol pekný a milý. Niektorí ľudia, označení ako "cnostní" kúzlom tohto miesta...nuž, niektorí neboli vôbec milý ani príjemný.
Premýšľal o tom, či mladý pán zvládne test, ktorý si odniesol z obchodu. Nikdy to nevedel - súčasť trvalého trestu, unudenosť zmiešaná s nevysvetliteľnou zvedavosťou - ale veril, že tento uspeje v akomkoľvek teste.
Osud obyčajne ponúka potrebné nástroje na úspech...ale bolo na jednotlivcovi či ich zdvihne a použije.
Starý muž relaxoval v kresle a, behom niekoľkých chvíľu, úplne zabudol na posledného zákazníka. Čas od času čítal svoj spis, aby sa pobavil, keďže nemohol čítať ani jednu z kníh, ktoré predával. Ale nikdy si nič nepamätal, pokiaľ si to nezapísal...a ani potom jeho dlhodobá pamäť neukazovala žiadne detaily.
Minulosť bola za ním. Súčasnosť bola jeho trestom. Všetko čo ostávalo...Jeho oči sa nádejne upriamili na dvere.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 larkinh | 22. prosince 2011 v 20:46 | Reagovat

Vau, to vypadá děsně tajemně! To se už těším na pokračování.

2 Altheda | Web | 22. prosince 2011 v 20:48 | Reagovat

[1]: Mne sa na tom páči aj to, že konečne myslel na to, že potter po anglicky znamená hrnčiar...Pamätám sa, že keď som prvý raz počula doslovný preklad Harryho Potter "Heňo Hrnčiar", išla som sa popukať od smiechu:)A súhlasím, vyzerá to dosť tajomne...

3 larkinh | 23. prosince 2011 v 16:56 | Reagovat

Nejspíš Harryho pra-pra-pra-pra... předci byli opravdu hrnčíři - proto se taky tak jmenuje, ne? Ale je fakt, tohle je poprvé, co si to takhle někdo spojil.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama