Nerozhodný11.10.2017 o 19:07 - čo sa týka pokračovania MaW, ku ktorému sa máte vyjadriť, nevidím ho veľmi ružovo... Škola mňa máta a vyťažuje, do toho ďalšie problémy... no Neviem neviem.

Duben 2011

Láska

29. dubna 2011 v 18:16 | Altheda |  Drabble 2011
Je to také smutno- romantické...Takže presne podľa zadania:)

dúha fotky láska čierna obývačka WC smutné zamilované

Pozrel von oknom. Dúha. Svietila tam, žiarila a on v tej chvíli vedel, že sa s ním prišla rozlúčiť. Navždy. Oh, ako veľmi ľutoval, že s ním nemôže byť. Musel priznať, že v prvej chvíli bol rád, že zomrela. Ich vzťah bol totiž pre oboch vyčerpávajúci a zmätený. Ich láska prišla a rýchlo aj odišla.
Dážď. Ona ho milovala a on to vedel. Vedel o nej toľko vecí. Ale ich vzťah nemohol vydržať. Po svadbe nastali hádky. Strašné a vyčerpávajúce. Rozbíjali sa veci. Trhali fotky. Nemal na ňu ani najmenšiu spomienku.
Bol by predsa pre ňu urobil všetko. Alebo nie? Pre ňu preplakal toľko nocí, ich vzťah zapíjal vínom a lásku maskoval hádkami. Prečo? Na to ani sám nevedel odpovedať. Asi sa lásky bál. Zbabelec.
Aspoň že po jej smrti jej dokázal svoju úctu. Obývačku dal pre ňu potiahnuť čiernym súknom. Vytvoril čiernu obývačku. Len pre ňu. Pre ich lásku.
Bol to už rok. Nemohol tomu uveriť. Rok od toho, ako ju našiel ležať na WC. Mŕtvu. Bez života. Vzdala to. Prečo? Už ich vzťah asi nemohla vydržať. A on teraz nemôže vydržať bez nej. Zdvihol pohár s čiernou tekutinou k ústam a vlial ju do otvorených úst. Budú spolu.

Romantika

27. dubna 2011 v 15:00 | Altheda |  Drabble 2011
Toto drabble je trošku mimo, plnékrátkych viet a myšlienok, ale dúfam, že sa bude páčiť...

gymnázium romantika puberťáci

Zoznámili sa na gymnáziu. Ona a on. Teraz, keď na to spätne pozerala, musela uznať, že boli puberťáci . S bláznivými snami. Predstavami. O láske. O živote. O všetkom. Zoznámili sa hneď. Ona a on. Páčil sa jej od prvého momentu. Vysoký. Tmavovlasý. Príťažlivý. Ona taká nebola. Menšia. Blonďavá. Milá. On bol vždy stredom pozornosti. Zaujímali sa o neho všetky. Akú mala ona šancu? Veľkú. Dokázal jej to. Asi ju miloval. Určite.
Bozk. Ako to slovo pre ňu veľa znamenalo. Niečo nepredstaviteľné. Niečo krásne. Niečo, čo nemohla mať. Ale teraz je to iné. Má jeho. Má deti. Teraz už áno. A je šťastná. Hneď ako na to pomyslela, zarazila sa. Áno, je šťastná. Napriek problémom, ktoré ich stíhajú. Napriek všetkému. Lebo má jeho- svojho manžela. A ich- svoje deti. A teraz je všetko krásne. Lebo je tu on. Pobozkala ho. Bol tu- pri nej. A ona bude pri ňom. Navždy.

Twilight

25. dubna 2011 v 15:00 | Altheda |  Drabble 2011
Drabble z oblasti Twilightu. Ten som síce v živote nečítala a ani sa k tomu nechystám, pretože je to podľa mňa hlúposť, ale keď si to Hanka zaželala...

Edward Rosalie láska čary

Priviedli ju sem. To dievča, o ktorom včera Carlicle hovoril. Bola pekná. Nie...Bola neuveriteľne krásna. Nádherná upírka s blond vlasmi a modrými očami...
Vraj nemal inú možnosť. Len urobiť z nej upírku. Ako to mohol povedať? Blázon. Aby prežívala ďalšie dni z ich nekonečného množstva? Usmial sa na ňu. Ona mu úsmev opätovala. Zahrialo ho to. Možno to napokon nebude až také zlé.
---
Bozkával ju. Po celom tele, na všetkých tých zakázaných miestach. Prečo to muselo byť také zložité? Prečo nemohli byť normálny, obyčajný ľudia, ktorí prežijú normálny, obyčajný život? Zastavil sa a nedbal na jej otázky. Má to urobiť? Má ju takto využiť len na to, aby dal svojmu životu nejaký zmysel? Postavil sa. Ona ho ťahala naspäť. Zastavil ju. Dýchol na ňu a ona zaspala. Kúzlo. Cvičil si ho už dlho. Úbohá Rosalie nemala šancu. Obliekol sa a vyšiel z izby. Zamieril k dverám. Pri nich sa ešte raz otočil. Musel odísť. Nemôže ju využiť. Zraní ju to. Vedel to, ale musel odísť. Nemal inú možnosť. Až teraz pochopil, ako to Carlicle myslel. Vráti sa, ale až keď si to všetko premyslí. Možno neskôr. Odišiel. A ju nechal tam. Sklamanú, s bolesťou na tom najcitlivejšom mieste- na srdci.

Kravín

23. dubna 2011 v 15:00 | Altheda |  Drabble 2011
Myslím, že toto je moje najobľubenejšie drabble. Tak si ho užite:)

les anjel kravín štátny smútok elektrika

"Vôňa lesa," s úsmevom sa nadýchol prezident a vykročil do lesa. " Pán prezident?" spýtal sa ho jeden z tých mužov v čiernom, ktorí ho nasledovali. "Len choďte," pokýval rukou a poslal ich preč. Zrazu sa pred ním zjavil anjel. "Prezident," prehovoril, potom si odkašlal a prehovoril éterickejším hlasom: "Dávajte si pozor na kravín. Hrozí mu nebezpečenstvo," a zmizol. V kravíne bývala jeho najobľúbenejšia krava Rózka. Prezident nečakal, nasadol do auta a tryskom uháňal domov. Doma však našiel už len vyhorený kravín. "Nieee," zakričal a skôr, ako sa jeho rodina zmohla na slovo, zmizol Prišiel do budovy parlamentu. "Zdochla mi krava," oznámil pohrebným hlasom prekvapeným kolegom. "Vystrojíme štátny smútok a veľkú hostinu. Uctíme si pamiatku Rózky." Vtom k nemu podišiel kolega. "Pane, ak teraz vystrojíme hostinu, neostane na zaplatenie elektriky v budove parlamentu." Prezident sa však stal hluchým k protestom. Potešilo ho iba jedno- jeho krava stihla porodiť teľa!

Trapas a holubica

21. dubna 2011 v 10:04 | Altheda |  Drabble 2011
Tak máme tu ďalšie drabble. Tentoraz (prekvapivo) načas.

trapas holubica vápnik učiteľ osud

Toto je môj osud. Zažívať samé trapasy. Dokážem sa strápiť úplne všade a za každých okolností. V škole. Na výlete. Ako dnes. Trapas sa mi stal v škole. Začal sa však už cestou do školy. Len tak si idem a zrazu...krásna biela holubica preletela nado mnou. A tak trošku, nuž, vykonala potrebu. Na mňa. Samozrejme, ako správna študentka som nemala nič, aby som si utrela aspoň hlavu. Cesta do školy tak pokračovala aj za prítomnosti čudných pohľadov a smiechu. Peklo sa ale začala až prvú hodinu. Učiteľ prišiel do triedy a asi po troch minútach si všimol "darčeku" na mojej hlave. "Slečna, tá, ehm...ozdoba by nešla dolu, ak by som mohol poprosiť?" spýtal sa. Zahanbene som priznala, že nemám vreckovku. Kým po ňu učiteľ išiel, žiaci sa smiali. Vrátil sa, podal mi vreckovku, ja som sa utrela a položila ju na lavicu. Všetko vyzeralo byť v poriadku. Ale otvorili sa dvere a to spolu s otvoreným oknom nepôsobí dobre. Spustil sa obrovský prievan, vreckovka, položená na lavici sa zdvihla a pristala nášmu milému učiteľovi na tvári. Ten si ju celý červený dal dolu a povedal: "Slečna, budem dúfať, že to nebol váš zámer. Počkajte tu v tichosti, idem sa umyť." Korunku tomu dodal náš vtipnejší spolužiak, ktorý dodal: "Ale holubie hovno obsahuje veľa vápniku, nie? Aspoň budeš zdravá, keď už si ho mala možnosť tak blízko ochutnať." Celá červená som sledovala, ako sa trieda ide vďaka tomu hlúpemu vtipu zadusiť. Na druhý deň si budem dávať ale oveľa väčší pozor.

Zábavný park

19. dubna 2011 v 20:09 | Altheda |  Drabble 2011
Ja na tie články stále zabúdam...Asi si ich budem musieť prednastaviť...

tabuľa pes zábavný park tulipán teplomer

Otrávene som zívla a pohľadom zavadila o tabuľu. Áno, tabuľu. V mojej izbe. S rozpisom celého dňa. O ôsmej som sa stretla s prezidentom. O deviatej pohovor s riaditeľom Národnej banky. Teraz bolo desať a ja som čakala na premiéra. A príšerne sa nudila. Už dva roky plním rozpis do najmenšej podrobnosti. A mám toho dosť. Rozhodne som vstala a zamierila do izby svojej dcéry. Bývali sme spolu, ale nevidela som ju už takmer mesiac. Má tri roky, zlaté vlásky a prísnu vychovávateľku. To sú všetky veci, ktoré o nej viem. Cítila som, že niečo musím urobiť. Niečo, čo nás zblíži. Prišla som do jej izby a prepustila vychovávateľku. Malá ku mne obrátila modré očká. "Tak, čo by si povedala a výlet do zábavného parku? Určite tam bude pekne," milo som sa jej prihovorila. "Zábavný palk?" snažila so zopakovať malá. "A môžem zoblať psa?" ešte sa ma opýtala. Prekvapene som prikývla. Nevedela som, že má psa. "Toto je tulipán. Tulipán, moja mama," zanietene nás predstavila. "Tulipán?" zopakovala som. "Áno," odvetila mi, "pán, ktorý sa rád túli. Pán tulipán." Zasmiala som sa a objala ju. Spolu sme vyšli na chodbu. Pred nami stál môj muž a premiér. "Moja milá, som veľmi rád, že vás vidím. Prečo ste nepočkali? Ospravedlňujem sa, nechal som vás čakať, ale nebolo to v mojom úmysle. Kam ste sa to len vytratili?" spýtal sa premiér. S úsmevom som odvetila. "Iba som chcela vidieť dcéru." Premiér chvíľu zarazene mlčal. V tej chvíli sa do situácie vložil manžel. "Sluha, doneste rýchlo teplomer." Skôr, ako som stihla protestovať, položil mi ruku na čelo a do úst strčil teplomer. "Áno, určite má teplotu," konštatoval. "Nie," odvetila som, keď som si z úst vybrala teplomer, " len som konečne začala žiť." Potom som sa s dcérou vybrala preč- naproti oveľa svetlejšej budúcnosti.

Fialky a reliéf

16. dubna 2011 v 11:51 | Altheda |  Drabble 2011
Všera som zabudla pridať drabble, tak ho sem dávam dnes.

reliéf smraďoch more fialky bomba

Výskumné centrum: Planéta XXX
Do dverí vchádza číslo 845 a prekvapene pozdvihne obočie nad ruchom v miestnosti. "Čo, už ste tú bombu zhodili? Myslel som, že tú planétu XYX zničíte až za hodinu," obrátil sa k jednému svojmu kolegovi. Ten sa uškrnul. "Kde si vlastne bol? Hydromolekulárna zbraň nevydržala tlak atmosféry a vybuchla. Polovica výskumného centra je fuč. A ty si sa určite kúpal, však smraďoch?" zakončil reč už číslo 589. Číslo 845 nahnevane odvetilo: "Nehovor mi smraďch, ušiak. Ako si správne poznamenal, bol som sa kúpať v mori." Číslo 589 teda zmenilo tému: "Mimochodom, myslím si, že ten chalan od vedľa ti balí babu. Dnes jej doniesol fialky. Na tvojom mieste by som sa začal báť." Číslo 845 sa len s úškrnom prikývlo: "Nemyslím, že by uprednostnila jeho predo mnou . Ja som pre ňu urobil niečo lepšie. "Fakt, a čo také?" 845 sa len zasmial. "Ja som pre ňu upravil reliéf planéty 8XY. A daroval jej ju." Avšak ešte skôr, ako dokončil vetu, z dverí vyšla jeho milá, ktorá sa držala pod pazuchou s chalanom od vedľa. Číslo 589 poklopkalo kamaráta súcitne po pleci :" Je mi ľúto, ale tak sa zdá, že tvoja uprednostnila fialky pred reliéfom."

Lietadlo

13. dubna 2011 v 14:00 | Altheda |  Drabble 2011

triedna kniha lietadlo smiať sa žuvačka tragický koniec

Po prvý raz som sa viezla v lietadle. Aj so svojou kamarátkou sme smerovali do Ameriky. Flegmaticky som si dala do dala do úst žuvačku. Na upokojenie. "Pozeraj sem!" zakričala zrazu kamarátka. S nezáujmom som na ňu pozrela. Jediné, čo som ale videla, bola blížiaca sa kniha do mojej hlavy. "Prepáč," zachechtala sa kamarátka. Veľkodušne som jej odpustila a rýchlo som jej vytrhla knihu z ruky. "To je triedna kniha?" spýtala som sa prekvapene. Kamarátka sa pobavene zaškľabila. "Áno. Minulý rok som ju potiahla," smiala sa. Pridala som sa k nej. Ale...zrazu som nemohla dýchať! Hlúpa žuvačka! Začala som kašlať. Kamarátka ma vystrašene búchala triednou knihou po chrbte. "Otvor okno! Možno to pomôže." Urobila som, ako povedala. Do tváre mi udrel studený vzduch. Zakašlala som a vypľula žuvačku. Hneď mi zmizla z očí. Zrazu sa lietadlo začala triasť. Odrazu len výbuch...a tma. Prebrala som sa. Okolo mňa bolo všetko zhorené, všade mŕtvoly a v diaľke sa ozýval zvuk trúbiacich áut hasičov. Vstala som a tackavo prešla zopár krokov. Spadla som a potom už nič...
---
Vyšetrovanie bolo rozsiahle. Zlyhal motor. Ale prečo? Nik nemohol pochopiť, prečo sa zrútilo funkčné lietadlo. Na vysvetlenie sa prišlo neskôr. Žuvačka. Malá žuvačka zapríčinila pád lietadla.

Tajomstvo...

11. dubna 2011 v 14:00 | Altheda |  Drabble 2011

krása tajomstvo deti bohatstvo New York smutný koniec
Stála na letisku. Hodila ešte posledný pohľad na krajinu, z ktorej odchádzala. Odnášala si z nej okrem skúseností aj hrozné tajomstvo. Povzdychla si. Nikto sa to nesmie dozvedieť. Rýchlo nastúpila do lietadla, smerujúceho do New Yorku. Ďalšie roky ubehli rýchlo. Zoznámila sa s mužom, do ktorého sa zamilovala. Ich vzájomná láska sa utužila, keď otehotnela. Boli deti bohatstvo? Pre ňu určite. Až raz...prišla k nemu. Okamžite zbadala, že niečo nie je v poriadku. Obrátil k nej pohľad. "Ty si ho zabila, však? Len pre peniaze..." povedal. Vyľakane sebou trhla. "Koho?" "Tvojho manžela. Aj toho predchádzajúceho..."Nevedela, čo odpovedať. Prekvapene otvorila ústa. Nemal sa nič dozvedieť. Nikdy. Doniesol sa k nej jeho hlas. "Odíď. Už s tebou nemôžem ďalej žiť." Vyšla. Stratila ho. Len pre tajomstvo. Škoda, mohla to byť pekná láska. A pekný život. Zdvihla nôž. Teraz zistí, kam poslala svojich manželov. Bodla. Krv sa rozprskla po miestnosti. Zomierala. S úsmevom.

slová zadávala Hanka

Láska aj bez kúziel

9. dubna 2011 v 9:00 | Altheda |  Drabble 2011
mladé dievča starenka zlý otec mladý muž hráč na trúbku romantická komédia
Kedysi dávno v ďalekej krajine žilo mladé dievča a jej zlý otec. Dievča bolo všade známe svojou krásou a tak nečudo, že ju otec chcel vydať za najbohatšieho muža v krajine, aby získal jeho majetok. Muž však neoplýval krásou ani milotou. Aj keď otec pozýval muža do ich domu, plány na vydaj mu prekazila dcéra. Otvorene vyhlásila, že miluje hráča na trúbku. Jej láska mala jedinú chybu. Hráč si ju pre plachosť nevšímal. Smutná dievčina zašla za starenkou a vyrozprávala jej svoj príbeh. Tá s ňou súcitila a dala jej elixír lásky. Bolo treba zariadiť, aby mu ho podala ona sama. A tak sa dievča začalo snažiť. Častejšie ju vídali v jeho prítomnosti, usmievala sa a napokon ho pozvala k sebe domov. Ešte ani jeden nevypil elixír a už sa začali bozkávať. Keď sa o tom dozvedela starenka, usmiala sa a povedala: "Obaja potrebovali len trocha povzbudiť. Ani nepotrebovali elixír." Keď však večer schytila pohár a vypila ho, zhrozene vykríkla. "Ó nie, vypila som elixír určený pre zákazníka!" O chvíľu otvorila dvere na naliehavé klopanie. Stál tam jej zákazník, najbohatší muž v krajine. "Prišiel som po..." zasekol sa, keď uvidel jej mlsný pohľad. "Neboj sa, chlapče, potrebuješ len trocha povzbudiť."

3 Drabble

7. dubna 2011 v 9:00 | Altheda |  Drabble 2011

mačeta kúzlo mramor kalkulačka Zubatka
Zubatka si pomaly sadla. Povzdychla si. Na toto je príliš stará. Poškrabkala sa na holej hlave. Peter Krátky. Meno, ktoré ju tu pol hodiny strašilo. Má ho zobrať k sebe alebo nie? Koľko má rokov? Narodil sa v roku 1960, takže má... Opäť sa zúrivo poškrabkala. Rýchlo vytiahla kalkulačku a naťukala čísla. Päťdesiat! Áno, je to on. Všetko sedí. Tak teraz už len vysloviť zaklínadlo. Ideme na to... Ehm, ako to kúzlo znie? "Bože, prečo ma tak trestáš?" povzdychla si. "Egr, habr, sem..." trhane začala kúzliť. "Čo som komu zlé spravila?"
---
Peter Krátky si držal pri krku mačetu. Má sa zabiť alebo nie? Opustila ho milenka, no doma má manželku. Vzdychol. Rozhodovanie ho ubíjalo. Zrazu sa mu ruka začala pohybovať. Najprv dopredu, potom smerom od neho. Peter bol prekvapený. Vôbec ruku neovládal. Napokon sa porezal a mačetu odhodil. Potom nahnevane odkráčal domov. Toto je teda život!
---
Smrť sa spokojne usmiala. Nebolo to až tak ťažké. Je vidieť, že svoju prácu plniť vie. Vtom sa pred ňou zjavil Život- nahnevaný malý chlapík. V rukách držal kus akejsi sochy. Z mramoru. Zubatka sa zamračila. Mramor nemala rada. A už vôbec nie ten biely. "To čo malo byť?" spýtal sa zúrivo. Smrtka sa pokúsila zatváriť nevinne. "Čo máš na mysli?" Zvodný úsmev. "Ten muž, Peter Krátky mal dnes zomrieť. S jeho ženou som mal veľké plány!" šepkal. O chvíľu sa po nej ohnal rukou. Aj mramorom. "Ty hlúpy Život!" bránila sa. To ho ešte viac rozčúlilo. "Ak by som nebol ja, nemala by si prácu! Preto sa pokús túto chybu napraviť čo najskôr, jasné?" Zubatka horlivo prikyvovala. Život sa teda upokojil a odišiel. Smrtka sa usadila na kreslo. Stačilo len pohľadať v knihách a nájsť tam zaklínadlo. Ale teraz... teraz si ešte dá jeden veľký pohár Odseknutej hlavy. Usmiala sa a pomaly odchlipkávala.
Slová zadával môj brat:)

2 a pol Drabble 1

5. dubna 2011 v 19:23 | Altheda |  Drabble 2011
Tak, tuto máme moje prvé "dva a pol Drabble"- teda drabble, ktoré má presne 250 slov. Čo sa dá robiť, keď napíšem vždy viac ako 100 slov:)


biela mačka zúfalec elektrika narcis mimozemšťan

Vstúpil z vlaku a sebavedome sa rozhliadol. Stál na nástupišti. Hneď však vykročil preč. Taxíkom sa doviezol pred JEJ dom. ONA bola jeho priateľka. Aj keď, pre neho bola viac ako len to. A dnes sa jej to chystal povedať. Vykročil, no vzápätí sa zarazil.
"Kvet," plesol sa po čele.
Z tašky, ktorú držal vytiahol prekrásny narcis. Zaklopal.
Otvorila mu žena, ktorá spustila: "Viem, čo mi chceš povedať, no nesúhlasím. Prosím odíď."
Chvíľu zarazene stál, potom odhodil narcis a nahnevane odišiel. Blúdil ulicami a utápal sa v sebaľútosti . Zrazu pred ním prebehla biela mačka.
"Možno nemáš až takú smolu, kamarát," pomyslel sa, no vzápätí si vynadal.
"Zúfalec, nehľadaj šťastie tam, kde nie je."
Mačku však nasledoval. Zaviedla ho do tmavej uličky, uprostred ktorej stál "muž" s tykadlami a zelenou pokožkou. Bol to...
"Mimozemšťan?" spýtal sa prekvapene muž.
Mimozemšťan sa obrátil. V rukách držal niečo ako miniatúrny počítač.
"Vraj choď a a s tým naučiť robiť" Veď to nefunguje!" mrmlal.
"Ehm, možno tomu chýba elektrika," povedal muž.
Keď sa mimozemšťan zatváril nechápavo, muž sa usmial, zaviedol muža domov a ukázal mu, načo slúži elektrika.
Keď tomu pochopil, poďakoval a so slovami: "Dobro oplácame dobrým" odišiel. O pár dní sa zjavil opäť.
"Všimli sme si, že ťa odmietla žena. Máme pre teba druhú. Peknú a inteligentnú. Privediem ju?"
Muž súhlasil. Keď sa zjavil, po jeho boku stála... mimozemšťanka! Muža si prezrela, potom povedala: "Súhlasím". Hneď na to sa obrátila k mužovi. Ten si povzdychol. Pomôž mimozemšťanovi a mimozemšťankou sa ti odvďačí!

Slová zadávala Majka:)

Drabble 2

3. dubna 2011 v 9:00 | Altheda |  Drabble 2011


veľký láska kniha smutný koniec

Anna sa prechádzala po meste. Zrazu stretla muža. Zadívala sa naňho.
"Ty si veľký a ja malá. Budeme priatelia."
Veľký muž s radosťou súhlasil. Stretávali sa čoraz častejšie a napokon sa do seba zaľúbili. Jedného dňa podišla Anna k mužovi.
"Dám ti túto knihu. Nie, neotváraj ju teraz."
"A kedy ju mám otvoriť?"
"Budeš vedieť." Onedlho Anna zomrela. Muž teda otvoril knihu. Bola plná obrázkov ich dvoch. Na konci bolo napísané: "Aby si nezabudol na lásku." Muž si myslel, že sa nikdy znovu nezamiluje.
O pár rokov stretol milú ženu, ktorá povedala: "Ty si veľký a ja malá. Budeme priatelia."

A/N: slová opäť zadávala Majka alias Tajná osoba:D

Apríl!

1. dubna 2011 v 19:55 | Altheda |  Som tu
Tak ako ste si všetci užili prvý apríl? Nachytali ste niekoho?

Drabble 1

1. dubna 2011 v 0:00 | Altheda |  Drabble 2011
slon kráľ smrdieť


V ďalekej krajine, za horami a za dolami je obrovský palác. V paláci žije kráľ, ktorý krajine panuje múdro a spravodlivo. Jedného dňa sa prechádzal po záhrade a uvidel slona. Slon bol obrovský. Vtom slon zdvihol chobot a hlasno zatrúbil. Kráľ sa zľakol a potkol sa. Cítil, že tvár mu zapadla do niečoho mäkkého. Rýchlo vstal a ponáhľal sa do zámku. Ihneď k nemu podišiel jeden poddaný.
"Pane, čo to máte na tvári? Strašne smrdíte," ozval sa.
Kráľ sa napaprčil. "Slová kráľ a smrdieť nemožno dať do jednej vety!"
Od tej doby si tvár neumyl a vyslúžil si prezývku: "Ten-ktorý-má-tvár-od-slonieho-hovna".


Prosím ak sa vám to páčilo, zanechajte aspoň krátky komentár (to isté platí aj v prípade, že sa vám to nepáčilo)